Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Já a on: Kapitola XIV. Co se stalo?

16. listopadu 2011 v 11:00 | Very |  Já a on
Další pokračování od Mii-Anahi. Krásné, jako vždy. Vaše Very. Mrkající



JA A ON
Kapitola 14: Čo sa stalo?
"Kde som to? Nepoznám to tu." pýtala som sa sama seba, keď som otvorila oči. Otočila som hlavu a vedľa mňa na kresle spal Christopher opretý o moju posteľ držiac ma za ruku. Pomaly sa mi podarilo zodvihnúť druhú ruku a pohladkať ho po vlasoch načo sa zobudil. Otvoril oči a uvidel ako sa na neho pozerám. "Miláčik, ty si sa konečne prebrala!" vykríkol šťastne a o chvíľu zmizol v dverách. Ja som tam len nechápavo ležala. O chvíľu do izby vošiel nejaký doktor aj so sestričkou. Snažil sa ma vyšetriť. "Kde je Chri... Chri...?" pokúšala som sa pýtať medzitým doktora. "Je pred dverami a čaká kým vás vyšetrím." vysvetlil mi. "Zavolajte ho." povedala som pomaly. Videli, že som nervózna a tak sestrička po neho vybehla. Hneď ako som ho videla, tak som sa trošku upokojila. "Ako je na tom, pán doktor?" vyzvedal Christopher netrpezlivo. "Je to na dobrej ceste. Ešte urobíme zopár vyšetrení, ale to si necháme na neskôr." zodpovedal doktor a na Christopherovi bolo vidno, že sa mu uľavilo. "Slečna Anahí, smiem vám dať radu?" opýtal sa ma doktor. Prikývla som mu na znak súhlasu. "Držte sa ho! Je to pre vás poklad." povedal mi a pozrel sa na moje zlatko. "Mala som to v pláne, ale prečo mi to hovoríte vy?" pomaly sa mi to podarilo spýtať a pokúsila som sa o úsmev. "Bol pri vás neustále. Najprv ako pacient, ktorý chcel ležať len pri vás. Neskôr otravoval riaditeľa nemocnice dovtedy, kým mu neodsúhlasil 24 hodinové návštevy. Všetci sme sa ho snažili dostať domov, ale on šiel len vtedy, keď už musel." vysvetlil mi doktor. Ja som len ležala a nerozumela o čom je vlastne reč. Potom už doktor so sestričkou odišli a Christopher zavolal mojej mame a poslal zopár sms, že som sa prebrala a som v poriadku. Nato si sadol na posteľ vedľa mňa a zahľadel sa mi do očí. Už sa mi začalo celkom dobre hovoriť a tak som sa ho po chvíli nervózne spýtala: "Stalo sa niečo?" "Nie. Len tie tvoje krásne oči som nevidel už veľmi dlho." odpovedal mi, nahol sa ku mne a objal ma. Cítila som ako sa chveje. "Zlatko neplač. Som v poriadku a aj budem." utešovala som ho a hladila po chrbte. Pravdou je aj to, že ani ja som sa neudržala a plakala s ním. "Miláčik, ale sľúb mi, že mi to už neurobíš!" povedal mi po chvíli, keď sa zdvihol. "Čo?" pýtala som sa nechápavo. "Nepamätáš sa, čo sa nám stalo?" spýtal sa ma opatrne. "Nie." odpovedala som mu pravdivo. "Boli sme u Adala v relácii a potom na párty." spomínaš si? Zamyslela som sa a spomenula som si na niektoré sekvencie. "Keď sme išli z párty výťahom, tak sa utrhol a padal, ale nakoniec zabrzdil. Relatívne sme mali obrovské šťastie, ale ty si sa udrela tak nedobre, že si sa nechcela prebrať. Prebrala si sa až dnes po 3 týždňoch." vysvetlil mi Christopher. "Tri týždne?" spýtala som sa šokovane. V tom do izby vbehla Ana-Paula, s mamou, Marichello a otcom za sebou. Chcela ku mne vyliezť na posteľ, ale nedarilo sa jej to a preto ju Christopher vyložil. Silno ma objala a dala mi pusu. Christopher sa so mnou rozlúčil s tým, že večer príde a porozprávame sa. Potom som sa ešte rozprávala s našimi, ale bola som taká unavená, že som po čase zaspala. Keď som sa zobudila, tak bol už večer a Christopher sedel vedľa mňa a niečo robil na notebooku. "Ako si tu dlho? Prečo si ma nezobudil?" spýtala som sa ho. "Len pred chvíľou som prišiel." odpovedal mi a podišiel ku mne. "To je pre mňa od Teba?" vyzvedala som, keď som si všimla obrovskú a nádhernú kyticu ruží. "Nie. To je pre jednu úžasnú sestričku, ktorú som tu spoznal, ale momentálne nemá službu, tak som ju dal zatiaľ ku tebe do izby." povedal mi a začal sa smiať, keď si všimol ako sa tvárim. "Samozrejme, že je pre teba miláčik." dopovedal a pobozkal ma. Potom mi pomohol posunúť sa a sadnúť, aby si mohol sadnúť vedľa mňa. Zobral notebook a ukázal mi Twitter a mnoho iných stránok, kde mi moji fanúšikovia priali skoré uzdravenie po celý čas. Bola som z toho dojatá. "Zlatko, vyber prosím Ťa mobil." otočila som sa na neho a poprosila. Hneď ho vybral, ale bol zvedavý na čo mi je. Odlož na chvíľu notebook a teraz sa odfotíme. Otvorili sme môj Twitter, kde som sa všetkým poďakovala a pridala našu fotografiu ako ležíme na posteli. Túto fotku si na svoj Twitter pridal aj Christopher. Potom sme ešte rozprávali až sme zaspali. Ráno keď som sa zobudila, tak bol už preč. Vedľa mňa však ležala Miina bábika, s jeho fotkou a odkazom "Aby si nebola sama, kým sa vrátim." No nie je úžasný?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 aanyy54 aanyy54 | 17. listopadu 2011 v 10:27 | Reagovat

nadhera :-D  :-D  :-D nemožem sa dočkat pokračovaniia :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama