Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Diego a Roberta: Kapitola II. První setkání - Část druhá

28. listopadu 2011 v 11:00 | Very |  Diego a Roberta
Krásný nový týden Vám přeji. Jelikož mám opět novou zásobu povídek od děvčat, přednastavím několik povídek dopředu, protože pokud to bude vypadat jako v posledních dvou týdench, stěží se mi podaří zapracovat na blogu. Dnes Vás nepochybně potěším povídkou od Dadushy Dulce. Krásné zážitky, hodně štěstí v novém týdnu. Vaše Very. Mrkající



Kapitola II. První setkání - Část druhá
"Bolo to fajn, však, Roberta?" usmiala sa na mňa Lupe. Úsmev som jej opätovala. Podarilo sa mi dosiahnuť, aby sme nejako obišli matematiku, dejepisu som sa však nevyhla. Lupita ma donútila preštudovať si hádam všetko, čo v knihe bolo. Nezabralo to však a z dejepisu som nebola o nič múdrejšia než predtým. Lupite som to však radšej nepovedala. Nechcela som, aby si myslela že jej snaha vyšla nadarmo.
Vošli sme do izby a ja som sa hneď zvalila na posteľ. Učenie ma nebavilo a mala som pocit, že je úplne zbytočné. Dokonca dnes ani nemalo účinok- Diega som si z hlavy vymazať nedokázala. Bola som zúfala, odkedy som do neho vrazila jeho obraz ma všade prenasledoval. Ležala som na posteli a nedokázala som si ho vytrhnúť. Rozhodla som sa pre poriadnu sprchu. Vždy keď je toho na mňa priveľa, osprchujem sa a zmyjem tak zo seba všetky zbytočnosti. Vyskočila som z postele a rozhodla sa pohľadať nejaký uterák. Napokon sa mi podarilo nájsť môj najobľúbenejší žltý uterák s vyšívaným vzorom, ktorý som si kúpila v Peru. Má pre mňa veľkú hodnotu a nedám naň dopustiť. Je priam smiešne že tak lipnem na uteráku, no dostala som ho keď som mala osem rokov od mojej mamy. Prehodila som si ho cez ramená a vyšla hore po schodoch. Vedela som, že sprcha zaberie a vytesní mi z hlavy všetky zbytočnosti. Momentálne som sa potrebovala zbaviť len jednej zbytočnosti- Diega Bustamanteho. Zhodila som zo seba oblečenie a rýchlo vkĺzla pod sprchu. Pokrútila som kohútikom a už o pár sekúnd po celom mojom tele tiekla teplá voda. Pomaly som sa uvoľňovala a pritom si pospevovala. Sprcha a spev- dve veci ktoré ma uvoľnia najväčšmi. Natiahla som sa za sprchovým gélom, vytlačila si ho na ruku a rozotrela po celom tele. Pozrela som sa na fľaštičku a zistila som, že dnes budem voňať po pomarančoch. Spokojne som sa usmiala a začala som pomaly zmývať sprchový gél. Nachvíľu som zauvažovala, či si umyjem vlasy. Prečo nie? Napadlo ma. Aspoň sa totálne uvoľním. Natiahla som sa po fľaštičku so šampónom a pomaly si ho začala nanášať na vlasy. Postupne som zabúdala na všetky nepotrebnosti- zabudla som na všetko, čo sme dne s Lupitou prebrali. Zabudla som na všetky zbytočnosti, ktoré sa počas celého dňa udiali. Keď som ale vyšla zo sprchy uvedomila som si, že dôvod pre ktorý som to celé robila nezmizol- Diego Bustamante ešte stále vystupoval do popredia všetkých mojich myšlienok. Nebuď hlúpa, Roberta! okríkla som sa v duchu. Chováš sa ako nejaká blázniva pubertiačka. Potriasla som hlavou dúfajúc, že tak na Diega rýchlejšie zabudnem. Omyl. Nech som robila čokoľvek, jeho oči som si z hlavy vypustiť nevedela. Vzdychla som si a hodila sa na posteľ. Čo urobil, že ma tak zaujal?
‹‹‹‹‹‹
Keď som sa ráno prebudila, pod očami som mala kruhy. "Roberta, čo sa ti stalo?" vyľakane ku mne priskočila José. "Nič," pokrútila som hlavou. "Vyzeráš, akoby ťa niekto zmlátil," skonštatovala nekompromisne. Zasmiala som sa. "Nikto ma nezbil," namietla som. "Jednoducho som sa nevyspala." José pokrútila hlavou, no ďalej sa nevypytovala. Lupe bola ticho, no aj slepý by si všimol jej ustaraný pohľad, ktorý mi venovala. Usmiala som sa na ňu no myslím, že som ju nepresvedčila. Rýchlo som sa pustila do prezliekania a dúfala som, že Lupita to vzdá. Nemýlila som sa- Lupita na mňa ešte raz pozrela a potom sa pustila do obliekania. Skormútene som sa posadila na posteľ. Keby len moje kamarátky vedeli, prečo som nespala! Keď som si ľahla do posteľe, všade som videla aj cítila Diega Bustamanteho. Rozčuľovalo ma to, no nedokázala som s tým nič urobiť. Keď som po polnoci zaspala, snívalo sa mi o Diegovi. Skúmala som na ňom všetko. Túžila som preskúmať každý kúsok jeho tela aj jeho vnútra, chcela som ho poznať lepšie ako sa pozná on sám. Blbosť, Roberta, kárala som sa v duchu. Ako môžeš chcieť spoznať jeho, keď nepoznáš ani sama seba? Potriasla som hlavou a rýchlo sa prezliekla. Keď som bola hotová, letmo som sa obzrela v zrkadle. Lupita mi pomohla zamaskovať kruhy pod očami mejkapom a potom sme sa mohli prvýkrát pobrať na vyučovanie. Na Lupe bolo vidieť, že je vzrušená z toho že spozná nových spolužiakov. Ja ani José sme to tak nebrali. Bolo nám to prakticky jedno, aj tak to všetko určite budú samí snobi. Lupita div že nevyskočila z kože. "Vy sa netešíte? Spoznáme nových spolužiakov, novú školu a nových učiteľov! Nie je to vzrušujúce?" "Uhm, jasné," neprítomne som prikývla. Pri poznámke o nových spolužiakoch som začala rozmýšľať, či do našej triedy bude chodiť aj Diego. Prečo naňho vôbec myslím? Hlúpa otázka. Odkedy som ho stretla, myslím iba na neho. Nikdy som si nemyslela, že ma niekto takto pohltí, no Diega som si z hlavy vypustiť nedokázala. "Roberta, si v poriadku?" José mi mávala rukou pred očami. "Čo? Iste," zamrmlala som a odtiahla jej ruku. "Nezdá sa mi. Poznáme sa dva dni, ale odkedy sa skončila tá vaša študijná schôdzka s Lupe, si nejaká čudná." "To nie je pravda. Taká bola už keď prišla," posťažovala sa Lupita. Pokrútila som hlavou. "Nefantazírujte," odkázala som im. "Niečo sa muselo stať," mudrovala José. Káravo som na ňu pozrela a ona sa odmlčala. Zastali sme pred triedou. Ešte nikdy sa mi tak nepotili dlane a nebúšilo mi srdce ako teraz. Zatočila sa mi hlava a mala som pocit, že budem vracať. Vzchop sa, napomínala som sa v duchu. Zhlboka som sa nadýchla a vošla som do triedy.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 28. listopadu 2011 v 15:19 | Reagovat

je to krááása :)

2 Dulce_6 Dulce_6 | 28. listopadu 2011 v 17:01 | Reagovat

super....pokracko :_D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama