Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola XVI. Překvapivé zjištění

8. října 2011 v 18:15 | Very |  Dulce a Ucker
A jak jsem slíbila, druhá povídka. Tentokráte pokračování k Mušíině povídce. Jako vždy skvělé. Že nám to ale dělá těžké, že? Pěkně nás stresuje. No co už s ní. Užijte si povídku a víkend, nezapomeňte na komentáře. Vaše Very. Mrkající



Kapitola XVI. Překvapivé zjištění
Dulce: No ráno prišlo prebudenie. Prvé čo som uvidela, bola biela stena. Ucker vedľa mňa nebol. Okamžite ma napadlo to, že som opäť v blázninci a že toto všetko bol len sen..
"ÁÁÁÁÁ" spustila som žalostivý, hrôzostrašný a zúfalý krik…
Ucker: S Dulce som strávil neskutočne krásnu a romantickú noc, aj keď len u mňa na gauči, ale bolo to to najkrajšie čo som kedy zažil. Netrápilo ma ani to že sme nepoužili ochranu. Keď sme zaspali, trochu sme sa v noci na gauči tlačili, ale čím sme boli bližšie pri sebe tým to bolo lepšie. Ráno som sa zobudil skôr ako ona a tak ako správny gentleman som šiel pripraviť raňajky na tácku spolu s krásnou ružou. Bol som v kuchyni keď som začul úplne zúfalý a žalostný výkrik.. "ÁÁÁÁÁ" počul som krik mojej krásnej Dul a okamžite som sa rozbehol do obývačky.. "Dulce zlatko čo sa stalo?" spýtal som sa mojej lásky, vyzerala ako včera keď som ju videl v tom blázninci.."Dulce, upokoj sa čo je ? Som tu s tebou" hovoril som jej a vzal ju do náručia. Objímal som moju plačúcu Dul a čakal na odpoveď..
Dulce: Bola som neskutočne vystrašená, tá diera v mojom vnútri sa opäť otvorila a ja som nevedela kde som. Videla som len biely strop Uckerovej obývačky, samozrejme že mi nedošlo, že som u ňho v byte. Myslela som si, že som v tom sanatóriu a kde naozaj som, som si uvedomila až keď pribehol Ucker a chytil ma do náručia.."Ucker veľmi som sa zľakla, keď som uvidela bielu stenu, mala som pocit že som opäť v tom hnusnom blázninci, bála som sa, že toto všetko bol len sen, že si sa nevrátil" pri týchto slovách som plakala, v poslednej dobe som plakala viac ako bolo normálne, ale čuduj sa svete, keď som si myslela že moja životná láska je mŕtva.. Ucker ma utešoval, bola som rada že je tu pri mne..
Ucker: veľmi som sa zľakol keď som počul Dulce kričat, chúďa moje, bola taká vystrašená upokojoval som ju "Dulce, zlatko bol som len v kuchyni, robil som nám raňajky" odbehol som a priniesol tácku.. "Vau, zlato je to nádherné, strašne Ťa milujem, viac ako svoj vlastný život".. "To som už pochopil láska, ty si takisto moje všetko, bez teba by som bol absolútne stratený" spolu s Dul sme si dali raňajky keď mi začal zvoniť mobil. "Kto Ti volá ?" spýtala sa Dul.. "Marian" odvetil som chladným hlasom. Môj tep sa zvýšil, normálne som sa bál zdvihnut telefón. "Musíš to zdvihnut láska" povedala mi Dulce a až potom som sa odhodlal.. "Prosím?" ozval som sa.. "Hmm Ucker, vidím že si doma, živý a zdravý čo?" povedala to takým ironickým hlasom, že som si bol viac ako istý, že tie káble v lietadle pomenila ona. "Čo chceš Marian? Nemám chuť s tebou hovoriť".. "Počkaj Ucker, neskladaj. Je pravda že chodíš s Dulce Máriou, takže to kôli nej si sa so mnou rozišiel však?".. "áno chodím s ňou, ale náš rozchod nemá s ňou nič spoločné, neotravuj nás už prosím ťa".."hmm, a čo tvoje lietadielko?" keď sa toto opýtala okamžite som položil a ostal stáť ako obarený..
Dulce: Ako som tak počúvala rozhovor Uckera s Marian a ako som tak videla jeho tvár okamžite mi došlo, že niečo nie je v poriadku. Zrazu zložil a moja zvedavosť bola väčšia ako slušné vychovanie. Okamžite zo mňa vyletelo: "Čo chcela?".."Bola to ona, pýtala sa ma na to lietadlo, musela to byť ona"..Ostala som stáť s vyvalenými očami a otvorenými ústami.."Čo-čo budeme robiť?".. "Nemôžeme robiť nič, nemáme dôkazy, polícia by nič nezmohla" začala som sa báť. "Ucker, bojím sa, čo ak nám niečo spraví? Čo ak niečo urobí tebe?".."Nie, nedovolím aby sa nám niečo stalo, nedovolím aby sa niečo stalo Tebe!" Ucker ma obial, jeho náruč bola jediné miesto, kde som sa cítila bezpečne..
Ucker: Aj ja som sa bál, Marian bola schopná čohokoľvek. No musel som utešit Dul. S Dul som zažil ešte veľa krásnych chvíľ. Obaja sme sa dostali späť do svojej práce, fanúšikovia boli šťastný že sme obaja spolu a že sme živý a zdravý. Všetko sa vrátilo do normálu. S Dulce sme boli veľmi šťastný, všetko bolo ideálne. Spoločne večery a tiež rodinné schôdzky, mysleli sme aj na ostatných členov RBD. Boli rozutekaní po celom svete, no aj tak sme sa snimi spojili aspoň cez twiterr. Zistili sme že aj Any chodí s Ponchom. Boli sme veľmi šťastní, môj vzťah s Dul bol naprosto dokonalý, ale Marian ma neprestávala otravovať, ani po troch týždňoch…
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Paula Paula | E-mail | Web | 8. října 2011 v 18:26 | Reagovat

a opäť raz to skončilo v tom naj ... rýchlo pokračko :D

2 Dulce_6 Dulce_6 | 8. října 2011 v 18:38 | Reagovat

krasne...rychlo pokraco:-D

3 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 8. října 2011 v 18:43 | Reagovat

wau je to kráááááááááááása veľmi pekne prosíííím pokračkooo :-)  :-)  :-)  :-)

4 rebelka rebelka | 8. října 2011 v 19:38 | Reagovat

ako inak koniec vtom najlepšom :D rýchlo pokračovanie je to krásne.. :-D

5 robertita96 robertita96 | 8. října 2011 v 21:56 | Reagovat

waaau super ako vyzdy a tiez to skonilo ako vzdy v tom najlepsiom   prosim rychlo pokracko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama