Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola XVI.

19. listopadu 2011 v 11:00 | Very |  Osudová láska
Konečně víkend. Po náročném týdnu je prima trochu vydechnout a odpočinout si, nemyslíte? Nepochybuji, že uvítáte další díl od naší oblíbené autorky culky36. Vaše Very. Mrkající



Osudová láska
Roberta
Potom čo spravil Diego som nevedela ako mám reagovať, a hlavne čo mu mám povedať. Či mu mám povedať áno alebo nie. Bol to poriadny boj medzi rozumom a srdcom. Rozum hovoril, aby som mu povedala nie a srdce zase úplný opak. Ono prahlo potom, aby som vyslovila áno. No nakoniec som vyslovila to čo som vyslovila.
"Diego hovorí sa mi to veľmi ťažko, ale musím to nejako povedať. Milujem ťa a vždy ťa milovať budem. Rada by som ti povedala áno. Túžim ti to povedať, ale nie teraz. Teraz ti nemôžem povedať áno. Možno v budúcnosti áno, ale dnes nie. Nechci to odo mňa." "Nie.............................................." zodvihol sa a so slzami vybehol z nemocnice. Chcela som ísť za ním, ale ostatní ma za ním nepustili. "Roberta ja viem, že najradšej by si bola pri ňom, ale musíš ho nechať tak. Sám sa z toho musí dostať. Zranila si ho tým, že si ho odmietla, ale chápeme ťa. Možno aj my by sme to urobili." "Ale ja som to takto nechcela. Ja som nechcela, aby kvôli mne takto trpel. Cítim, že ho to veľmi bolí. Aj mňa to bolí, ale inak som nemohla. Tak rada by som mu povedala áno, ale nejde to." "Ja viem. A poď Roberta mala by si si ísť aj pospať. Určite si unavená." "Nie ja nikam nejdem. Ja tu chcem ostať pri mamine." "Roberta netrucuj a poď k nám. U nás sa osprchuješ. A vyspíš. Potom ráno ťa Peter odvezie do nemocnice a môžeš tu byť koľko len chceš." "Ach Mia. Fajn, ale určite ma odvezie Peter do nemocnice?" "Jasné. Dám ti aj čestné slovo." "OK."
Diego
"Nie prečo sa to stalo práve mne? Prečo to tak bolí. Veľmi to bolí. Moje srdce krváca. Už v ňom nehrá hudba. Hudba s názvom LÁSKA. Už je v ňom len čierna tma, ktorá pohlcuje všetko čo som kedy cítil k Roberte. ....................Nie. Ja nechcem o ňu prísť. Musím niečo urobiť. Aj už viem. Najprv všetko okolo tej nehody pozisťujem ešte viac, a keď sa ukáže, že to bol môj otec, tak ho udám. Síce možno stratím niečo. Možno ma to poznačí, ale musím to spraviť v mene našej lásky. Lásky, ktorá sa zrodila tak náhle, ale zároveň jej nebolo dopriate, aby mohla ďalej kvitnúť do svojej krásy." kričal som a plakal na lavičke v parku, kde chvalabohu nebolo veľa ľudí.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 19. listopadu 2011 v 11:05 | Reagovat

nádherné pokračovanie rýchlo...:D

2 robertita96 robertita96 | 19. listopadu 2011 v 16:02 | Reagovat

jeeej to je kate krasne ale take smutne  az mi slzicky visli prosim rychlopokracovanie

3 Dulce_6 Dulce_6 | 19. listopadu 2011 v 16:04 | Reagovat

krasne...rychlo poktracko:D

4 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 19. listopadu 2011 v 17:32 | Reagovat

wauuu je to strašne krááásne a veľmi dijemnééé chudačik môj DIEGITO aj ROBERTITA :-(  :-(  :-(  :-(  :-(

5 Paula Paula | E-mail | Web | 21. listopadu 2011 v 17:37 | Reagovat

je to naozaj prekrásne :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama