Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola VIII.

4. listopadu 2011 v 18:00 | Very |  Osudová láska
Ahoj, mám sic už tenhle díl déle, ale kvůli písemkám jsem neměla čas přidat článek. Poslala ho culka v poslední den svých prázdnin. Tak tady ho máte. Užijte si ho. Vaše Very. Mrkající

Tak ako som sľúbila, tak posielam ďalší diel




Osudová láska
Diego
"José nevidela si náhodou Robertu?" "Nie Diego nevidela. A nie som jej osobný denník, ktorý vie kde je a čo robí." "Aha. No keby si ju náhodou stretla, tak jej povedz, že má prísť na toto miesto." "Poviem, ale nezaručujem, že tam príde. No aj keď ako ju poznám, tak tam určite príde." "Ďakujem a maj." "Ahoj." a už jej nebolo.
"Kde si Roberta? Čo teraz robíš? Si z nejakým chalanom? Lebo ak hej, tak mne sa vtom momente zrúti celý svet. Milujem ťa tak šialene, že mám pocit, že som blázon. Kade chodím ťa vidím. Vidím ťa, keď spím. Keď otvorím oči. Keď skladám pieseň. Keď ju spievam. Za tie tri roky čo sa poznáme som si uvedomil, že si jediný človek, ktorého som kedy miloval, a ktorého kedy budem milovať. Dúfam, že to prekvapenie, ktoré som ti prichystal sa ti bude páčiť. Viem, že keď prídeš na to miesto sa ti to bude zdať bláznivé, ale zajtra je koniec školského roka a ja ťa už možno nikdy viac neuvidím. Chcem, aby si vedela ako ťa milujem. Chcem ti dať pokúsiť ako chutí kúsok mojej lásky. Chcem ťa spraviť šťastnou. Prežiť aspoň jeden víkend len s tebou bez môjho otravného otca. Bez našej dohody. Chcem, aby sme aspoň cez ten víkend boli ako naozajstný pár, ktorý sa navzájom neskutočne miluje." dumal som cestou do mojej izby.
"Diego čo našiel si ju?" opýtal sa ma Thomas s Giovannim naraz. "Nie nenašiel som ju, ale odkázal som José, aby jej dala adresu letiska." "Aha. Myslíš, že to zaberie? Veď celé tie tri roky si sa snažil a nič. Stále ti povedala, že má strach." "Áno. Ale keby ste videli tie jej iskričky v očiach, keď sme len tak náhodou spadli, keď sme boli v Kanade. Alebo si spomeňte ako ma chodila navštevovať do nemocnice, keď som mal tú nehodu a ako plakala. Ona ma miluje. Tak ako ja ju. Ja som sa už rozhodol. Ja chcem porušiť tú našu dohodu a byť najšťastnejším chalanom po boku anjela. Môjho krásneho anjelika." "Diego a už si ju aspoň raz pobozkal?" "Ak nerátam tie pusy na líčka, tak nie. Ešte som ju nikdy nepobozkal." "Fúha, tak to ste dobrí. Obaja sa milujete, ale radšej budete dodržiavať tú nezmyselnú dohodu ako si užívať jeden druhého. No, ale zároveň vás obdivujem, lebo ja by som to asi nedokázal." "Ďakujem. Viem, že nie sme ako Mia s Miguel, ktorí sa hneď dali dokopy a sú odvtedy spolu a budú sa brať, keďže ju Miguel požiadal pred pár dňami o ruku. Alebo ako ty Thomas s Pilar." "Ja viem Diego.....A ináč pomohla ti s týmto plánom Lupita?" "Jasné, že pomohla. Sama mi povedala, že už má tej našej dohody dosť." "A kedy vám to letí?" opýtal sa ma Giovanni. "No letí nám to dnes o tretej." "Takže tu na zajtrajšej ceremónii nie ste." "Nie nie sme. Je mi to ľúto, ale keď to nespravím teraz, tak už potom nikdy, pretože niečo mi hovorí, že moja krásn a Roberta mi odíde a ja ju už viac neuvidím. Neuvidím tie dve hnedé očká vždy plné iskričiek. Už nikdy viac nebudem počuť jej hlas. Jej prenikavých smiech a ten jej úsmev, od ktorého sa mi podlamujú kolená."
"Dobre Diego, ale už by si sa mal pobaliť a ísť, pretože to nestihneš a to si radšej nechcem predstaviť akoby si vypadal a čo by si robil." povedali obaja naraz. "Veď už idem." povedal som im a šiel sa baliť.
Lupita
"Diego ty si riadny blázon. Dúfam, že ten plán ti výjde. Lebo ak nie tak si ma nepraj ak uvidím plakať Robertu kvôli tebe." mrmlala som si po pod ako som čakala na taxík, ktorý by ma mal odviezť k Roberte domov. Ako som čakala, tak mi niekto zakryl oči, takže som nič nevidela. Veľmi dobre som vedela kto to je, ale hrala som, že neviem. "Prosím ťa známy neznámy mohol by si mi tie tvoje ruky zložiť z mojich očí?!! Ja chcem ešte vidieť. A nie len tmu." "Zložím ich dole len vtedy ak uhádneš kto som." "Dobre. Tak Thomas to nie, pretože ten je s Diegom a Giovannim v izbe. Nico to určite nie je, lebo ten odišiel preč. Takže kto mi tu ostáva je len Santos. Moje krásne zlatíčko, ktoré veľmi, ale naozaj veľmi ľúbkam." "Áno som to ja." a zložil mi ruky dole. "Lupita zlatko kam ideš?" "No idem pre nejaké veci k Roberte. Zabudla som si ich tam, keď som tam bola naposledy." "Aha a môžem ísť s tebou?" "Zlatko rada by som bola keby si šiel, ale nejde to. Ja sa tam určite dlho zdržím a ako dobre viem, tak aj ty niečo máš." "Dobre, ale malý božtek ti môžem dať." "To môžeš." ani som mu nestihla dopovedať a už ma zasypával sladučkými božtekmi, ktoré som mu s veľkou láskou vracala. Našu maličkú chvíľku romantiky prerušil hlas prichádzajúceho taxíka. "Zlatko prepáč, že to ruším, ale prišiel mi už taxík." Povedal som smutne a pohladila ho po tvári. "Počkaj kým ešte odídeš, tak ti chcem tam ešte jednu pusu." Dopovedal svoje. Nahol sa a krásne ma pobozkal. Potom mi ako ten správny gentleman otvoril dvere od taxíka a ja som nastúpila. Samozrejme ich potom zatvoril a zakýval, keď som už odchádzala.
Santos
"Hm tam je Lupita. Moje krásne zlatíčko. Prečo nie je s babami? A načo čaká na taxík? Hm?" vravel som si v duchu, keď som kráčal k nej. Keď som k nej prišiel, tak som jej zakryl oči a čakal nato čo mi povie. "Thomas to nie, keďže ten je s Diegom a Giovannim v izbe. Ani Nico nie si, keďže ten je ďaleko. Takže jediný kto mi ostal je Santos. Moje krásne zlatíčko, ktoré veľmi ľúbim." Odpovedala mi na moju otázku a ja som jej zložil dole ruky. Potom som ju krásne pobozkal. No našu maličkú chvíľu romantiky prerušil zvuk prichádzajúceho taxíka. Bolo mi ľúto, že nemôžem ísť s ňou, ale mala pravdu, že aj ja mám niečo. Skoro by som kvôli nej nato zabudol. Zabudol by som nato, že som chcel ísť poobede s Miguelom do mesta, aby mi pomohol vybrať darček pre Lupitu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 robertita96 robertita96 | 4. listopadu 2011 v 18:11 | Reagovat

jeeej t o je nadhera som zvedava co n a to prekvapenie povie roberta a a ko to dopadlo z bustamante ci to diegovi povie abo nie rychlo pokracko prosium

2 rebelka rebelka | 4. listopadu 2011 v 18:24 | Reagovat

krása..:D rýchlo pokračovanie..:D

3 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 4. listopadu 2011 v 20:28 | Reagovat

je to krááááásne už sa tešíííím na pokračovanie je to krásne :-)

4 Dulce_6 Dulce_6 | 4. listopadu 2011 v 20:44 | Reagovat

krasne...rychlo pokracko :-)

5 Rebels Rebels | 4. listopadu 2011 v 22:31 | Reagovat

Nádherné rychlo pokračko :D :D

6 Paula Paula | E-mail | Web | 5. listopadu 2011 v 14:36 | Reagovat

páni je to super už sa teším na pokračko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama