Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Diego a Roberta: Kapitola VI. Ve skladě - Část čtvrtá

18. prosince 2011 v 16:00 | Very |  Diego a Roberta
Dadusha Dulce nám poslala další pokračování své povídky. Je krásné, ale posuďte sami. Vaše Very. Mrkající



Kapitola VI. - Ve skladě - Část čtvrtá
Len tak som blúdila po škole, v zúfalej snahe nájsť nejaké pokojné a tiché miesto. Neúspešne. Všade kam som prišla bolo príliš veľa ľudí na to, aby som tam ostala. Potrebovala som byť sama no pomaly som strácala nádej že existuje miesto, na ktorom by nebol nikto. Tu v tejto škole určite nie. Našťastie, teda aspoň pre mňa, vždy keď to už takmer vzdám nakoniec nájdem to, čo potrebujem (Teda, občas sa mi to stane). Zopárkrát som poblúdila a zrazu som si len všimla, že vstupujem do školského suterénu. "Dočerta," zamrmlala som, pretože tam bola naozaj tma a ja som sa bála, že sa pošmyknem a spadnem. Ak by som si ublížila, trvalo by možno aj večnosť, kým by ma niekto našiel. Striasla som sa. Niekoľkokrát som si musela zopakovať, že nie som srab. Veľmi opatrne som zišla dolu, kde to už bolo lepšie. Akýmsi zázrakom som nahmatala vypínač. Hneď ako sa mi ním podarilo štuknúť, sa v suteréne trocha rozsvietilo, keďže mi na cestu svietila žiarovka trčiaca zo stropu. Nesvetila už najlepšie a bola tak špinavá, že v miestnosti y si milovníci kníh asi veľmi nepočítali. Postupovala som ďalej, ani sama som nevedela prečo.
Odrazu som niečo začula. Znelo to ako spev, no bolo to veľmi slabé a ja som to s istotou určiť nevedela. Postupovala som ďalej a každým krôčikom som počula lepšie. Po pár metroch som si už bola istá, že ide o spev. Niekto si spieval! Pomaly som postupovala ďalej, až ma spev zaviedol k pootvoreným dverám.
Opatrne som nakukla dnu, zvedavá koho tu nájdem. Pravdupovediac presne neviem, koho som čakala, no toho kto to bol skutočne nie. Na zafúľanej pohovke sedel Diego Bustamante, v ruke držal gitaru a spieval. Sdce mi zovrelo. Vôbec mi nenapadlo, že mi Diega zaujímala hudba, ale spieval nádherne. Nepoznala som tú pieseň, no veľmi sa ma dotýkala. Uvedomila som si, že toho máme spoločného viac, než len školu. Obaja máme v sebe zapálenie pre hudbu.
Pieseň sa skončila. "Bravo," povedala som a vošla dnu, keďže predtým som len nakúkala. Diego sa strhol. "Počula si to?" opýtal sa a zdalo sa, že úplne obelel. Prikývla som. "Bolo to úžasné," povedala som úprimne. "Strieľaš si zo mňa?" pozrel sa na mňa. "Kdeže, ja beriem hudbu veľmi vážne, z nej by som si žarty nikdy nerobila." Prikývol, sklonil hlavu a začal si ladiť gitaru. "Toto by som ešte trochu doladila," povedala som a ukázala na najhrubšiu strunu. Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. "Prečo.....prečo hrávaš tu?" opýtala som sa ho, snažiať sa nestratiť zdravý rozum a nezahľadieť sa do jeho očí. Pokrčil plecami. "Kde inde?" "Neviem...."zamyslela som sa. "V tvojej izbe?" Uškrnul sa. "Chalani by ma vysmiali," odvetil.
"Nemali by prečo. Veď ti to ide."
"Je fajn, že si to myslíš, ale toto je niečo, o čom nikto nevie, takže by som bol rád, keby si si to nechala pre seba."
"Prečo?" nechápavo som sa opýtala. "No tak, prečo sa skrývať, Diego? Máš talent! A to je niečo, za čo sa netreba hanbiť!"
Pokrútil hlavou. "Roberta, Roberta. Toto nie je o hanbe či o talente. Je to o tom, že ak by sa to dozvedeli ľudia v škole, dozvedel by sa to aj môj otec."
"A to je zlé?" opýtala som sa, pretože som tomu nerozumela.
"Zlé? Príšerné. Môj otec je minister, Roberta. Je presvedčený, že budem ako on, že keď vyrastiem, bude zo mňa politik. Vieš čo by povedal na to, že jeho syn by chcel byť hudobníkom? Urobil by všetko preto, aby sa to nestalo, pretože pre neho je to niečo podradné. A nikto ho nepresvedčí o opaku, ani moja mama."
"Ale....ako ti môže plánovať budúcnosť, keď nevie, čo by si chcel?"
Diego sa zasmial, no bol to skôr výsmech. "Ty tomu nerozumieš, však? Jemu je to jedno. Prvá je vždy kariéra. Čo si myslíš, na koľkom mieste je jsyn v jeho rebríčku hodnôt?"
"To je hrozné," zašepkala som. Diego sa na mňa pozrel. "Roberta, ty si správne dievča. Takže verím, že o tomto nikomu nepovieš," povedal a vzápätí zmizol.
‹‹‹‹‹‹‹‹
Od tohto incidentu ubehlo už pár dní, a Diegov vzťah ku mne sa radikálne zmenil. Teda, my sme ani nemali nejaký užší vzťah, avšak zmeny bolo badať.
Počas akejkoľvek hodiny mi nevenoval ani jeden pohľad, radšej sa venoval svojej priateľke, čo ma neuveriteľne dráždilo (jednoducho preto, že ju poznám). Rozhodla som sa ich však ignorovať.
Rovnako som chodila do suterénu, kde som Diega počula spievať. Očividne ma nepovažoval za dostatočne dôveryhodnú, pretože sa tam viac neukázal. Tvárila som sa, že je mi to fuk, snažila som sa presvedčiť, že je mi to jedno. Ale vedela som, že akokoľvek by som chcela, seba oklamať nemôžem. Takto nejako som sa snažila vytesnať Diega z môjho života, postaviť ho na úroveň mojich ostatných spolužiakov. Keď už bol cieľ na dosah ruky, všetko sa zrútilo ako domček z karát.
Po skončení vyučovania som si ako obyčajne razila cestu vpred, len nech už čoskoro vypadnem z tejto diery. Keď som prechádzala okolo Diegovej lavice, nechala som si vlasy padnúť do tváre, aby som medzi nami vytvorila akúsi bariéru. "Hej." Pevná ruka ma schmatla za zápästie a ťahala ma k sebe. "Roberta." Snažila som sa vytrhnúť, no Diego ma pevne držal. Zrazu som stratila rovnováhu a spadla rovno naňho. "Pusti ma!" zvolala som prchko a vytrhla sa mu. Rozhliadla som sa po triede. Okrem mojich šokovaných priateliek, Diegovych kamarátov a zopár študentov, ktorí nám príliš nevenovali pozornosť tu nebol nikto. Vydýchla som si. Nebola tu ani Celina, ani Mia a hlavne nie Vico. "Čo odomňa chceš?" zazerala som naňho. "Neboj sa, sľub som neporušila. Môžeš ostať pokojný." "O to mi nejde," pozrel sa na mňa. Skúšala som pátrať v jeho tvári, nájsť v nej nejaké náznaky, no bola úplne vyrovnaná. "Tak potom naozaj neviem, o čo ti ide. Nie sme priatelia, čiže naozaj nechápem, čo také by si chcel." Bola som podráždená, nahnevaná, no bola to všetko len maska- bola som nervózna. Nervózna z blízkosti jeho tela, jeho očí, jeho pier.... "Roberta, to sa ťa ani nemôžem nič opýtať?" "Nie, Diego, nemôžeš." Páčilo sa mi vyslovovať jeho meno- cítila som sa pri tom tak nejako inak. Dívala som sa naňho a vôbec som si neuvedomila, že v triede máme aj divákov. "Máš dnes večer nejaký program?" Táto otázka mi vyrazila dych, naozaj som ju nečakala. "Neviem," podarilo sa mi vytisnúť. "Tak už máš. Čakám ťa o siedmej pred vchodom." Práve som mu chystala povedať, že sa teším, keď malé koliesko v mojej hlave zapadlo na svoje miesto. "Počkaj," chytila som ho tentoraz ja. Nepopieram, páčilo sa mi dotýkať sa jeho ruky. "Áno?" otočil sa na mňa. "A čo Vico?" pozrela som naňho. Na okamih sa v jeho tvári zračil nepokoj. "Rozišli sme sa."
"Kedy?"
Prevrátil očami, no odpovedal. "Včera."
"Naozaj?" pozrela som naňho a nemohla sa ubrániť sarkastickému tónu. "Ak ste sa rozišli, prečo ste sa dnes pred hodinou bozkávali a obchytkávali? To robíš bežne so svojimi bývalými frajerkami?" Pozrel na mňa. "Roberta....." "Nie. Dovidenia." Zdvihla som sa a odpochodovala z triedy. Bola som zúfala. Prečo som vytiahla Vico? Mohla som sa na ňu vykašľať a stráviť príjemný večer s Diegom. Nie, zarazila som tú myšlienku v hlave, nie. Si čestný človek, Roberta. Neurobila by si to.
Do očí mi vyhŕkli slzy. Rozbehla som sa do izby, iba matne vnímajúc klopajúce podpätky mojich spolubývajúcich. Otvorila som dvere a vrhla sa na posteľ.....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 18. prosince 2011 v 16:38 | Reagovat

Krásne rýchlo pokracko :-D

2 robertita96 robertita96 | 18. prosince 2011 v 22:34 | Reagovat

super rychlo pokracko prosiiiimje to bomba

3 rebelka rebelka | 19. prosince 2011 v 11:53 | Reagovat

waw nádherné..pokračovanie rýchlo..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama