Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola XXXV.

31. prosince 2011 v 17:00 | Very |  Osudová láska
Další povídka bude pokračování od naší milé autorky culky36. Pěkně nám to zamotala. Abych byla upřímná, zlobí mě, že se Roberta vdala, protože to obnáší... Řekněme svatební noc... Ale co už, to nezměním. Nevadí, přesto jsem zvědavá, jak to bude dál. Užijte si povídku. Vaše Very.Mrkající

Ahojte moje krásne čitateľky. Určite ste si užili Vianoce a pod
stromčekom ste si našli určite mnoho darčekov. Tu je vaše
pokračovanie. Ja sa ospravedlňujem, že to komplikujem a zamotávam,
ale nebojte sa ešte zopár častí bude zle, ale časom sa to bude
obracať v dobro, ale viac vám hovoriť nejdem.Vaša culka36




Osudová láska
Roberta
Dvere na kostole sa otvorili a ja neistým a roztraseným krokom som kráčala k oltáru kde na mňa čakal Jack. Potom čo mi povedala mamina som si nebola istá či robím dobre alebo nie, že sa idem vydávať za Jacka, keď vlastne milujem Diega. No vtom momente sa mi prehralo všetko čo mi povedal Diego, keď mi vrátil tie darčeky, ktoré som mu s láskou darovala. Hneď som si bola istá, že to čo robím a prečo som tu je správne, aj keď v jednom okamihu som mala pocit, že to nie je to ono a hlavne, keď som ho zbadala. Síce ma nevidel, že sa na neho chvíľu pozerám, pretože sedel úplne vzadu. Na sebe mal oblečené tepláky, na hlave mal šiltovku a na očiach. Tých jeho krásnych hnedých očkách mal slnečné okuliare, ktoré mu zakrývali slzy. Nemusela som byť pri ňom, aby som vedela, že plače. Že plače kvôli mne. Uvedomila som si, že som ublížila, ale jeho slová mi ublížili ešte viac. Potom som sa zvrtla a pokračovala za Jackom k oltáru. Obrad netrval dlho. Za pár minút som bola Jackovou manželkou a tým som úplne stratila možnosť, že budem niekedy s Diegom.
O ROK PO SVADBE
Roberta
Za ten rok po svadbe sa všetko zmenilo. Hlavne Jack sa zmenil. Keď som ho spoznala, tak bol ku mne milý a pomohol mi, keď som to potrebovala, ale teraz je iný. Je ku mne drsný. Na každého žiarli, či už je to žena alebo muž. Nikdy ma nepustí bez jeho doprovodu. Všade chodí ako môj bodigard. Je ku mne chladný a drsný. Aspoň, že na dva týždne odišiel do Mexika kvôli jeden kampani na módnu prehliadku.
"A už to mám. Najprv si doprajem horúci relaxačný kúpeľ, ktorý tak veľmi zbožňujem. A potom pôjdem pozrieť poštu. Možno tam bude nejaké pozvanie na nejaký koncert alebo niečo podobné." pomyslela som si.
Tak ako ma to napadlo, tak som to aj urobila. Dopriala som si ten môj kúpeľ, pri ktorom som zabudla na všetky moje pochmúrne myšlienky a ocitla sa v ríši snov, kde som spolu s Diegom na lúke a naháňame sa ako malé deti. Smejeme sa a v našich očkách horia dva jasné plamienky našej obrovskej lásky. Ako si plánujeme spoločnú budúcnosť. Vymýšľame mená našich detičiek a predbiehame sa kto skôr povie MILUJEM ŤA.
Po krásnych snoch a výdatnom kúpeli som vyšla z vane, zabalila som sa do osušky a vyšla von z kúpeľne. V izbe som sa vysušila a obliekla si na sebe len obyčajné tepláky. Keď som bola hotová, tak som vyšla z izby a nasmerovala som si to rovno von k poštovej schránke s veľkým očakávaním niečoho čoby ma urobilo na pár hodín šťastnou. Keď som stála pri poštovej schránke, tak som mala strach, ale ten ma hneď prešiel, keď som si spomenula, že som sama doma. Otvorila som ju a vybrala všetko z nej a následne s tým všetkým som šla naspäť dnu do domu. Pekne som sa usadila v kresle a začala prezerať poštu, ktorá nám prišla. Prezerala som si ju a našla som niečo čo ma hneď potešilo, ale aj zarazilo zároveň. Nie kvôli tomu čo mi prišlo, a že to bola pieseň, ale kvôli tomu, že ju budem spievať s niekým koho som už od mojej svadby nevidela. Doteraz si pamätám ten jeho smutný pohľad, ktorý mu zahaľovali okuliare, v ktorom bol toľký smútok, že aj teraz mi vyháňa zblúdili slzičky, ktoré si hľadajú cestu von a chcú mi povedať, že som v ten deň urobila asi tú najväčšiu chybu akú som mohla. Rada by som sa s ním rozviedla, ale nemôžem. Ak by som to urobila, tak mu niečo urobí alebo mojej mamine a všetkým, ktorých mám rada a to nechcem. Nechcem ani o jedného z nich prísť, pretože to by mi urvalo srdce a môj život bez nich by nemal zmysel. Nedokázala by som už ani spievať a skladať piesne a všetko čo má robí aspoň na pár hodín šťastnou, keďže mi to nikdy nebolo súdené. Aspoň podľa môjho názoru to tak je a asi aj zostane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 31. prosince 2011 v 17:27 | Reagovat

Krasne rychlo pokracovanie :D  :-)

2 robertita96 robertita96 | 31. prosince 2011 v 18:30 | Reagovat

jeeej to je super rychlo pokracko

3 robertita96 robertita96 | 1. ledna 2012 v 1:01 | Reagovat

jeeej moja oblubena poviedka  je to suuuuper bombaaaa nemozem sa dockat pokracka prosim rychlo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama