Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola VI.

31. října 2011 v 14:00 | Very |  Osudová láska
Protože máte na Slovensku prázdniny, culka se rozhodla, že se pokusí každý den poslat alespoň jeden díl své povídky. Tak uvidíme, jestli se jí to podaří. Tady je první pokračování. Vaše Very. Mrkající



Osudová láska
V SKLADE
Diego
"Diego ty si riadny blázonko. Ale niečo také krásne som nevidela." "A.......a.......ani ja som niečo také prekrásne nevidel." a pozeral som sa priamo na Robertu. "Diego to mi prosím ťa nehovor. Prosím ťa len to, lebo sa prestanem ovládať a vrhnem sa ti do náruče." "A čo ti mám hovoriť?" "Ja neviem." "Roberta čo keby sme kašľali na dohodu a nechali sa unášať vlastnými citmi." "Diego znie to pekne. Rada by som keby sme to spravili, ale nie je to správne, pretože keď je raz dohoda, tak sa nesmie dohodnúť. A ja som ti dala slovo, že len priatelia." "Ja viem Roberta. Ale keď byť tak blízko teba a zároveň tak ďaleko ma privádza do úplného zúfalstva. A to sa poznáme sotva zopár hodín." "Aj pre mňa je to ťažké, ale nejako to zvládam." "A ako, lebo ja to nezvládam." "No všetko čo teraz práve cítim a prežívam sa snažím napísať do piesní." "Ty pí šeš piesne?" vykoktal som zo seba. "Áno píšem, pretože mojím veľkým snom je stať sa speváčkou ako je moja mamina." "Ja snívam?!?! Robertu, ktorú milujem celým mojím srdcom, ktorú poznám sotva pár hodín, ktorá je moja spolužiačka má presne taký istý sen ako ja. To nie je možné?!?!?!. Ďakujem tam hore, že ste mi ju zoslali." vravel som si v duchu a pritom sa usmieval. "Diego prečo sa usmievaš?" "Preto, lebo aj ja mám rád hudbu. Milujem ju. Ak nerátam teba moja pekná. No, ale ty sa tomu môžeš venovať bez toho, aby si sa nemusela skrývať. Ja všetko čo napíšem, alebo zložím tajím. Hlavne to tajím pred otcom, ktorý ma celou silou chce zmeniť na politika. Na poslušného synčeka. Ale ja ním nechcem byť, a preto sa stále hádame. No v poslednom období nie, lebo ak by som niečo spravil prišiel by som o jediného človeka, ktorého mám. A tou je moja mamina a to nechcem. Nechcem o ňu prísť, takže radšej už nebojujem proti otcovi." už som to nezvládol a rozplakal sa ako malý chlapček. "Diego prosím ťa neplač. Nestojí ti to zato, aby si kvôli jednému hnusnému človeku plakal. Jednoducho kašli nato čo chce a riaď sa iba tým čo cítiš a čo máš rád. Viem, že mne sa to ľahko hovorí, ale ani pre mňa to nie je jednoduché, pretože ak sa chc em naďalej venovať spevu, tak musím byť tu. Ak ti mám povedať pravdu, tak ja by som sem vôbec ani neprišla keby niet môjho nevlastného otca Parda." "To nemyslíš vážne, že len kvôli nemu si tu." "Áno kvôli nemu som tu, lebo ak by som sem nešla, tak mamina stratí poručníctvo na mňa a to nechce ani ona a ani. No a teraz som rada, že som tu. Stretla som teba, José, Lupitu, Miu a Thomasa. Najprv som si myslela, že tu budú len detičky zazobaných rodičov, ktorí keď niečo chcú, tak to hneď dostanú, ale mýlila som sa. Nie je to tak. Aspoň dúfam, že to tak nie je." "Roberta ďakujem ti za tie slová. Neviem ako, ale pomáhajú mi. Ďakujem ti." "Nemáš zač. A ináč mali by sme ísť, lebo nakoniec z tohto plánu nič nebude." "Och jasné." povedal som a zodvihol sa zo zeme.
Roberta
"Diego myslíš, že to výjde." "Neviem, ale asi hej." a zrazu sa pri nás zastavilo čiernovlasé dievča. "Diego nevideli ste náhodou Thomasa?" "Pilar no videli sme ho ísť do skladu, ale vyše hodiny sme ho z tadiaľ nevideli." "No super. Dúfam, že sa mu nič nestalo." "Neboj sa Pilar my tam s Diegom s tebou pôjdeme ako morálna podpora, ak by sa mu niečo stalo." "Ďakujem vám. A ináč ja som Pilar. Dcéra nášho riaditeľa." "Ahoj ja som Roberta." "Baby rozprávať sa budete neskôr, ale teraz by sme mali ísť do toho skladu." zahlásil Diego.
Thomas
"Diego a Roberta veď to tu vypadá krásne. Ste moji anjeličkovia strážni. Ste pokladíci. Mám vás rád. A dúfam, že ten plán výjde, lebo ak nie, tak potom neviem. Potom neviem čo budem robiť, keď to nevyjde. Asi sa zbláznim potom a môžem ísť rovno do blázinca.
Zrazu som započul hlasy. Prvý som hneď spoznal, lebo patril Diegovi a tie dva som celkom nepoznal, ale keď boli blízko, tak som hneď oba spoznal. Jeden bol Robertin a ten druhý patril mojej lásky. Jej hlas by som spoznal, aj keby som bol milión kilometrov vzdialený. Rýchlo som sa schoval, aby ma tu nenašli.
Pilar
"Naozaj si myslíte, že tu bude. Nerobíte si zo mňa srandu, lebo ak hej, tak beda vám všetkým." "Pilar prosím ťa keby si nebola bývala Thomasovou priateľkou a Thomas, by nebol môj najlepší kamarát od útleho detstva, tak si možno urobím z teba srandu. Ale nie. To by som ti neurobil. Ja taký nie som. Je spravím niekomu zle, ak mi veľmi ublíži." "Tak to som rada." "Fajn. To som rád a ináč my už musíme ísť. Mrzí nás, že tu nemôžeme ostať, ale Roberte prišla SMS, že ju hľadá jej mamina." "Aha, ale ja som nič nepočula." "To vieš. Ja som si vypla zvonenia." povedala Roberta. "Aha. Tak len choďte." "Naozaj?! Nemáme byť tu s tebou?" "Nie. len choďte. Tvoja mamina sa určite bojí o tebe. A ani nevieš čo chce od teba." "Veď to. Tak my ideme. Ale zajtra nám daj vedieť." "Jasné dám." "OK. Tak ahoj zajtra na hodine." "Tak na hodine." a už ich nebolo.
Ako náhle odišli premkol ma strach. Čo ak sa mu niečo stalo. Čo ak je zranený. To je neprežijem. Neprežila by som keby sa m u niečo stalo. A vtom som sa rozplakala. "Thomas ak si tu a ak ti nič nie je tak sa ozvi prosím ťa. Bojím sa o teba. Prepáč mi za tú našu hádku. Nechcela som, aby sme sa tak pohádali. Ja viem, že viem byť poriadne ješitná, ale napriek tomu ťa mám stále veľmi rada. Milujem ťa a vždy ťa aj milovať budem." kričala som spomedzi vzlyky a slzy, ktoré mi rozmočili Miinú hodinovú prácu, ktorá asi vyšla na zmar.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 31. října 2011 v 16:26 | Reagovat

krásne, rýchlo pokračovanie..:D

2 Dulce_6 Dulce_6 | 31. října 2011 v 17:05 | Reagovat

krasne....rychlo pokracko:-D

3 Rebels Rebels | 31. října 2011 v 20:00 | Reagovat

Nádherné rychlo pokračko :) :) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama