Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Láska hory přenáší: Kapitola III.

10. listopadu 2011 v 17:00 | Very |  Láska hory přenáší
A tady je další díl od rebelky. Já naneštěstí ještě neměla čas si ho přečíst, ale abyste kvůli mně netrpěli, dávám Vám ho sem a přečtu si ho později. Nepochybuji o jeho dokonalosti. Užijte si povídku, přežijte pátek. Vaše Very. Mrkající



Kapitola III.
Nastal deň môjho odchodu do Elite way school. Nemôžem uveriť tomu že tam naozaj idem..Celý týždeň som mame vyčítala že neurobila nič aby tomu nejakým spôsobom zabránila, mohla si najať advokáta alebo mohla ísť za otcom a prosiť ho hoci aj na kolenách aby ma tam nenútil ísť..No ona neurobila nič len opakovala že nemôže nič urobiť, že aj on ma právo podieľať sa na mojej výchove..Ale to nie je pravda, nemá nato absolútne žiadne právo, chce sa hrať na dobrého otecka ale tým že ma pošle do školy pre rozmaznané detičky, tým si ma veru nezíska, práve naopak... Pomaly som zišla aj zo svojim kufrom dole do obývačky kde ma už čakala mama... "Si pripravená zlatko?" spýtala sa ma "Nie, ale nedá sa nič robiť" povedala som ironicky "Roberta miláčik, už sa na mňa nehnevaj!.." povedala smutne a pohladkala ma po líci. Vzdychla som si a povedala: "ja sa na teba nehnevám mami len som smutná s toho že ťa opúšťam" povedala som, po tvári mi začali stekať slzy, nechcem moju mamičku opustiť čo tu bude ona bezo mňa robiť?! "Ach, zlatíčko, aj ja som veľmi smutná ale som si istá že sa ti tam zapáči, nájdeš si tam kamarátky a možnože sa aj zaľúbiš" mama sa mi snažila zlepšiť náladu ale veľmi sa jej to nedarilo "Pochybujem že medzi toľkými rozmaznanými a namyslenými deckami bude niekto normálny" povedala som. Mama sa na mňa usmiala "nikdy nehovor nikdy dcérka, možno budeš príjemne prekvapená" nič som jej nato nepovedala namiesto toho som ju silno objala, moje objatie mi silno opätovala "mám ťa veľmi rada mami" zašepkala som "aj ja teba zlatíčko, veľmi"...Po našej rozlúčke sme vyšli z domu, náš šofér mi naložil kufor do auta, ja som si zatiaľ obzrela náš dom bude mi chýbať, aj keď budem domov chodiť na víkendy väčšinou času budem na internáte... S mamou sme nasadli do auta a vydali sa na cestu...Asi o pol hodinu nato sme dorazili do Elite way school. Tak ako som povedala- pred školou sa premáhalo veľa (na prvý pohľad bijúce) rozmaznané decká v rifľových súknach, (chalani mali samozrejme nohavice) čiernych čižmách a červených sakách typujem že to je školská uniforma- no super. S mamou sme pomaly vystúpili z auta šofér mi vybral kufor a postavil ho vedľa mňa... Všetci ktorý stáli pred školou na mňa upriamili zrak, dobre že ma neprepichli pohľadom cítila som sa nepríjemné, nervózne a vystrašene. Chcela som nastúpiť do auta a vrátiť sa domov a nech ma môj otec hoci aj zahluší...Ale potom som si uvedomila že som nikdy nebola zbabelá vždy som kráčala v pred a aj keď sa vyskytla nejaká prekážka s hrdosťou som ju prekročila a teraz nesmiem urobiť výnimku... Mama sa na mňa povzbudivo usmiala, s hlboká som sa nadýchla a spolu sme vošli dnu...Na prvý pohľad bolo jasné že to je najdrahšia škola v krajine, nie som typ ktorého nadchne zariadene budovy ale tu to vyzerala naozaj veľmi dobre. Na každom rohu bolo vyvesené logo školy, také isté aké mali študenti na uniformách. Bolo vidieť že prestíž školy je pre nich veľmi dôležitá...S mamou sme kráčali k riaditeľovi aby sme ohlásili môj príchod "Dobrý deň" pozdravili sme ženu sediacu za stolom "Dobrý deň som Alicia Salazar, sekretárka riaditeľa" prestavila sa s úsmevom a natiahla ruku k mame "ja som Alma Reyová a toto je moja dcéra Roberta" predstavila nás a podala Alicii ruku "prišli sme za pánom riaditeľom..." "áno, samozrejme, hneď vás ohlásim" povedala, a vošla do dverí na ktorých bolo napísané riaditeľňa o niekoľko sekúnd sa vrátila a s úsmevom nám oznámila že môžeme vojsť. Riaditeľ -Pascual Gandia mohol mať okolo 40-tky. Pripadal mi tak trochu ako čudák a myslím že nebude problém mu v prípade potreby nahovoriť niektoré nepravdivé skutočnosti... Veľmi vážne mi objasnil pravidlá školy a pritom zdôraznil že je zakázané ich porušovať. Celý čas čo sme sedeli v jeho kancelárii sa na mňa poriadne ani nepozrel, pozeral sa mojej mame do výstrihu, pripadalo mi to vtipne... Po hodine sme konečne vyšli od riaditeľa, mama musela podpísať ešte nejaké papiere mňa zatiaľ sekretárka Alicia zaviezla do izby kde budem teraz bývať "Nech sa páči Roberta toto bude Vaša izba a tamto tam..."ukázala na posteľ vedľa schodov "to bude Vaša posteľ , budete tu s ďalšími 2 dievčatami, prosím vybaľte si veci do skríň a keby niečo viete kde ma nájdete" vysvetlila mi s úsmevom "dobre, ďakujem" tiež som sa usmiala a Alicia odišla. Kým som si prezerala izbu dnu vošli 2 dievčatá, jedna čiernovláska a druhá hnedovláska "ahoj" pozdravili sa mi na raz "ahojte" odzdravila som "a ty si?" spýtala sa čiernovláska "som Roberta Pardoová, budem vaša nová spolubývajúca" povedala som " no to je výborne, čím je nás v tejto izby viac tým tu bude veselšie" zasmiala sa hnedovláska "som Jose Lujanová a toto je Lupita Fernandezová" predstavila sa a s úsmevom mi podala ruku "veľmi ma teší" povedala som s úsmevom "pripadáš mi celkom normálne a nás normálnych je v tejto škole málo" zasmiala sa Jose a ja s ňou. Tiež mi pripadajú normálne nevyzerajú namyslene ani rozmaznane práve naopak sú veľmi milé... Možno mala mama pravdu, možno si tu naozaj nájdem kamarátky...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 10. listopadu 2011 v 19:52 | Reagovat

pokracko:-D

2 robertita96 robertita96 | 10. listopadu 2011 v 20:11 | Reagovat

jeeej to super  nemozem sa dockat pokracovania a na to ako prebehne jej prve stretnutie z diegom   rychlo pokracko prosiiiiiim je to super poviedka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama