Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola XVIII. Perný den

23. října 2011 v 12:53 | Very |  Dulce a Ucker
A máme tady vytoužené pokračování Mušíiny povídky. Vytoužené hlavně proto, že mi včera napsala mail, kde mě informovala, že mi posílá pokračování, ale jaksi zapomněla připojit přílohu, takže jsem měla smůlu a musela jsem si nechat zajít chuť. No dnes to už napravila. Rychle jsem si ho přečetla a dávám Vám ho sem na blog. Takže si užijte povídku a zbytek víkendu. Vaše Very. Mrkající

Mušú Vám poslala vzkaz:
Ako už iste viete, svoju poviedku skončím dvadsiatou časťou. Robím to nerada, pretože mám v hlave veľmi veľa predstáv čo by som chcela dať niekedy na papier, ale pre nedostatok času to musím ukončiť. Možno teda z času na čas napíšem nejakú jednorázovku. Neuveriteľne ma všetci tešíte, tým že sa Vám moje poviedky páčia. Píšem to pre Vás a robíte mi naozaj radosť. Preto mám pre Vás malé prekvapenie. Posledná 20. kapitola bude EXTRA - v tom zmysle, že bude o dosť dlhšia ako tie predošlé. Dúfam, že táto predpred posledná časť sa Vám bude páčiť aspoň tak ako tie doteraz :) komentáre potešia. Mušú :)


Kapitola XVIII. Perný den
Doma som sa zamkla hodila na posteľ a z mojích očí stekali milióny sĺz. Nielenže som tehotná, ale som tehotná s mužom, ktorý sa so mnou zrejme celý ten čas zahrával...
Ucker: Marian ma začala bozkávať, bol som plný nechuti, okamžite som ju od seba odhodil. "Ty si sa naozaj zbláznila, čo-čo to robíš? Nepochopíš, že ja ťa nemilujem?? Ani som Ťa nikdy nemiloval?" hovoril som úplne zaskočený z toho čo urobila. "Aj tak si ma bozkával s toľkou láskou".. "Marian, Tebe šibe, daj mi pokoj nechcem mať s tebou nič spoločné. Si blázon" už som nemal nervy tam stáť a počúvať ju, vošiel som do svojho bytu a zabuchol dvere. Z vonku som počul jej krik "Zaplatíš mi za to Christopher, zaplatíš ty aj tá hlupaňa" kričala v úplnej nepríčetnosti, typoval som, že aj plakala. Nemohol som počúvať ako sa vyjadruje o Dul. Bože, Dul, je obed a nič o nej neviem, prečo mi nedvíha? Bál som sa či jej niečo Marian nespravila. Opätovne som začal vytáčať jej číslo, ale stále nič. Mobil mala vypnutý a ja som bol celý bezseba. Už som to nevydržal, musel som sa presvedčiť, že je v poriadku, nasadol som do auta a vybral sa k Dul..
Dulce: Bola to tak neskutečná bolesť, ktorá mi spaľovala celé vnútro. Nemohla som uveriť tomu, čo som videla. Už niekoľko hodín som bola ponorená v slzách a beznadeji. Nevedela som, čo bude so mnou a s Uckerom a čo bude s naším dieťaťom. Ucker ma vodil za nos, nemiluje ma, nikdy ma nemiloval. Priamo pred svojím bytom sa oblizoval s tou.. s tou Marian. Ach aká to bola zlosť, úzkosť a smútok. Všetko v jednom. Navyše som tehotná, budem slobodná matka a na Uckera mi ostane len spomienka. Naše bábo..V tom zazvonil zvonček, nemala som najmenšiu chuť ísť otvoriť. Rozhodla som sa zvonenie ignorovať, ale keď to neprestávalo ani po 10tich minutách, pozbierala som zvyšok sily, zotrela som prúdy sĺz a otvorila dvere svojho bytu. Otvorila som dvere a uvidela som vystrašeného Uckera, chvíľu som ostala len tak stáť, no v tom sa mi na tvári opäť objavili slzy, nezmohla som sa na nič, len som zabuchla dvere a utekala do svojej izby…
Ucker: Zvonil som u Dul doma, nikto mi neotváral. Mal som strašný strach, že sa jej niečo stalo, neopísateľný strach žeby som mohol stratiť svoju Dul. Neotvárala, ale ja som sa nevzdával, pretože som videl dole zaparkované jej auto. Zrazu sa dvere otvorili. Stála v nich uplakaná a viac ako utrápená Dul. Chvíľu na mňa nemo hľadela, ale ja som sa neodvážil prvý prehovoriť. Znova začala plakať, potom už len zabuchla dvere, ktoré som stihol zachytiť. Otvoril som a nenápadne som vkročil dnu. Uvidel som už len Dul ako beží do svoje izby. Neváhal som a šiel za ňou. Potreboval som vedieť čo sa stalo a prečo ma nechce vidieť.
Dulce: Znova som si ľahla na posteľ a plakala. Zrazu vošiel Ucker. Teraz som už ticho nebola. Všetky tie pocity v mojom vnútri vybuchli. "Čo tu robíš? Nestačilo Ti, ako si sa so mnou zahrával doteraz? Radšej mi daj pokoj! Nestojím o pretvárku a nebodaj tvoju ľútosť!" kričala som po ňom pričom som sa zodvihla z postele. Tváril sa veľmi nechápavo, smutne a zaskočene, čo som absolútne nechápala. Nedala som mu možnosť nič povedať, namiesto toho som vrieskala ďalej "Vypadni, vypadni rozumieš? Už ťa nechcem nikdy vidieť" kričala som so slzami v očiach a udierala ho pritom do hrude..
Ucker: Dulce po mne vybehla, kričala po mne, že ma nechce už nikdy vidieť. To ma neskutočne bolelo, nechápal som jej reakciu. Začala ma udierať do hrude. Silno som ju chytil a objal. "Dul, pokoj, prosím upokoj sa. Čo sa stalo? Čo som spravil?" hovoril som so slzami v očiach, Dul sa na mojej hrudi upokojila, plakala, ale neobijímala ma. Po chvíli sa odtiahla. A hovorila pokojnejším, no nehorázne chladným hlasom. "Že sa pýtaš, celý čas si sa so mnou zahrával, nikdy si ma nemiloval".. "Ako to môžeš povedať? Milujem Ťa viac ako čokoľvek na svete".."Neklam, a nehraj sa na idiota" Dul opäť kričala "Ty si stále s Marian, videla som ako sa bozkávate, videla som vás práve vo chvíli, keď som Ti prišla oznámiť, že som tehotná" počas tejto vety sa Dul zrútila na zem a veľmi, srdcervúco plakala. To sa ma zmocnilo, Dul čaká dieťa so mnou? A ešte k tomu ma videla s Marian, bože prečo? Pocítil som aj šťastie, Dul moja krásna Dul čaká moje dieťatko. Okamžite som jej musel vysvetliť, čo sa naozaj stalo. Kľakol som si ku nej na zem a tiež mi vyhŕklo pár sĺz. Pohladil som ju po vlasoch, ale ona sa uhla. "Nechaj ma!" povedala. "Nie, Dul musím Ti to vysvetliť, nie je to tak ako to vyzerá".."A ako to teda je?" spýtala sa a pozrela sa na mňa tými jej krásnými očami, ktoré boli plné sĺz. Všetko som jej vysvetlil, obaja sme si poplakali. Sedel som vedľa nej na zemi a rozprával jej čo a ako. "Takže sa na Teba vrhla a ty si sa hneď odlepil?".."Ano láska, ja milujem len teba, ona je úplne šialená, nechce pochopiť, že som sa sňou už dávno rozišiel".. Dul bola ticho a tak som sa opýtal "Naozaj si tehotná?" prikývla "Ale to je skvelé Dulce, nič krajšie si mi nemohla povedať" povedal som a objal ju. Pozrela sa na mňa s úsmevom.. "Takže si mi odpustila?".. "Vlastne Ti nebolo čo odpustiť, som teraz akási precitlivená, vieš Marian mi naháňa strach, dnes som si kôli nej toho veľa vytrpela" povedala Dul a chytila sa za brucho. "Už na ňu nemysli" usmial som sa "Takže tu máme ďalšiu speváčku, alebo speváka čo?" hovoril som prívetivo a s úsmevom, pohladkal som Dul po bruchu. "Veru, uvidíme" usmiala sa aj ona. Utrel som jej posledné zvyšky sĺz a krásne ju pobozkal…
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 23. října 2011 v 13:15 | Reagovat

krasne....rychlo pokacko :-D

2 rebelka rebelka | 23. října 2011 v 13:28 | Reagovat

waw, nádherne.. nech tu je už pokračovanie..:-)

3 robertita96 robertita96 | 23. října 2011 v 15:40 | Reagovat

jeeej to je krasne velmi pekne rychlo pokracko prosim

4 Kikush - DulceMaríaWorld Kikush - DulceMaríaWorld | 23. října 2011 v 20:00 | Reagovat

krasne!!:DD

5 Paula Paula | E-mail | Web | 23. října 2011 v 20:37 | Reagovat

prekrásne teším sa na pokračko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama