Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola X.

7. listopadu 2011 v 16:30 | Very |  Osudová láska
Přišel mi další díl Osudové lásky, jako vždy úžasný. Užijte si povídku a hodně štěstí v novém týdnu. Vaše Very. Mrkající



Osudová láska
Roberta
"Diego prepáč toto som nechcela. Prepáč mi to. Ja som nechcel, aby si plakal. Bolí ma, keď ťa vidím takého. Viem, že som to nemala robiť, ale už som toho mala plní zuby ako vám obom ubližuje. Už som toho mala dosť vidieť ťa ako sa kvôli nemu trápiš. Ešte raz prepáč Diego. Všetko čo som spravila som myslela dobre." snažila som sa ho upokojiť, ale nešlo mi to. Stále plakal. "Diego idem s tebou, tam kam chceš ísť ty. Iba nebuď prosím ťa smutný." a znova som ho pohladila. Zrazu sa Diego pozrel na mňa a spravil niečo čo som nečakala. Zobral ma do náručia a začal so mnou točiť. "Roberta myslíš to vážne?" "Áno myslím to vážne. Nikdy som niečo také silné a také krásne nikomu necítila ako k tebe Diego." Diego prestal so mnou točiť a urobil to, že mi dal pusu na líčko. Myslela som, že ma pobozká. No, ale aj tá malá pusa na líčko pre mňa znamená veľa.
"Roberta vieš, že si to najkrajšie dievča spomedzi všetkých, ktoré obdivujem, a ktorému môžem za všetko ďakovať? Ďakujem ti, že si tu, a že aj keď sme len priatelia ma robíš tým najšťastnejším človekom na svete." "Nie to ja tebe musím poďakovať, že aj napriek tomu, že som niečo vyviedla ma máš rád, a že ma zato obdivuješ." "Áno presne tak, lebo ja by som to nedokázal. Nedokázal by som sa tak postaviť môjmu otcovi ako si sa postavila ty." "Ďakujem, ale mohla by som sa niečo opýtať?" "Jasné pýtaj sa čo len chceš." "Kam si ma to chcel uniesť?" a zasmiala som sa. "No to je prekvapenie. Ale keď to tak spomínaš, tak o hodinu nám letí lietadlo." "Diego, ale to sa nestihnem s nikým rozlúčiť. Hlavne nie s mojimi mačičkami. Potom ani s Miou, Miguelom, Thomasom, Pilar, Santosom, Roccom, Vico, Celinou, Maxom, Mishel, Raquel." "Ja viem moja, ale to ešte s tihneš. Veď ešte po tej zajtrajšej ceremónii tam všetci ostanú. Mali ísť, ale Lupita mi sľúbila, že tam všetci ostatnú len kvôli tebe." "To si ju ako presvedčil. Nijako. To ju to napadlo." "Ja tú Lupitu nespoznávam. Za tú rapídnu zmenu môže Santos. Ale prospelo jej to." "To hej. No, ale poďme si vybaviť tie potrebné veci ohľadne toho nášho letu." "Dobre, ale ja tu nemám doklady." "Ale máš. Kým Lupita odišla stihla mi ich strčiť do ruky." "Aha. Tak poďme." "Poďme." a zobral mi batožinu.
"Tak princezná prichystaná na krásne dva dni len so mnou?" "Áno. Iba mám pocit, že všetko čo sa deje je len sen." "Áno je to sen, ale skutočný sen nás dvoch." "Diego ja idem búvať." "Dobre tak si pospi." "A ty Diego aj ty by si mal?" "Neboj pospím si aj ja." "OK. Tak krásne sníčky." "Aj tebe. Nech sa ti sníva o anjelikoch a o mne." a dal mi pusu na líčko. Ja som si oprela hlavu o jeho rameno a hneď som aj zaspala.
Diego
"Ona je taká krásna. Taká výnimočná. Ona kvôli mne šla k nám domov a postavila sa môjmu otcovi. Musela mať poriadnu odvahu, že sa mu tak postavila. No, ale teraz mám strach, že jej niečo urobí. Čo ak jej niečo urobí? Čo ak sa jej niečo stane? To by som neprežil. Ak jej čo i len vlas skriví, tak nech si ma nepraje. Vtedy spravím aj to čo by som nikdy neurobil." premýšľal som v duchu. Hladil som ju po hlave a rozmýšľal nadtým či sa jej to moje prekvapenie páči. Keď vtom som zacítil niečo čo som cítil pred troma rokmi, keď som ju spoznal. No predtým to bolo niečo pekné, ale teraz je to niečo čo ma vo vnútri veľmi bolí. Akoby ste mi ihlou pichali rovno do srdca . "Roberta dúfam, že sa ti naozaj nestane nič zlé, lebo ak hej, tak potom neviem čo budem robiť." povzdychol som si. Pri mojom premýšľaní a mojom čudnom pocite som nejako zaspal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 7. listopadu 2011 v 17:59 | Reagovat

super....pokracko :-D

2 rebelka rebelka | 7. listopadu 2011 v 20:32 | Reagovat

nádherné, rýchlo pokračovanie..:D

3 Paula Paula | E-mail | Web | 8. listopadu 2011 v 20:35 | Reagovat

prekrásne rýchlo pokračovanie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama