Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Dulce a Ucker: Kapitola XX. - Druhá část závěrečné části

31. prosince 2011 v 15:00 | Very |  Dulce a Ucker
A s rokem končí také Mušíina povídka, což mě opravdu mrzí, protože jsem si ji neuvěřitelně oblíbila. Bohužel s tím už nic nenaděláme. Doufejme tedy, že se nám podaří Mušú obměkčit a ona napíše spoustu dalších povídek, které pošle na náš blog. Velmi se těším. A k tvému vzkazu, Mušú: JIstě, že zveřejním každou povídku, kterou mi pošleš. Budu se těšit na další spoluprái. A doufám, moje milá, že když jsi skončila s touto povídkou, neskončíš také s naším e-mailováním. To by mě nesmírně mrzelo. Budu s těšit. Vaše Very. Mrkající

Vzkaz od autorky: Tak a je tu definitívne posledný diel.Bolo mi potešením a cťou pre Vás písať. Ešte viac ma tešilo, keď sa Vám moja poviedka páčila. Je mi ľúto ju teraz ukončiť. Veľmi ťažko sa mi písala posledná časť. Zase by som to najradšej ukončila v tom najnapínavejšom :). Všetko má svoj koniec a ako sa končí rok, končím aj s touto poviedkou. Ak ma budete motivovať svojími komentármi, možno Vás v budúcom roku prekvapím niečím novým :) Samozrejme ak mi to adminka Very zverejní :D Ďakujem za všetky hlasy v súťaží "Poviedka roku 2011". Ďakujem, že ste moju poviedku čítali. Ďakujem za všetky komentáre a zároveň Vás prosím o záverečné komentárke k tejto časti. Dúfam, že sa Vám bude páčiť aspoň ako tie predošlé. Šťastný nový rok prajem všetkým :)



Kapitola XX. - Druhá část závěrečné části
Ucker: . "A čo naše dieťatko?" spýtala sa Dul slabo a obaja sme netrpezlivo čakali na odpoveď…Bol som nervózny a Dul sa zdala ešte viac. Pritom potrebovala pokoj, veď to do rána nemusí prežiť. Pri tejto predstave som sa striasol. "Ak vydrží do rána tak bude v poaridku, je slabá." Prehrával som si v hlave slová doktora. Keď sa zrazu opäť ozval jeho hlas. "Našťastie sa nám dieťa podarilo zachrániť. Ste v dvanástom týždni tehotenstva" povedal doktor a Dulce sa rozsvietili očká. "To je úžastné zlatko moje" povedal som, pobozkal Dulce a objal ju. "Ale opratne, život Vás oboch závisí na Vás Dulce. Ste veľmi slabá, nesmieta sa rozrušovať".. "Prosím Vás, doktor povedzte mi na čom som?" spýtala sa Dulce tak slabo, že som ju ledva počul. "Dulce, ak prežijete do rána budete v poriadku". Zase ma tieto slová kruto zaštípali pri srdci. "Dobre nechám Vás, ale už nie dlho. Dulce potrebuje oddych" povedal doktor a odišiel.
Dulce: Tak neuveriteľne som sa potešila, keď som zistila, že moje dieťa prežilo..Tak isto som sa potešila ako som sa aj v momente zarmútila, keď som zistila, že ak neprežijem do rána zomrieme obaja. "Ucker, sadni si ku mne".. "Dulce, nehovor nenamáhaj sa".. "Milujem Ťa, nech sa stane čokoľvek".. "Dulce, takto nehovor. Ty ma tu nemôžeš nechať. Ty aj naše dieťatko prežijete. Vystrojím nám svadbu a budeme šťastne žiť ešte veľmi veľa rokov". Slabo som sa usmiala, lebo som viac nevládala. Chcela som ešte niečo povedať, ale Ucker mi to už nedovolil. Zapchal mi ústa nežnými bozkami. Keď prišla sestrička, aby už Uckera vyhnala. "Ty to zvládneš, nemohol by som byť bez teba na tomto svete" povedal mi Ucker poslednú vetu. Plakal chudáčik môj. Nemôžem to dopustiť. Neopustím ho. Musím bojovať aj za naše dieťa. Pozbierala som všetky zvyšky síl. Sústredila som sa len nato, aby som mala silnější tep. Myslela som na Uckera a na šťastie, ktoré nás po tomto všetkom čaká. Zaspala som…
Ucker: Vyšiel som von. Celý uplakaný. V čakárni sedela celá, rovnako uplakaná Dulcina rodina. "Všetko vieme".."Je mi to ľúto".. "Nezúfaj Ucker, ona to prežije" povedala mi uplakaná sestra Dul a objala ma. Bola jedna hodina v noci. Všetci sme sa modlili, nech to Dul zvládne. Postupne zaspala celá rodina Dul. Ja som zaspať nemohol, no nakoniec ma to zlomilo. Usadil som sa v nepohodlnej stoličke a zaspal som. Ráno ma zobudil lúč slnka, ktorý mi svietil do tváre, všetci ostatný ešte spali. Nemohol som to vydržať, nemohol som čakať na lekárov ani na sestričku. Vybral som sa do Dulcine izby, otvoril som dvere no izba bola prázdna. Začal som prepadať zúfalstvu. No v tom prišiel doktor. "Kde, Kde je Dul?" nemohol som sa dočkať odpovede. "Viete…museli sme ju previesť" Keď doktor videl môj vystrašený výraz okamžite pokračoval. "Nebojte sa, aj ona aj malé je mimo ohrozenia. Sú na inej izbe číslo 420. Budú v poriadku" Zrazu som bol taký šťastný, ako nikdy. Neopísateľný pocit, sa šíril mojim telom. Kútiky úst sa roztiahli do neuveriteľného úsmevu. A hneď bol svet krajší. Vrátil som sa na chodbu a všetci sa začali tešiť. Šiel som za Dul.
Dulce: Keď som sa ráno zobudila a otvorila oči, vedela som, že najhoršie mám za sebou. Že budem v poriadku a že zvyšok života prežijem s mojím krásnym Uckerom a naším bábom. Vošiel Ucker. "Láska moja" pozdravila som ho silnějším hlasom a s farbou v lícach. "Dobré ráno láska, vedel som, že to zvládnete" Usmial sa Ucker, pobozkal ma a pohladil mi bruško. "Je tu celá tvoja rodina, veľmi sa o Teba báli, ale teraz sú šťastný a ďakujú Bohu. Rovnako ako ja. Odpočívaj, nech naberieš silu".. "Láska moja a čo Marian?".. "Prosím Ťa už ju nikdy nepsomínaj, všetko zlé čo sa nám stalo mala na svedomí ona. Je v blázninci, úplne zbláznená. Pomaly nevie ani ako sa volá. Už nám nebude znepríjemňovať život." Keď to Ucker dopovedal bolo mi Marian ľúto. Nemala to v hlave v poriadku, ale sedieť zavretý medzi 4mi bielimi stenami, to neprajem nikomu. Zažila som to a bolo to hrozné. "Vieš čo som sa ťa chcel včera opýtať, keď som chystal romantickú večeru a Marian nám to prekazila?".. "Čo láska?".. "Či sa za mňa vydáš".. Krásna otázka, ktorá mi polahodila dušu. "Nepýtaj sa ako hlúpučký, to je samozrejmosť"
Ucker: Dulce vyzerala oveľa lepšie. Bola silnejšia a keď odpovedala ÁNO bol som šťastný. Ruku som len tak strčil do vrecka od nohavíc a narazil som na krabičku od prsteňa. Celkom som zabudol, že ho tu mám. Dulce som dal odrazu prsteň, ukradol som jej pár bozkov a nechal ju odpočívať. Navštívila ju aj jej rodina, ktorá mi pomohla nachystať aj svadbu. Mala byť o mesiac, aby na Dul ešte nebolo tak vidno bruško. Zotavovala sa rýchlo, v nemocnici strávila ešte pár dní. Počas týchto dní, som nám stihol kúpiť aj malý, chutný domček. To mal byť ale svadobný dar a prekvapenie. Keď sa vrátila z nemocnice, bývala ešte u svojích rodičov… Mesiac prešiel jako voda a áno bola tu svadba. Bolo to najdokonalejšia svadba akú som kedy zažil, asi preto, že bola moja a že bola s osobou ktorú nadovšetko milujem. Bola honosná a velkolepá no zároveň jednoduchá a malá. Nechýbali ani novinári. Fanúšikovia sa tešili s nami. Dulce sa veľmi potešila domu, ktorý som pre ňu pripravil. Neprešlo ani pár týždňov od svadby a už sme sa nasťahovali. Žili sme šťastne a dokonale. Dokonca sa nám narodil synček Juan.Zdravý a silný chlap. Mne sa splnil sen. A s Dulce sme boli taký šťastný, že sa to slovami opísať nedalo. Zčasu načas sme s Dul navštívili aj Marian. Jej stav sa nemenil, ale už nebola agresívna. Dala nám teda pokoj a naše šťastie nebolo rušené už ničím..Kariéra nás oboch prosperovala a fanúšikovia nás ako pár milovali..
Dulce: Až potom som si uvedomila čo je ozasjtné šťastie, po svadbe s Uckerom, s naším malým Juanom a dokonalým snom, ktorý mi život zmenil na skutočnosť. Aj keď sme si prežili veľa zvládli sme to a teraz viem, že sa oplatilo toľký čas trpieť.."Milujem Ťa Ucker".. "Milujem Ťa Dul..už navždy" povedal mi Ucker raz večer v poteli.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 camaleones-rebelde camaleones-rebelde | Web | 31. prosince 2011 v 15:23 | Reagovat

ahoj SB...týmto by som Ti chcela do Nového roka 2012 popriať veľa zdravia, šťastia, úspechov v živote a aby sa Ti splnilo všetko, po čom túžiš :)

2 Dulce_6 Dulce_6 | 31. prosince 2011 v 15:26 | Reagovat

Krasne...uzasne je mi luto ze tato poviedka uz skoncila mala som ju rada ako vsetky poviedky :D ...mohla by si zacat pisat novu poviedku potesim sa a to urcite vsetci :D :D  :D

3 robertita96 robertita96 | 31. prosince 2011 v 15:28 | Reagovat

jeeeeej to je take nadherne take krasne  no jednoducho nemam slov je to prekrasne pises skvele poviedky je mi luto ze tato uz skoncila ale dufam ze pride dlasia pretoze mas super fantaziu a pises super poviedky

4 robertita96 robertita96 | 31. prosince 2011 v 15:32 | Reagovat

tato bola moja najoblubenejsia kazdy den som sa pozerala ci nie je nova kapitola proste mala som je velmi rada a urcite budem mat aj tu dalsiu co napises

PS: prepac ze do dvoch ale nechtiac sa mi to odoslalo a prajem stastny novy rok

5 Mušú Mušú | 31. prosince 2011 v 18:19 | Reagovat

[4]: Som naozaj rada , že si mala moju poviedku najradšej :) Ani nevieš ako ma to teší..

Veľmi ma teší že sa páčila Vám všetkým, užite si Silvester aj nový rok :) Budte šťastný :))

6 rebelka rebelka | 1. ledna 2012 v 13:33 | Reagovat

nádherné :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama