Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola XIII. Další úder pod pás

14. září 2011 v 11:00 | Very |  Dulce a Ucker
Tady je další díl Mušíiny povídky, abych Vás moc netrápila. Svěřila se mi, že zamýšlí napsat kolem dvaceti částí, protože začíná škola a nechce, aby byl děj příliš podobný jiným povídkám. Touto skutečností mě moc nepotěšila, jelikož já tuhle povídku vážně zbožňuji, ale co už s ní naděláme? Takže jí nezapomeňte psát komentáře s názory. Užijte si povídku. Vaše Very. Mrkající



Kapitola XIII. Další úder pod pás
Ucker: Našiel som ten potok, napil som sa a nabral vodu aj do fľaše. Šiel som späť k tej chatrči kde som sa usadil. Vošiel som dnu a zdá sa, že som niekoho prekvapil "Dobrý deň pane" slušne som pozdravil staršieho pána, ktorý tu zrejme býval "Zdravím ťa chlapče, čo robíš tu v týchto končinách?".. "Viete to by som aj ja rád vedel, havarovalo lietadlo ktorým som letel a na nič pred tou nehodou si nepamätám" takto som vyrozprával tomu pánovi všetko načo som sa pamätal. "Si tu sám?".. "To práve neviem, nepamätám sa či niekto letel so mnou, ale domnievam sa že áno".. "Ak chceš, môžeš teda ostať u mňa, možno sa Ti pamäť vráti aj sama, ale potreboval by si niečo čo by Ti pripomenulo minulosť.. no nepozeraj sa tak na mňa kedysi som bol lekárom".. takto som sa s tým pánom skamarátil, prešiel už týždeň od vtedy čo som tu, a moje spomienky sa nevracali, bol som absolútne zúfalý a nevedel som čo mám robiť. Ten starý muž tu žil pretože miluje prírodu a samotu, bol to čudák ale bol v pohode. jedával len lesné plody a ryby z toho potoka, bolo mu tu dobre bez okolitého sveta a neplánoval sa nikdy vrátiť do civilizácie. Od neho som sa dozvedel, že sme príliž ďaleko od všetkého niekoľko stoviek kilometrov nie je nič. Ten pán mal však starý telefón ktorý fungoval len zriedka, ale aj tak som nevedel kam by som mal volať, nepamätal som si nič..
Dulce: Zobudila som sa, bez duše, bez zmyslov. Čakal ma ďalší deň bez Uckera, bol to presne týždeň. Bolesť sa deň za dňom vstupňovala. Bola som ako živá mrtvola, moja rodina bola z toho na dne, snažili sa mi pomôcť ale ja som s nimi nekomunikovala, všetci ma mali za blázna, ale ja som blázon nebola.. jednoducho som sa len uzavrela sama do seba, s nikým len so svojou bolesťou..
Ucker: Ráno som sa zobudil na spev môjho spolubývajúceho. Rúbal drevo a spieval si.. "Všichni jsou už v Mexiku, buenos diááz i já tam jdu.." Mexiko??? Zamyslel som sa.. "Mexiko" vysvelovil som tento krát nahlas "Čo vravíš chlapče?".. "Ale nič, len keď ste si spievali o Mexiku niečo mi to pripomenulo".. "Vravíš, že ty si z Mexika?".. "Neviem to presne, ale mylsím si že áno".. "Zaujíímavé, ja som tiež odtiaľ pochádzal, ale keď som stratil svoju životnú lásku, usadil som sa sem.. v horách, vlastne Mexiko je od týchto lesov asi najbližšie, možno 150 kilomentrov, ale aj tak priveľa aby si sa vydal pešo, a ešte ktomu sám".. "Ja viem pane, je to priveľa ale potrebujem sa dostať domov, teda neviem či je tam môj domov, ale niečo mi hovorí, že áno, cítim že ma tam niekto potrebuje".. "Poď so mnou chlapče, skúsime či budeme mať šťastie možno práve dnes pôjde telefón".. ten pán bol milý a ochotný chcel mi pomôcť a tak zavolal do Mexika na políciu. Oznámil im že tu pred týždnom padlo lietadlo, ale že muž ktorý u neho býva si na nič nepamätal až teraz si spomenul na Mexiko, ten muž som bol samozrejme ja, oni asi hneď vedeli kto som pretože ževraj po mňa poslali vrtulník. Nevedel som aké mám pocity, či sa mam tešiť alebo niečo podobné, ale už som sa o sebe potreboval niečo dozvedieť.. "a Vy sa nechcete vrátiť so mnou?" .."Nie chlapče, mne je tu naozaj dobre, už som tu 25 rokov, zvykol som si a nechcem to meniť".. "Nebudem vás teda nútiť, ale hocikedy si to rozmyslíte, ozvite sa".. "ďakujem Ti".. "Nie to ja ďakujem Vám" takto som sa rozlúčil s tým pánom keď po mňa prišiel vrtulník.. "Christopher, Christopher, kričali na mňa tí ľudia no ja som nevedel či ich poznám, alebo nie.. boli tam kamery akokeby som bol nejaká hviezda".. "Christopher ? tak sa volám? A vy ma poznáte?".. "Áno to je vaše meno a vás predsa pozná každý, ste hviezda" Vau rozmýšľal som sám o sebe.
"A kde ma teraz vezmete?".. "Ani neviete aký sme všetci šťastný, že sme Vás našli.. a teraz Vás zoberieme hneď za vašou priateľkou, je na tom zle po tej nehode".. Takže moja priateľka, letel som s priateľkou ktorú som skoro zabil, spamätával som sa, už som nechcel ďalej s nikým rozprávať, chcel som len vidieť svoju údajnú priateľku..
Dulce: Bol už podvečer, ďalší deň som tu presedela v rohu medzi štyrmi stenami s liekmi na upokojenie, ak to takto pôjde ďalej dlhšie to už nevydržím. Aj tak načo mám žiť keď Ucker tu nie je? Možno je mrtvy, možno už týždeň nemá čo jesť. Tieto myšlienky ma zabíjali, rozvŕtavali mi moje vnútro. Stále som rozmýšľala len o jednej osobe keď sa zrazu otvorili dvere, myslela som si že je to moja rodina no keď som pozrela do dverí stál tam Ucker. Myslela som si, že snívam, ale aj tak som pozbierala všetky sily, postavila sa a pozrela mu do očí. Okamžite mi začali stekať slzy plné šťastia, no potom sa premenili na slzy plné bolesti keď sa Ucker spýtal "Kde ste ma to doviezli? Kto je táto šialená žena?".. "Uckéér, niéé" povedala som slabým hlasom, slzy mi stekali ako prúdy vody, plakala som tak srdcervúco, moje srdce bolo rozpadnuté na trosky, vydávala som slabý ale zároveň prenikavý hlas, rozbehla som sa k nemu a obiala ho, on ostal len tak stáť a nemal ani tušenia kto som..
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 14. září 2011 v 12:08 | Reagovat

zase si to ukoncila v tom najlepsom....inac je to krasne rychlo pokracovanie :-D

2 rebelka rebelka | 14. září 2011 v 13:19 | Reagovat

super, krásne... rýchlo pokračovanie prosím :-)

3 robertita96 robertita96 | 14. září 2011 v 20:57 | Reagovat

super je to pekne ale tochu smutne ale super som zvedava kedy si ucker spomenie

4 robertita96 robertita96 | 14. září 2011 v 20:59 | Reagovat

a co sa stane z dul ale nechapem preco sa uker pytal kto to je ved mu povedali ze  ho odvezu za  jeho priatelko u a ze je na tom zle
chudak dul musi byt nadne najprv jej povedia ze je ucker mrtvy a potomked zistia ze zieje si ju nepamata nepamata si vlastne na nic

5 Paula Paula | E-mail | Web | 14. září 2011 v 21:24 | Reagovat

chúďatká moje ... ja by som v živote nechcela zažiť niečo také ... určite by to bolo príšerné ... veď si len predstavte,že človek,ktorého milujete najviac na svete,si na vás nepamätá ... musí to byť príšerný pocit ... ale ináč je to krásne a poprosím čo najskôr pokračko :D

6 Mušú Mušú | 14. září 2011 v 21:53 | Reagovat

..som rada, že sa Vám to páči a Ucker sa preto pýtal kto to je lebo sa mu nechcelo veriť že je to naozaj jeho priateľka, veď uvidíte v pokračovaní :) nechcem prezrádzať čo a ako, porkačovanie je už napísané je len na Very kedy ho zverejní ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama