Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Diego a Roberta: Kapitola VII. Ve skladě - Část pátá

21. prosince 2011 v 16:00 | Very |  Diego a Roberta
Abychom to trošku prostřídali, dejme si dnes pokračování k Dadushině povídce Diego a Roberta. Jakpak se Vám líbí? Užijte si ho. Vaše Very. Mrkající



Kapitola VII. Ve skladě - Část pátá
"Roberta....." "Áno, viem. Diego je debil, ktorý ma chce iba využiť a potom odkopnúť. Veď sa neboj, nejdem za ním," odvetila som otrávene. José s Lupitou ma minimálne hodinu obsypávali všemožnými prezývkami pre Diega a vraveli mi, aby som si naňho dávala pozor, lebo je rovnaký ako jeho otec. "Vlastne som ti len chcela povedať, že to sú moje čižmy." Pozrela som sa na čižmy na nohách. "A ako to mám dofrasa vedieť? Veď vyzerajú rovnako!" "Roberta," Lupita na mňa prestrašene pozrela, "naozaj si v poriadku?" "Áno, zatiaľ. Ale keď s týmto neprestaneš, tak...." zamávala som jej päsťou pred tvárou. Zasmiala sa. "Dobre, už som ticho. Ale Roberta...." "Lupe!" zahnala som sa na ňu, až vykríkla a uskočila. "Desíš ma, Roberta." "Vyzerám desivo?" obzrela som sa v zrkadle. "To je dobre, lebo plánujem Bustamanteho poriadne vydesiť."
"Roberta, toto nie je dobré riešenie," zadívala sa na mňa zúfalo Lupita. "Pozri sa, Roberta, ja viem že ten chlapec ti robí zle, ale takto sa to nerieši. Nie!" "Je mi jedno ako to riešiš ty, Lupe," pozrela som na ňu, "lebo ja to budem riešiť ako ja. Pomsta Roberty Pardoovej práve prichádza."
"Roberta, nie!" zvolala Lupita. "Roberta, prosím. Budeš mať z toho iba problémy!"
"Je mi to jedno," otrávene som si prešla rukou po vlasoch.
"Navyše, iba mu tým dokážeš, že ťa hlboko zranil, a tým pádom že ti na ňom záležalo."
Zarazila som sa. "Mne? Nie, mne na ňom nezáležalo. Iba....som sa s ním tak hrala. Ako mačka s myšou. Chápeš, nie?"
Lupita pokrútila hlavou. "Nie. Trápi ťa to. Viem to. Predtým si mi hovorila....že ti ublížil, bola na teba hrubý. Ale myslím, že to nebolo úplne tak. Roberta, čo si mi nepovedala?"
"Tebe? Nepovedala som ti celú kopu vecí, Lupe, no keby som ti mala rozprávať o každej maličkosti môjho života, sedeli by sme tu 15 rokov. A to sa mi nechce, prepáč," pozrela som na ňu a chystala sa vyjsť z izby. "Nebudem ti dávať žiadne rady, Roberta. Len si dopredu rozmysli, čo urobíš. Možno to raz oľutuješ."
‹‹‹‹‹‹‹‹
Nečakala som, že ho nájdem tak ľahko, ale zrejme som to čakať mala. Diego sedel v kaviarni obkľúčený svojimi priateľmi. Vošla som dnu a sebavedome som si to zamierila rovno k ich stolu. "Dobrú chuť páni," usmiala som sa na nich. "Chutí vám?" "Viac nám chutilo bez teba," povedal Tomas a pozrel sa Giovanniho. Obaja sa zasmiali. "Fajn, veď ja už idem, chcem si len ukradnúť tvojho kamaráta." Giovanni sa na mňa so záujmom pozrel. "Môžeš si ma vziať kam chceš, kuriatko, nebudem sa brániť. A dúfam že ani ty," usmial sa na mňa. "Hlupák," zvolala som. "Teba by som nechcela, ani keby si bol posledný chlap na zemi." "Predpokladám, že chceš mňa," Diego sa postavil. "Áno, ako si uhádol?" zapriadla som sladkým hlasom. "Poďme. Hýb sa!" Nasmerovala som Diega von z kaviarne. "Kam to ideme?" opýtal sa po chvíli. "Vydrž," odvetila som a viedla som ho ďalej. "Toto nie je vtip Roberta, kam to ideme?" "Povedala som ti predsa, aby si vydržal! Prečo si taký netrpezlivý?" Zabočila som a zamierila som si to do školského suterénu. "O čo ti ide?" "Ide mi o to, aby sme boli sami, a inde sa to nedá," odvetila som netrpezlivo. Zažala som svetlo a viedla som ho do miestnosti, v ktorej sme sa stretli, a v ktorej som ho toľko hodín čakávala. "Tak, sme sami. Čo si chcela?" roztiahol ruky akože: Čo odomňa chceš? "Toto," povedala som a rozopla si košeľu. Nechala som ju padnúť na zem a stála som tam pred ním len v podprsenke. "Nerozumiem," zašepkal, očividne zmätený. Pritiahla som si ho k sebe. "Chcel si ma, nie? Tak tu ma máš." Nosom som mu pomaly prešla po pere. Zhlboka sa nadýchol, no nič nerobil, len tam stál so zatvorenými očami. "Takto nie," povedal po chvíli a odtisol ma od seba. "Čo je? Ty na to nejdeš takto? Tak ako? Ako na to ide najväčší sukničkár zo školy?" posmievala som sa mu. "Moja povesť je často preceňovaná," povedal a díval sa na mňa. "Ľudia majú väčšie očakávania, myslia si, že mám vždy po oboch stranách nejakú ženu, no nie je to tak. Ani to tak nikdy nebolo." Dívala som sa naňho. "Ale teraz tu máš len mňa, tak si ma môžeš vychutnať," koketne som zašepkala. "Roberta, prosím ťa, obleč si tú košelu." "Prečo? Nepáčim sa ti?" vyzývavo som naňho pozrela. "Tu vôbec nejde o to! Toto proste nie si ty. Takto by si sa určite k nikomu nezachovala." Prekvapilo ma to, akú ma má prečítanú, hoci ma takmer nepozná. "Dobre," povedala som a zdvihla som pomaly košelu zo zeme. Keď som si na nej zapla aj posledný gombík, podišiel ku mne. "Ja som ťa nechcel," zašepkal. "Rozhodne nie takto." S týmito slovami odišiel.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 21. prosince 2011 v 17:06 | Reagovat

nádherne, úžasne, super. pokračovanie rýchlo! :D

2 Dulce_6 Dulce_6 | 21. prosince 2011 v 17:39 | Reagovat

Nádhene ...rýchlo pokracko :D

3 robertita96 robertita96 | 21. prosince 2011 v 21:49 | Reagovat

waaaaaw to bolo super prosim rychlo pokracko som zvedava ako s ato medzi nimi vyvinie   prosiiim rychlo je to super

4 Paula Paula | E-mail | Web | 21. prosince 2011 v 21:53 | Reagovat

jááj,ale nám to sťažuješ,dievča ... ale je to naozaj nádherné ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama