Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Diego a Roberta: Kapitola V. Ve skladě - Část třetí

6. prosince 2011 v 15:30 | Very |  Diego a Roberta
Dejme si pokračování třeba povídky od Dadushy Dulce Diego a Roberta. Užijte si povídku. Vaše Very. Mrkající



Kapitola V. Ve skladě - Část třetí
Chvíľu sme sa nezáväzne rozprávali, celkom fajn konverzácia. Nakoniec Mia nie je až taká zlá, až na tú nepriateľku, to bolo naozaj čudné. Chvíľu sme spolu len tak kecali o všetkom možnom, keď sa Mia opýtala: "Vico, tak hovor! Ako bolo včera na rande s Diegom?" Skamenela som. "S akým Diegom?" opýtala som a snažila sa vyzerať, akoby ma to nesmierne zaujímalo. Mia sa zachichotala. "Nevieš? Predsa s Diegom Bustamantem!" Srdce sa mi na okamih zastavilo, môj mozog odmietol túto informáciu prijať. Nie, nie....myslela som si. To nie je pravda, nie. Myslela som, že odpadnem. Nie, nemala som pocit, že sa moje srdce rozpolilo na dve časti, nebodaj že by puklo, ale cítila som sa....inak. Inak, ako doteraz. "Ty chodíš s Diegom...Bustamantem?" ukázala som na ňu prstom. "Áno. Prečo?" "Nič. Len tak ma to napadlo, lebo ho poznám." Lupitu to zaujalo. Ejha! Zrejme som jej to zabudla spomenúť.
Ostatné však to, že Diega poznám, vôbec nerozrušilo. "A kto ho nepozná?" dodala ešte Mia. Chcela som odseknúť, že ho poznám inak, nie len z videnia, no bola som radšej ticho. Nechcela som prilievať olej do ohňa. "Ja už pôjdem," vytresla som zrazu. "Čože?" Vico sa na mňa otočila. "Vlastne, aj my by sme mali ísť, nie?" Mia sa otočila na svoje priateľky. "Chápeš, všimla som si, že sa mi už na jednom nechte olupuje lak. Treba to prelakovať." Pokrútila som hlavou. Na druhej strane, toto nebolo nič nenormálne, ani ja predsa nechodím po svete s ošúpaným lakom na nechty. "Tak dobre, poďme," zdvihla sa Celina. "Aj ja idem....s Robertou," upresnila Lupita. Pokrútila som hlavou. Tá sa bude vypytovať! "Nechoď! Necítim sa dobre. Myslím, už od rána. Nechcem ťa nakaziť." "Tak v tom prípade ťa musím odprevadiť," nedala sa Lupita. Vzdychla som si, no povolila som. "Tak teda poďme," zamrmlala som a rozlúčila sa s dievčatami.
‹‹‹‹‹‹‹
"Čo sa s tebou stalo, Roberta?" Lupita ma zastavila.
"Nič,"vyhýbavo som odvetila. Nesúhlasne zacmukala. "Ale áno. Mala som pocit že pri mene Diego Bustamante sa ti urobilo zle. Von s tým!" V panike som rozmýšľala. Lupita povedala, že sa mi urobilo zle pri mene Diego Bustamante, nie pri tom, že chodí s Vico..... "Bol na mňa hrubý," zaklamala som.
"To je nehoráznosť! Taký grobian!" rozčuľovala sa Lupita. Prišlo mi Diega ľúto, toto si nezaslúžil. Potom som si spomenula, aký bol na mňa dnes a prišla som na to, že som v podstate vôbec neklamala. Hneď som sa cítila o niečo spokojnejšie. "Poďme už, Lupe. Nechaj to tak." Pokrútila hlavou a zlostne kopla do steny. "Lupita!" chlácholila som ju. "Zas tak hrozné to nebolo." Zlostne prskala. "Niektorí boháči už nevedia, čo so sebou...." "Ale no tak, Lupe."
"Buď ticho, Roberta!" zvolala. Šokovane som od nej odskočila. "Prepáč," zamrmlala tíško. "Nechcela som. Len...."zasekla sa, akoby nevedela, čo povedať. "Len mám niekedy pocit, že život nie je fér." Zasmiala som sa. "Naozaj ten pocit máš? Lebo to nie je len pocit, Lupe. To je realita." Prikývla. "Viem, ale niekedy by bolo lepšie, keby to bol len pocit. Chápeš, život je krutý. A nemazná sa s nami, ani s ľuďmi ktorých máme radi." Zadívala som sa do Lupitiných smutných očí, plných bolesti. Napadlo ma, že pred nami niečo tají. Niečo veľké. No Lupita potriasla hlavou. Bolesť z jej očí sa vytratila, no smútok tam zostal. A videla som ho tak takmer stále.
‹‹‹‹‹‹‹
"Dočerta, buďte ticho!" zvolala som. José s Lupitou sa nahlas prekrikovali a dohadovali. "Čo to s ňou je?" obrátila sa José na Lupitu. "Neviem," pokrčila Lupe plecami. "Celý deň je takáto." "Budete sa ešte dlho o mne zhovárať?" opýtala som sa. "Vlastne sme už skončili," odvetila José, a opäť sa začala prekrikovať s Lupe. "JežišiKriste!" zvolala som. "Musím odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť." "Hej, Roberta!" začula som volať José, no rýchlo som zabuchla dvere. Očividne to, čo mi chcela povedať nebolo až také dôležité, pretože za mnou neutekala. Pokrútila som hlavou. Dnes bola akási čudná. Alebo som len čudná ja?zauvažovala som. Pokrútila som hlavou. Nie, nie, vo mne to nie je. Môže to byť vo všetkých ľuďoch na svete, no vo mne nie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 6. prosince 2011 v 19:02 | Reagovat

nádherné, pokračovanie..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama