Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Já a on: Kapitola IV. Přípravy

11. září 2011 v 11:00 | Very |  Já a on
A na konec víkendu si dáme pokračování k povídce od Mii-Anahi. Jako vždy je příběh skvělý. Ale posuďte sami a nezapomeňte na komentáře. Vaše Very. Mrkající

PS: Málem bych zapomněla. Určitě jste si všimli, že v pátek byl malý zkrat. Pozdě přidané video. Nebylo přednastaveno. Se školou pořádně nestíhám. A už vůbec ne psát články. Videa jsou přednastavena až do 21. 9., s povídkami je to horší. Už včera byla přidaná až v 16:00. Se začátkem školního roku bude ubývat videí i povídek. Jen abyste s tím byli srozumněni. Jsem si jistá, že ani vy nemáte moc času je číst a psát komentáře. Mrzí mě to, ale povinnosti jsou povinnosti. Very. Mrkající


JA A ON
Kapitola 4: Prípravy
Vzala som si telefón a vytočila som Lauru. "Áno, kto je tam?" zdvihla mi rozospatá po dlhom vyzváňaní. "Tu je Any. Vstávaj! Máme pohotovosť!" zavelila som. "Any, to nemyslíš vážne!" povedala Laura s nádejou v hlase. "Laura ak to zariadiš, tak máš do stredy voľno." motivovala som ju. "Čo potrebuješ Any?" už vyzvedala. "Musíš mi zohnať šaty, topánky a všetko čo k tomu patrí na dnes večer. Idem na benefičný ples a je to exkluzívna záležitosť. Laura, ale tie šaty musia vyrážať dych! K tomu mi nezabudni dohodnúť môjho kúzelníka Alfonsa (Anyn vizážista), nech ma dotvorí v dokonalosť samú." vyhŕkla som na ňu. "To nemyslíš vážne! Dnes? Kedy a s kým ideš? To si mi nemohla dať vedieť skôr?" vypytovala sa ma Laura. "Idem na siedmu s Bebém. To, že niekam idem som sa dozvedela asi pred 10 minútami. Zobuď ma o jedenástej idem si na chvíľu zdriemnuť." dopovedala som a zložila som telefón.
Počas telefonátu som sa stihla odlíčiť a preto som si hneď ľahla do postele, kde som zaspala s úsmevom a spomienkami na predchádzajúci deň.Na počudovanie som bola hore už o desiatej a cítila som sa akoby som spala celý deň. Rýchlo som sa osprchovala, niečo som zjedla a zavolala som Laure, že ako jej to ide. Zahlásila mi, že mala šťastie. Môjho kúzelníka mi vybavila a taktiež mi nadiktovala adresu, kde si mám pozrieť šaty. Potom som sa nechala zaviezť do ateliéru. Keď som ich videla neverila som, že takáto nádhera môže existovať. Keď som si ich vyskúšala, akoby boli šité na mňa. Pridali mi k tomu kabelku, sandáliky a povedali, že vybavili k tomu ešte aj šperky, ktoré mi privezú poobede domov. Poďakovala som im za tú nádheru a za to, že boli ochotní na poslednú chvíľu toto zabezpečiť. Ešte som ich poprosila o jednu maličkosť. Zapáčil sa im môj nápad, tak povedali, že sa o to pokúsia a pošlú mi to domov. Vrátila som sa domov, kde už na mňa čakala Laura. Pripravovala niečo malé na zjedenie. Ja som vybehla do izby, kde som odložila všetky veci a sadla si k PC. Preletela som, čo sa deje nové vo svete a skončila som na Twitteri. "Včerajšok bol deň úžasných prekvapení! Ďakujem všetkým, ktorí sa na tom podieľali." napísala som a pridala niekoľko fotografií. Vložila som spoločnú fotografiu, fotografiu s rodinou, priateľmi, EWS-ákmi, Miiin klub a samozrejme nemohlo chýbať ani bývalé RBD. S Laurou sme sa najedli, trochu pokecali a ozval sa zvonček. Laura išla otvoriť dvere a vo dverách stáli poslíček z klenotníctva a Alfonso. Pokiaľ som si preberala šperky a balíček od návrhára, tak Alfonso zamieril k šatám. Iba som z izby počula ako Alfonso povedal nadšene: "Tie šaty sú nádherné! Takú extravaganciu a eleganciu v jednom som nevidel!" Pri vlasoch sme sa rozhodli pre niečo jednoduché a pri líčení sme sa rozhodli trochu vyblázniť, ale samozrejme tak, aby sme nechali vyniknúť šaty. "Alfonso, prezraď mi ako si ty dokázal utajiť moju oslavu predo mnou? Veď vieme aký si." spýtala som sa ho zvedavo. "Ucker bol osobne za mnou pozvať ma a upozorniť, aby som Ti to nevyzradil. Keby si videla ten jeho pohľad a počula tón akým hovoril, tak aj ty si rozmyslíš, či niečo prezradíš!" dopovedal a všetci sme sa začali smiať. Potom sme sa pustili do práce. Najprv vlasy, potom líčenie a nakoniec šaty so všetkými doplnkami. Odrazu sme počuli zvonček. Pozreli sme sa na hodinky a bolo štvrť na sedem.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama