Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola XVII. Šestý smysl a milióny slz

15. října 2011 v 18:00 | Very |  Dulce a Ucker
A jak jsem slíbila, druhá povídka. Naštěstí mám ještě jeden díl k Mušíině povídce, jinak byste si museli chvíli počkat. Její pokračování končí snad nejnapínavěji za celou dobu. Hezky nám to motá, děvče. A abych nezapomněla, dávám Vám sem úryvek z mailu s Mušú, abych to nemusela vysvětlovat svými slovy.

Definitívne oznamujem, že moja poviedka skončí 20. časťou :/ :D ja by som aj písala ďalej ale nie je času tak možno zčasu načas nappíšem nejakú jednorázovku alebo ktovie možno aj nejakú novú poviedky na pokračovanie :D

Užijte si povídku. Vaše Very. Mrkající



Kapitola XVII. Šestý smysl a milióny slz
Dulce: Posledné týždne s Uckerom boli naprosto dokonalé. Tak šťastná som nebola už naozaj dlho. Zdalo sa mi to všetko ako neskutočný sen. Potom čo som si myslela, že je Ucker mŕtvy, chvíľu potom ako som si ho získala po dvoch rokoch odlúčenia bolo všetko naprosto dokonalé. Jediné čo ma trápilo bola Uckerova bývala Marian. Neustále otravovala Uckera, on sa snažil zakryť obavy ale vedela som, že nás čaká ešte niečo nepríjemné. Bol to akýsi šiesty zmysel, ktorý ma varoval, ale nechcela som si to pripustiť. Vedela som, že aj Ucker má z nej strach. Je to zrejme ozajstný blázon. Chúďa, keď som si spomenula na to, ako som bola v blázninci ja, nikomu by som nepriala zažiť niečo podobné. Takto som premýšľala o živote jedno ráno keď som sa zobudila. Myslela som na Uckera a chcela som mu zavolať, aby sme vymysleli niečo čo spolu podnikneme. Keď v tom.. znova ma natiahlo ako posledných pár dní. Takmer každé ráno som objímala záchodovu misu a vracala som. Vravela som si že to nič nieje. Aj keď ma napadlo či nie som tehotná, už skoro dva týždne mi to meškalo a ktomu tieto ranné nevoľnosti. Ale veď to nie je možné s Uckerom som bola len raz. Keď mi tá nevoľnosť prešla, rozhodla som sa, že namiesto k Uckerovi pôjdem radšej k doktorovi, asi si to namierim rovno na gynekologiu. Obliekla som sa a pobrala sa k mojej ženskéj doktorke. Zobrala ma prednostne, chvalabohu som nemusela čakať. Povedala som doktorke čo a ako a ona mi hneď urobila ultrazvuk.
"Tak, Dulce Vaše teorie sú pravdivé"...mňa sa zmocnila panika, alebo to bola radosť? Nevedela som aké som mala pocity, isté bolo len jedno, som tehotná. Čakám dieťa s Uckerom a nemám ani najmenšiu predstavu ako mu to poviem. Sme spolu len mesiac, ale aj keď sa poznáme už dlhé roky, neviem ako zareaguje. Či bude rád, čo bude ďalej? Keď som odišla od doktorky a nasadla do auta, začala som plakať, bola som poriadne rozcítená, ale jednoducho som to vôbec nečakala. Milujem deti a mať dieťa s Uckerom je môj najväčší sen. Ale sme ešte mladí, čo naša kariéra? Čo ak to dieťatko nebude Ucker chcieť? Tieto hrozné myšlienky ma zožierali. Celé to šťastie, ktoré som dnes ráno cítila sa akosi premenilo na beznádej. Neostávalo mi nič iné, iba sa vybrať k Uckerovi a oznámiť mu to. Nemôžem to pred ním tajiť. Aj tak sa potrebujem dozvedieť ako zareaguje a ako sa ja zariadim. Na interupciu som ani len nepomyslela, lebo nech by sa udialo čokoľvek, to dieťatko by som si nechala…
Ucker: Bolo už skoro poludnie keď som sa zobudil. Prvé načo som myslel keď som vstal bolo moje zlatko. Moja krásna Dul. Och je to len jeden deň čo som ju nevidel, ale neuveriteľne mi chýba. Aj keď sme spolu len mesiac som si viac ako istý, že je to žena s ktorou chcem stráviť zvyšok svojho života. Už nevydržím bývať skoro tri hodiny cesty od mojej Dul a už sa neviem dočkať ako budem každé ráno vstávať po jej boku. Hneď ako som sa umyl a obliekol som si zobral telefón, že zavolám svojej láske, aby sme sa stretli a aby som jej mohol navrhnúť společné bývanie J. No hneď ako som sa pozrel na mobil našiel som x-zmeškaných hovorov od … od Marian. Srdce mi podkočilo od strachu. Okamžite som vytočil Dulcino číslo a zavolal jej. Bál som sa či jej niečo Marian nespravila. Dul nedvíhala a okamžite sa ma zmocnila panika. Vtom zazvonil zvonček, šiel som rýchlo otvoriť, dúfal som v to, že to bude Dul. Otvoril som dvere, ale moje očakávania zamrzli. Bola to Marian. "No ták, Zlatko čo mi nevieš zodvihnúť telefón?".. "Aké som Ti ja zlatko? My dvaja sme sa rozišli už pred vyše dvoma mesiacmi, kedy to už konečne pochopíš a dáš mi pokoj? Mne aj Dul" kričal som na ňu na chodbe.."No ták, zlato upokoj sa pozvi ma radšej dnu" povedala Marian a snažila sa dostať do môjho bytu. Prirodzene som ju nevpustil, bolo mi jedno, že sme na chodbe.."Marian, daj mi už raz a navždy pokoj, mne aj mojej priateľke Dul".. "Tvojej čo?? Ja som tvoja priateľka. Tá..tá Dul je obyčajná hlupaňa, chudera".. "Takto sa o nej vyjadrovat nebudeš je ti to jasné??!!!" kričal som pričom som Marian chytil za plecia a začal ňou triasť.."Budem si hovoriť ako sa mi zachce, až kým nepochopíš, koho naozaj miluješ" povedala s Marian s úplne nepríčetným výrazom, nepochyboval som o tom, že sa zbláznila. Šialená ženská. Tá hlupaňa ma začala bozkávať, nemal som šancu sa uhnúť. Vrhla sa na mňa a ja som ostal plný nechuti..
Dulce: Ani neviem ako som došla k Uckerovi, na pokraji nervového zrútenia. Bola som neuveriteľne zvedavá ako Ucker zareaguje, bála som sa ale nemohla som byť dlhšie v tomto napätí. Vystúpila som z auta a vybehla hore po schodoch k Uckerovým dverám. Uvidela som .. niečo neuveriteľné.. hrozné.. niečo čo ma zasiahlo priamo do srdca a niečo čo zasiahlo aj moje bábätko. Slzy mi začali stekať jako Niagarské vodopády. Ucker sa bozkával s nejakou ženou, podľa všetkého to bola Marian. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Otočila som sa, nastúpila do auta a plná zlosti a bolesti som šľapla na plyn. Cesta domov netrvala tri hodiny ale asi len hodinu. Doma som sa zamkla hodila na posteľ a z mojích očí stekali milióny sĺz. Nielenže som tehotná, ale som tehotná s mužom, ktorý sa so mnou zrejme celý ten čas zahrával...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 15. října 2011 v 18:10 | Reagovat

WauuuuuuuuuuuuW to je krááááááása je to nááááááádherne a veľmi napinavééééé som zvedava čo sa stane prosííííím rychlo pokrakňcko :-)

2 Rebels Rebels | 15. října 2011 v 18:14 | Reagovat

Nádherné čo najskôr pokračko :D :D :D

3 Naty Naty | E-mail | 15. října 2011 v 18:38 | Reagovat

Nadhera :) rychlo pokrackoooo prosiiimmm :-)

4 rebelka rebelka | 15. října 2011 v 21:33 | Reagovat

toto mi nerob:D napínavejšie to ukončené byť ani nemohlo :D Chcem pokračovanie a to hneď :D :D

5 Dulce_6 Dulce_6 | 16. října 2011 v 9:33 | Reagovat

uzasneeeee...zase si to skoncila tak velmi napinavo....rychlo pokracko:-D

6 robertita96 robertita96 | 16. října 2011 v 10:11 | Reagovat

uuuzasneeeeee napinavejsie to ani skoncit nemohlo som zvedava co spravi ucker aby mu dulce odpustila prosim rychlo  pokracko ryyyyyyyyyychlo prosiiiiiiiiiiim

7 Paula Paula | E-mail | Web | 16. října 2011 v 19:53 | Reagovat

páni je to naozaj prekrásne len škoda,že to končíš opäť v tom naj :-)

8 Mušú Mušú | 16. října 2011 v 20:39 | Reagovat

Som veľmi rada, že sa vám poviedka páči :) píšem to pre Vás a robí mi to veľkú radosť keď sa vám to páči, samej mi je ľúto ukončiť túto poviedku 20. časťou, ale nie je času na písanie :/

9 sarah sarah | 4. května 2013 v 23:05 | Reagovat

skvelé pokračko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama