Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola IV. Pravda je ve hvězdách... a bolí

24. srpna 2011 v 11:00 | Very |  Dulce a Ucker
A dnes si dáme opět pokračování k povídce od Mušú. Já ji četla a je opět senzační, naprosto dokonalá. Nepochybuju, že se mnou budete souhlasit. Nezapomeňte psát Mušú komentáře, vězte, že ji potěší. Doufám, že Vám nevadilo, že jsem včera uveřejnila více povídek. Snad jste si to užily. Malá oslava na počest ReBelde mi nepřišla jako nevhodný nápad, Váš názor? Ale dost bylo řečí. Užijte si povídku. Vaše Very. Mrkající



Kapitola IV. Pravda je ve hvězdách... a bolí
Ucker: Sedeli sme v aute, cesta ku mne trvala len pár minút, no aj tak som mojej premrznutej Dul zapol kúrenie. Bola ticho a popravde ani ja som nevedel čo mám povedať. Jej vôňa bola cítiť v celom aute, už mala šťastnejšiu tvár no aj tak v nej bolo kopec utrpenia..
Dulce: Keď som sedela v aute tak blízko Uckera nevedela som čo mám povedať. Až keď som sa zohraiala ma napadla jedna veta: "Už mi je teplo, ďakujem" povedala som Uckerovi a on vypol kúrenie, neskôr prehovoril "Dulce, povieš mi čo si robila na tej show? A Hlavne to prečo si plakala?".."Dohodli sme sa predsa že to necháme tak nie?".. "Ja viem, ale zaujíma ma to, zaujíma ma to čo je s tebou".. "áno, tak veľmi ťa to zaujíma že si sa mi celé dva roky neozval, ani si si len nespomenul na mňa, na moje narodeniny, či na Vianoce.." Povedala som a snažila som sa skryť smútok..
Ucker: Vtedy som si to uvedomil, aj keď som sa snažil byť Dulce v pätách, bol som vždy v utajení, na jej show a koncertoch tak ako ona dnes na tej mojej. Nechápal som prečo prišla, ja som na tie jej chodil preto lebo som umieral túžbou ju vidieť, ale keďže som vedel že ona ma neznáša nechcel som sa jej ukazovať na oči, ale prečo teda prišla? Prečo hovorí tak smutne o tom, že som sa jej dva roky neozval? Už som bol pridlho ticho, musel som prehovoriť.. "Dul ja, ja som chcel, ver mi že som veľmi chcel, byť s tebou, ale vedel som že ty, ty by si nechcela.. byť..byť so mnoou" koktal som, potom ako bola ticho som pokračoval .. "skoro stále sme sa hádavali.. a.. aj keď sme boli vlastne najlepší priatelia, vždy som z tvojej strany cítil.. čudné.. vibrácie.. nenávistné.. vibrácie"
Dulce: Len v nemom úžase som počúvala Uckera, nemohla som uveriť tomu že si myslí, že ho nenávidím. Strašne ma bolelo to, že si myslí niečo také a že si to myslí už tak dlho. Nebola to pravda. A tie vibrácie? Tie boli plné lásky ale snažila som sa ich zmeniť na tie nenávistné. Tak veľmi by som mu to chcela povedať. To ako veľmi ho milujem, ale čo on? Čo bude teraz keď prídem k nemu do bytu, je už skoro deväť hodín večer.. Začala som rozmýšľať o tom ako sa dostanem domov a na Uckerove úprimné vety som radšej zatiaľ nereagovala, bola som potichu len chvíľku a už Ucker zaparkoval, tu zrejme býva. Stále som bola ticho aj Ucker mlčal, bolo počuť kvapky dažďa dopadajúce na strechu môjho auta. Pozrela som von oknom lebo som nedokázala pozrieť na Uckera. Pomaly ale isto sa mi slzy tisli do očí pri myšlienke, že Ucker sa mi dva roky neozval preto lebo si myslel že ho nenávidím. Bola som hlúpa keď som si myslela, že tým že ku ňmu budem chladná (ešte za čias RBD) naňho zabudnem..
Ucker: Sedeli sme v aute. Veľmi pršalo a Dul na môj monológ ešte nič nepovedala. Boli sme pred mojím bytom, ona bola zahľadená von oknom. Kto vie či si vôbec uvedomila že už stojíme, alebo si obzerala môj byt. Otočil som kľúčikom v aute a motor sa vypol. Ešte chvíľu som ostal sedieť. Nechcelo sa mi ísť do toho dažďa aj keď som bol celý mokrý. Po krátkej chvíľke som prehovoril.. "Dulce?..." na môj podnet sa otočila tvárou ku mne, bola dosť blízko a mne sa okamžite zvýšil tep, jej tvár bola odo mňa len pár centimetrov, možno 10.. Zrazu sa jej mäkká dlaň ocitla na mojom líci, hladila ma. Naozaj hladila moje líce, tak mäkká a jemná dlaň. Dlaň ktorá patrila Dulce Márii. Musel som zavrieť oči aby som si vychutnal ten moment..
Dulce: Keď povedal moje meno a otočila som sa k nemu, bola som nebezpečne blízko, chcela som sa dotknúť jeho dokonalej tváre. Moja dlaň sama vyskočila k jeho pleti, a začala ho hladiť, myslela som si že moju ruku chytí a dá ju preč ale nie, on zavrel oči a mne sa zdalo že si to užíva ako nič na svete, ruku som nezložila.. práve naopak
Ucker: Jej dlaň stále ostávala na mojej tvári. Pomaly som otvoril oči, bál som sa že je to len sen, moja predstava a že keď otvorím oči žiadna Dul v mojom aute nebude. Ale bola tam v plnej kráse, ešte bližšie mojich pier, jej pery sa pootvorili.. "Naozaj si myslíš, že ťa nenávidím?" vyšlo z tých krásnych a príťažlivých pier..
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dul 293 Dul 293 | 24. srpna 2011 v 11:10 | Reagovat

nádhera :-) už aby bolo pokračovanie :-D

2 rebelka rebelka | 24. srpna 2011 v 11:28 | Reagovat

krásne..teším sa na pokračovanie... :-D
a inak ta včerajšia "oslava" ma veľmi potešila..:D

3 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 24. srpna 2011 v 14:38 | Reagovat

je to krááásne prosííííííím pokračko :-)  :-)

4 Mirka Mirka | E-mail | 24. srpna 2011 v 16:48 | Reagovat

Kráááááááááááásne.. Rýchlo pokračovanie :-)

5 Paula Paula | E-mail | Web | 24. srpna 2011 v 22:03 | Reagovat

páni je to nádherné dúfam že bude čo najskôr pokračovanie :D

6 Erika Erika | 25. srpna 2011 v 13:33 | Reagovat

dajte tu to pokračovanie ... :D čo sa stane??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama