Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola XII. Šílenství

9. září 2011 v 11:00 | Very |  Dulce a Ucker
A vzhledem k tomu, že jste určitě zvědaví také na pokračování Mušíiny povídky, přidávám sem dnes další díl právě k této povídce. Tedy řeknu Vám, dělá nám to těžší a těžší, abychom vydrželi do příští části. A jak proběhl první školní týden? Doufám, že byl úspěšný. Přesto jste se nepochybně těšili na víkend. Na zasloužený odpočinek. Ale už dost řečí. Užijte si povídku a nezapomeňte psát komentáře. Vaše Very. Mrkající



Kapitola XII. Šílenství
Ucker: Absolútne dezorientovaný so strašnou dierou a úzkosťou vo svojom vnútri som blúdil po lese. Mal som strašne zlý pocit, niečo také ako keď prídete o milovaného človeka, ale netušil som čo sa stalo. Len som tak blúdil až kým som v diaľke neuvidel nejakú drevenicu. "Halóóó, je tu niekto?" Slušne som sa snažil spýtať a zistiť či je niekto v dome. Podľa všetkého tam nikto nebol, myslel som že aspoň nájdem telefón a zavolám ani vlastne neviem kam, lenže telefón tam nebol. Nebolo tam vlastne skoro nič len posteľ a biedne vybavenie. Mal som so sebou len ruksak v ktorom bola dvojlitrová fľaša vody a dve buchty. Z toho som usúdil, že som zrejme letel s nikým vo dvojici, ale s kým ? Chcel som ísť toho člověka hľadať, ale bol som unavený a potreboval som si ošetrit rany. Bol som hladný a tak som jednu buchtu ziedol, taktiež som vypil dosť vody, vedel som že musím šetriť lebo som nevedel ako dlho tu budem.. no cítil som strašnú potrebu ísť hľadať človeka, ktorý bol pravdepodobne so mnou, no nič som si nepamätal, nevedel som ani to, ako sa volám..
Nakoniec som si zdriemol a zobudil som sa neskoro v noci, možno už nadránom na druhý deň, dojedol som aj druhú buchtu, a keď už bolo ráno a došla mi aj voda, šiel som sa po niečom poobzerať, po nejakom potoku a vlastne som chcel hlavne nájsť to zrútené lietadlo aby som nejako zistil s kým som bol a našiel tú osobu alebo osoby, ktoré boli so mnou. Strašne ma to tam ťahalo, niečo ako láska ma viedlo späť k tomu lietadlu ..
Dulce: "Slečna hálo, počujete ma? Zobudťe sa" počula som nejaké hlasy a cítila som ako ma niekto jemne facká po lícach. "Ucker?" napadlo ma prvé meno keď som ešte celkom nemala rozlepené oči.."Nie, tu je záchranná jednotka, minulú noc sme zachytili haváriu vášho lietadla, a cely deň sme Vás hľadali v polohe ktorú ste udali tesne pred pádom" hovoril ten ošetrovateľ pričom mi dvíhal hlavu a dal mi napiť. "Opatrne" povedal. "Kde je Ucker?".. "Myslíte vášho spolujazdca? Jeho sme ešte nenašli, ale Vás musíme previesť do nemocnice, celý deň ste boli v bezvedomí a krváca Vám hlava".. Keď mi ten pán povedal že Uckera ešte nenašli zmocnila sa ma hrôza a obrovská bolesť, neuveriteľne som sa o neho bála.."Nie ja sa odtiaľto nepohnem, kým nenájdete môjho priateľa".. "Slečna prosím, musíte do nemocnice, vaša rodina sa o Vás bojí, všetci Vás čakajú v Mexiku, vášho priateľa budeme hľadať, kým ho nenájdeme, sľubujem vám to".. Asi som nemala na výber, naložili ma do vrtuľníka, dali dokopy moju ruku, mala som to len naštiepené, stačila mi dlaha a odviezli ma do nemocnice. Aj tí záchranari sa pobrali preč od trosiek lietadla, hľadať Uckera zrejme v inej lokalite..
Ucker: Nevedel som už nájsť cestu späť k lietadlu, zrejme som včera zašiel príliž ďaleko. Stále som blúdil zdalo sa mi, že v kruhu, bol som veľmi smädný, našťastie som našiel potôčik, bol blízko tej dreveničky kde som sa "utáboril" bolo to moje jediné šťastie, nevedel som či je to pitná voda, ale nič iné mi neostávalo. Napil som sa aj som sa konečne umyl, hneď som sa cítil lepšie ale len povrchovo, vnútri som mal stále obrovské prázdno a zožieralo ma to, že sa na NIČ nepamätám ..
Dulce: Bola som v nemocnici, okolo mňa bola rodina aj nejaký priatelia, všetci sa mi prihovárali, ale ja som nechcela s nikým hovoriť, chcela som len vedieť čo je s mojím Uckerom. Uzavrela som sa dovnútra aj s bolesťou. Robili mi vyšetrenia, fyzicky som bola celkom v poriadku, ale moja psychika na tom bola neuveriteľne zle. Prešli ďalšie dva dni čo nikto nič nevedel o Uckerovi. V Noci som sa budila na svoj vlastný krik.
Ten krik bol plný zúfalstva. Mykala som sa na posteli a volala na Uckera, niekedy už aj cez deň. Pomaly sa zo mňa stával blázon, teda aspoň v očiach ostatných. No ja som stále bola pánom svojích skutkov, všetko som si uvedomovala, každý svoj krok. Bola som dokonale pri vedomí, ale bolesť v mojom vnútri sa dostávala na povrch týmto hrozným spôsobom. Ja som cítila že Ucker žije, ale po 4och dňoch hľadania s hľadaním prestali. Pre nich to bol len jeden život ale pre mňa to bol MôJ život! Prišli mi oznámiť, že Ucker sa nenašiel a že ho musia vyhlásiť za mŕtveho, také sú ževraj zákony, ja som cítila že žije no nechceli ma poslúchnuť. Jednoducho môjho Uckera pochovali za živa. Jeho rodina bola na dne, no ja som bola na tom hádam oveľa horšie. Teraz keď sme sa konečne dali dokopy a zistila som že aj on miluje mňa som o ňho prišla. Možno keby som nezistila ako ma ľúbi by to tak nebolelo. Každopádne som už nemala prečo žiť, tlač musela mať radosť pretože pre ostatných ľudí som bola ozajstný blázon, fanušíkovia zrejme boli sklamaní ale ja som nechcela už o ničom vedieť, bola som agresívna stále ponorená v slzách až kým ma lekári nevyhlásili za blázna, navlekli bielu kazajku a zavreli medzi 4 steny, denno denne mi podávali injekcie na upokojenie, bol to už týždeň, ja som už asi uverila tomu, že Ucker je mŕtvy a zo mňa sa tiež stala mŕtvola, s tým rozdielom, že ja som musela žiť a cítiť túto bolest..
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 9. září 2011 v 13:28 | Reagovat

jéééj to je kráááása tesem sa na pokracovanie :-)

2 Dulce_6 Dulce_6 | 9. září 2011 v 14:34 | Reagovat

krasne...rychlo pokracko:-D

3 rebelka rebelka | 9. září 2011 v 15:54 | Reagovat

ach jaj.. krásne,ale aj smutné... rýchlo pokračovanie, nemôžem sa dočkať čo bude s Uckerom, a aj s Dul. :-( :-)

4 Andie Andie | Web | 9. září 2011 v 17:10 | Reagovat

Krásne :) Rýchlo pokračko :)

5 robertita96 robertita96 | 9. září 2011 v 17:33 | Reagovat

je to super  ale dost sm utne citim     s nimi rychlo pokracko prosim

6 Paula Paula | E-mail | Web | 10. září 2011 v 11:42 | Reagovat

to je strašne smutné ... rýchlo daj pokračko,lebo sa tu rozplačem :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama