Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Diego a Roberta: Kapitola IX. Změna je život - Část druhá

31. prosince 2011 v 11:00 | Very |  Diego a Roberta
Přijde mi neuvěřitelné, jak se od loňského roku vše změnilo. Loni jsem jen koukala na youtube a hledala Rebelde nejen tam, ale i na různých stránkách a letos? Páni, už mám i vlastní blog. Nějak mi to nejde do hlavy. Budu to muset vstřebat. A než se mi to podaří, tady máte povídku od Dadushy Dulce. Tenhle díl je obzvláště vydařený. Užijte si jej. Vaše Very. Mrkající




Kapitola IX. Změna je život - Část druhá
"Som na teba veľmi pyšná Roberta, toho Miróna som ťa naučila excelentne. Vidíš, dostala si dobrú známku, a dala si nafrak Julií aj tomu nafúkanému Bustamantemu," pýšila sa Lupita. "Fajn, Lupe, ale aj on toho vedel dosť," pripomenula som jej. "Čo, Mirónovu zbierku poézie? Ale prosím ťa, to vedia aj prváci. Nie, to čo si predviedla ty, to bolo niečo! Som na teba tak hrdá!" objala ma Lupita. "Hej, dosť Lupe, dobre? Stačilo. Prestaň ma objímať," vytrhla som sa jej. "No dobre. Ale vieš čo bolo najkrajšie? Ako ste si s Diegom nakonci padli do náručia," zasnívala sa Lupita. "Lupe, si v poriadku? Nepadli sme si do náručia. Nepadli, jasné? Zakopla som a on ma zachytil. To je všetko," hodila som sa na posteľ. "No dobre, ale nemusel ťa chytiť. Mohol ťa nechať padnúť," pokračovala Lupita. "Bol to reflex," odvetila som popri tom, ako som si vyzúvala čižmu. "Ale čo ti potom zašepkal? Určite že ťa ľúbi," mlela si svoje aj naďalej Lupita. "Sklamem ťa Lupe, ale také veci sa dejú len v knihách a vo filmoch. V reálnom živote ti chalan nepovie, že ťa ľubí, keď zakopneš a on ťa zachytí, tobôž nie ak ťa ešte navyše ani neľúbi!" "No dobre, upokoj sa, to boli len moje dohady," zdvihla Lupe ruky. "Pokoj, ak to tak nebolo, dobre, no ja si.... "Musím odtiaľto odísť," precedila som pomedzi zuby a zapla si odopnutú čižmu. Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere. "Kto to môže byť?" zašepkala Lupita. "Asi José," mávla som rukou. "Blbosť, José by neklopala," povedala Lupe ešte tichšie. "Už idem!" zvolala som. Podišla som ku dverám a otvorila ich. Osobu v nich som však vôbec nečakala. Stála tam Vico. "Čo potrebuješ?" pozrela som na ňu. "Dosť sa ponáhľam." "Ó, neboj sa, viem, kam sa ponáhľaš. Pokoj, nezdržím ťa dlho, nech si už môžeš ísť užívať." "Nerozumiem," povedala som zmätene. "Há, jasné. Keď na to idem priamo, nikto sa nemá k činu. Ani jeden!" "O čo ti ide?" zvolala som. "Nemysli si, že som hlúpa. Viem to." "Čo?" "Že spávaš s Diegom. Si jeho milenka!" Lupita zhíkla. "Počkať, to bude nejaký omyl...." zaspätkovala som. "Žiadny omyl. Pozri, už dlhšie mi tu niečo nesedelo. Včera, keď si prišla za Diegom do kaviarne som sedela pri vedľajšom stole, čakala som naňho. Zrazu si sa tam objavila ty a odviedla si ho," precedila a sotila ma na posteľ. "Hej!" zaprotestovala som, no ona ma len pevnejšie zatlačila. "Samozrejme, šla som za vami. Videla som, že idete do nejakého skladu- v živote som tam nebola." Vico sa striasla. "Chvíľu som váhala, či tam ísť, no napokon som vošla. Nechali ste rozsvietené. Šla som za hlasmi. Dvere boli pootvorené. Nakukla som dnu a videla som teba, v podprsenke. Bolo jasné, že si to tam idete rozdať." "To je všetko? Ani si nepočkala, čo sa stane?" "Nie som masochistka," zasmiala sa. "Nechcela som vidieť, ako to robíte." "Ale my sme...." "Ticho," umlčala ma. "Prišla som ťa varovať, aby si si s mojím frajerom nezačínala. Odteraz si ho budem strážiť, a ak zistím, že v tom pokračujete, nedopadneš dobre." S týmito slovami odkráčala preč. Pozrela som na Lupitu. Neveriacky na mňa zízala. "Lupe, nie je to tak. Príliš....príliš to prehnala. Lupe, prisahám, nie je to tak!" "Roberta, naozaj si pred ním stála v podprsenke?" neveriacky sa spýtala Lupita. Chvíľu som váhala. "Áno," zahryzla som si do pery, "áno. Ale nie je to tak! Môžeš si o mne myslieť, že som šľapka, no nie je to tak." "Tak ako to je?" "Chcela som ho iba vyskúšať, či mu naozaj ide len o to. Nevyspala by som sa s ním, Lupe, to nie! Mám morálku." "Verím ti," zašepkala, "a obdivujem ťa. To by som ja nedokázala." "Ďakujem," povedala som kajúcne. "Prosím, teraz chcem byť sama. Idem." Lupita na mňa s nevôľou pozrela. "A kam?" "Na jedno miesto, kam rada chodím sama," odvetila som.
‹‹‹‹‹‹‹
Keď som vošla do skladu našla som tam Diega, mala som sto chutí obrátiť sa. Neurobila som to. Namiesto toho som so vztýčenou hlavou vpochodovala dnu. "Ahoj," pozdravila som ho. "Ahoj," odzdravil, na jeho tvári sa neobjavili žiadne emócie. "Čo ty tu?" opýtala som sa prekvapene. "Myslela som, že frajerka ťa už nepustí z dohľadu." "Aká frajerka?" spýtal sa. "Predsa Vico. Alebo ich máš viac?" podpichla som ho. "Nemám žiadnu. S Vico som sa dnes rozišiel," povedal pokojne. "Čože?" zvolala som. "To nie je možné....kedy?" "Krátko pred vyučovaním. Bola plná zlosti, vyčítala mi, že mám milenku, že ju podvádzam a že o tom vie. Kde to nabrala?" "Diego...." ozvala som sa potichu. "Asi by si mal o niečom vedieť." "O čom?" vystrel sa so záujom. "No.....ide o to, že včera....Včera, keď sme boli tu," slová mi išli von len veľmi ťažko, "Vico nás videla. Teda, mňa videla. A domyslela si...." "Tak preto sa na mňa oháňala s tou milenkou," povedal Diego pokojne. "Áno," zašepkala som skľúčene. "Hneváš sa?" "Áno, odvetil, "ale na seba. Mal som to vidieť už skôr, že Vico je úplne šialená." "Nie je," oponovala som mu, "keby si bol môj frajer, a videla by som ťa s dievčaťom v podprsenke, tiež by som si to myslela." "Keď už hovoríš o tom, čo by bolo...." postavil sa a prisadol si ku mne. Nevedela som, čo sa deje. "Ja už nemám priateľku, a moja ponuka stále platí," hypnotizoval ma očami. "Čo?" bolo jediné na čo som sa zmohla. On však nedpovedal, len sa ku mne nahol a pobozkal ma.
Keď sa jeho pery dotkli mojich, celým telom mi prebehla horúčava. Jeho pery boli teplé a neočakávane mäkké a jemné. Naše pery sa len vzájomne dotýkali, nič sa nestalo, no ja som sa cítila ako na púšti. Keď sme sa od seba po chvíli odlepili, obaja sme lapali po dychu. "Ja....."," s námahou som dýchala, "myslím, že....." Nedal mi možnosť ani sa poriadne nadýchnuť, a už bol znova na mne, až na to, že tentoraz ma jeho pery bozkávali s väčšou vášňou. Pootvorila som pery a prsty som si zaplietla do jeho vlasov- už to neboli len suché bozky. Bozkávali sme sa vášnivo a lačne- a ja som sa cítila ako v plameňoch, ako by som horela. Nemala som pojem o čase, a ten sa pre mňa v tom okamihu stal niečím úplne nepodstatným. Sústredila som sa len na nás, ani to nie. Myšlienky som nechávala plynúť, užívala som si to, nič som neriešila. Pomaly sa odomňa odlepil. "Diego," začala som. "Nerozumiem." "Tu nie je čo rozumieť," odvetil mi s vážnym pohľadom. "Ja....musím si to nechať prejsť hlavou. Prosím, nechaj ma teraz osamote. Potrebujem to." "Mám odísť?" opýtal sa a už sa aj zdvíhal. "Nie," pokrútila som hlavou, "ja pôjdem." Potom som sa zdvihla a opustila miestnosť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Paula Paula | E-mail | Web | 31. prosince 2011 v 11:16 | Reagovat

super už sa neviem dočkať pokračovania :D

2 Dulce_6 Dulce_6 | 31. prosince 2011 v 11:25 | Reagovat

Krasne...rychlo pokracko prosiiim :D  :D

3 robertita96 robertita96 | 31. prosince 2011 v 13:44 | Reagovat

jeej to je super uplna bomba prosiim daj rychlo pokracko fest dobra poviedka

4 rebelka rebelka | 1. ledna 2012 v 13:07 | Reagovat

úžasne, pokračovanie rýchlo..:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama