Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pokoj - Část druhá

17. prosince 2011 v 11:00 | Very |  Jednorázové povídky
Dobré ráno (ráno už asi není to správné slovo, že?), jak se máte? Představte si, že přesně za týden bude Štědrý den. Také se Vám to zdá tak neuvěřitelné? A za dva už budeme slavit Silvestra. Páni... Ale než se to stane, pojďme si přečíst druhou část povídky Pokoj. Užijte si ho. Samozřejmě také dnešní den. Vaše Very. Mrkající



Izba

Pri predstave, že Dulce je v mojej izbe, a že sa práve kúpe alebo sprchuje v kúpeľni, tak som si musel vzdychnúť. "Ach Dulce. Keby si tak vedela ako ma na jednej strane teší, že si tu so mnou, ale na druhej strane mám strach, že všetko čo sa odohráva je len môj sen. Zrazu sa ozval Dulcin sladký hlas. "Aký sen?" Zmrzol som, keď som počul ako sa ma pýta aký sen. "Dulce, ale ja žiadny sen nemám. To si ma zle rozumela." "Nie. Ucker. ja som ža rozumela dobre, ale ty mi nechceš nič povedať. Nechápem prečo, ale musím to zistiť. Máme nato celú noc, aby som aspoň niečo z teba vypáčila." Celý čas čo sme sa rozprávali som sa radšej pozeral do zeme, aby nezistila ako ma tá jej otázka rozrušila. No nakoniec som svoju tvár zodvihol od zeme a pozeral sa nemo na Dulce. Kebyže som vtedy nesedel na posteli, tak určite spadnem na zem, pretože by smi podlomili kolená. Podlomili by sami preto, lebo v tej mojej košeli vypadala náramne sexy. bolo dosť náročné ovládať sa, ale nakoniec som to nejako ustál, až nato, že som stále na ňu nemo pozeral. "Ucker. Haló si tu?!" mávala mi pred očami. Ja som stále nereagoval. "Ucker mohol by si mi prosím ťa zletieť dole z oblakov a vnímať ma. Prosím." pokrútil som hlavou a konečne niečo povedal. "Pre....prepáč, ale tá moja košeľa ti náramne pristane. Si v nej krásna. Podstate to si vždy." Neviem či sa mi to len zdalo, ale ona okrem sfarbenia dočervena na mňa usmiala, čo spôsobilo, že som sa musel usmiať aj ja." "Chris ďakujem. A mal by si ísť sa aj ty do sprchy, pretože potom ťa čaká výsluch." "No zbohom. Už zase tým začína." pomyslel som si a s povzdychom som odišiel aj ja do sprchy.
Dulce
Keď mi Ucker zalichotil, že v jeho košeli vypadávam dobre. Čo dobre. On mi povedal, že vypadám vždy nádherne. Od rôznych ľudí počúvam rôzne lichôtky, že vypadám pekne, no ale keď mi niečo také povie Ucker, tak si to veľmi cením. Okrem toho, že som sa na neho usmiala, tak na sto percent, čo na sto percent. Na milión percent som sčervenala ako taká paradajka. Pozerali sme sa jeden na druhého bez toho, aby sme sa čo i len pohli. Nechcela som to rušiť, ale keby som tak neurobila, tak sa neovládnem a hodím sa mu do náručia.. No nakoniec som sa ovládla a povedala mu nech ide aj on do sprchy, že ho potom čaká výsluch. Nebola som si istá ako chcem dostať ti tri veci od neho von. "No už to mám. Budem ho štekliť do vtedy kým mi to nepovie." povedala som si sama pre seba.
Ako som čakala na Uckera v jeho posteli, ktorá celá voňala ním som nejakým zázrakom zaspala a ocitla sa v mojom sne, kde ja a Ucker tvoríme pár, a že sa veľmi ľúbime a plánujeme si spoločnú budúcnosť.
Ucker
Vyjdem zo sprchy do izby celý zmučený, že ma čaká výsluch až do rána. A čo nevidím?! A čo nevidím, keď vojdem do izby?! Vidím moju prekrásnu princeznú ako spí. "Tak a z výsluchu nič nebude. Aspoň dobre, pretože keby bol, tak neviem čo by som jej povedal."
Stál som na mieste, akoby som tam bol prikovaný alebo zapustil korene. Preto som sa bál ísť aj ďalej. Bál som sa preto, lebo aj napriek tomu, že sa Dulce tvári ako víťaz, tak pre mňa znamená ako niečo nedosiahnuteľné. Niečo také krehké a také krásne, že ho treba chrániť a dávať naň pozor, aby si neublížilo, pretože by som to cítil aj ja a to nechcem. Nechcem svojou sebeckosťou prísť o to najkrajšie a najcennejšie v mojom živote.
Nakoniec som sa nejako spamätal a ľahol som si do svojej postele. No ešte predtým som dal Dulce pusu na čelo a poprial jej krásne sny. Potom som aj ja nejako zaspal a ocitol sa v ríši snov.
Ráno som sa zobudil a naskytol sa mi krásny obraz ešte stále spiacej Dulce. Mojej Dulce, do ktorej som bezhlavo zamilovaný. Bez toho, aby som rozmýšľal čo robím, tak som pomaly a veľmi opatrne začal hladiť Dulce po vlasoch a tvári. Okrem toho som sa jej začal prihovárať. "Dulce. Tak po prvé zmizol som preto od vás, pretože okrem spevu a herectvu je mojím snom........Mojím snom si.....si ty....Áno si to ty. A preto po druhé som nechcel spať v jednej posteli s tebou, pretože som sa bál, že keď sa zobudím, tak ty tu už nebudeš. už nebude žiadne poštuchávanie sa. Žiadne tvoje úsmevy, pri ktorých sa mi podlamujú kolená. Žiadne tvoje objatia a žiadne bozky, pri ktorých sú síce len hrané, ale pre mňa aj to málo stačí. Pretože vždy, keď sa na teba pozriem si uvedomujem, že ťa neskutočne a šialene milujem už od nášho prvého stretnutia. Nikdy som neveril, že sa tak zamilujem. Že sa zamilujem do osoby, ktorá pre mňa znamená celý život. No najviac ma bolí predstava, že som sa zaľúbil do tej nesprávnej, pretože ty ma máš rada ako veľmi dobrého priateľa a väčšinou ma berieš len ako svojho brata. Snažil som si ťa vyhnať z hlavy a hlavne zo srdca, ale čím viac som sa snažil tým viac som si uvedomoval, že to nie je možné. Rozmýšľal som aj od odchode zo skupiny, a že odídem ďaleko od teba, ale ani to som nedokázal. Desila ma predstava, že som ťa tu nechal samú, a že na teba nemá kto dozerať." rozprával som a stále ju hladil. Potom som ju pobozkal do vlasov a vstal z postele.
Ak som si dobre všimol, tak Dulce nechala kľúč vo dverách. Obul som si šľapky a potichu som si odomkol a odišiel do kuchyne nám spraviť raňajky.
Dulce
"Dulce. Tak po prvé zmizol som preto od vás, pretože okrem spevu a herectvu je mojím snom........Mojím snom si.....si ty....Áno si to ty. A preto po druhé som nechcel spať v jednej posteli s tebou, pretože som sa bál, že keď sa zobudím, tak ty tu už nebudeš. už nebude žiadne poštuchávanie sa. Žiadne tvoje úsmevy, pri ktorých sa mi podlamujú kolená. Žiadne tvoje objatia a žiadne bozky, pri ktorých sú síce len hrané, ale pre mňa aj to málo stačí. Pretože vždy, keď sa na teba pozriem si uvedomujem, že ťa neskutočne a šialene milujem už od nášho prvého stretnutia. Nikdy som neveril, že sa tak zamilujem. Že sa zamilujem do osoby, ktorá pre mňa znamená celý život. No najviac ma bolí predstava, že som sa zaľúbil do tej nesprávnej, pretože ty ma máš rada ako veľmi dobrého priateľa a väčšinou ma berieš len ako svojho brata. Snažil som si ťa vyhnať z hlavy a hlavne zo srdca, ale čím viac som sa snažil tým viac som si uvedomoval, že to nie je možné. Rozmýšľal som aj od odchode zo skupiny, a že odídem ďaleko od teba, ale ani to som nedokázal. Desila ma predstava, že som ťa tu nechal samú, a že na teba nemá kto dozerať." zneli Uckerove slová, po ktorých nasledoval bozk do vlasov.
Nevedela som či to bolo skutočné, alebo to bol len môj sen, v ktorom mi Ucker vyznal lásku. No niečo mi hovorilo, že je to pravda, ale napriek tomu som sa rozplakala. Prúd sĺz sa nedalo zastaviť, a hlavne nie potom čo sa mi snívalo, a nie potom ako som zistila, že ležím sama v Uckerovej posteli a oblečená v jeho obľúbenej košeli, ktorú som mu dala na jeho 21. Narodeniny. Rýchlosťou blesku som sa postavila a chcela som odísť, ale vtom sa otvorili dvere a v nich stál Ucker aj s raňajkami.
Ostala som stáť, ale prúd sĺz, ktorý sa jeho príchodom zdvojnásobil. Ucker zrazu položil raňajky na nočný stolík a razom bol pri mne. "Dulce. Princezná moja prečo plačeš?! Neplač prosím ťa. Usmej sa. Úsmev ti viac pristane." vravel na mňa. No jeho slová nepomáhali, ale on sa nevzdal, tak ako ja včera. "Dulce. Ty moja hviezdička. Plamienok prosím ťa neplač. Usmej sa.....Aha. Pozri sa. Urobil som nám raňajky. Síce nie sú to bohvieaké raňajky, ale sú robené z lásky preto najkrajšie dievča z celej planéty. A vlastne z celého vesmíru." povedal a následne ma objal. Nechcela som jeho objatie prijať, ale nakoniec som ho prijala a cítila som sa ako v siedmom nebi.
No túto našu krátku chvíľu nám prerušil Chris, ktorý len tak vletel do Uckerovej izby. "Ucker prosím ťa hybaj do kuchyne a vysvetli Ponchovi,......" nedopovedal, pretože sa v polovici sekol. "SORRY. Asi som ťa....vlastne vás v niečom vyrušil." Vymanila som sa z jeho náruči. "Ale nie. v ničom si nás nevyrušil. Ucker ma objal ako na podporu, že dnes končí dlhých spoločných šesť rokov nás." "Aha. Tak Ucker ty príď prosím ťa do kuchyne. A ešte raz prepáč." povedal a už ho nebolo. Videla som na Uckerovi, že chce niečo povedať, ale prv než otvoril tie svoje ústočká som ho zastavila. "Ja viem. Prepáč. Veľmi pekne ďakujem za raňajky, ale už musím ísť. A neboj sa. Tvoju košeľu ti vrátim opratú a čistú." "Nemusíš mi ju dávať prať." povedal sotva počuteľne, ale ja som ho aj tak počula. "Nie Ucker. Ja ti ju vrátim čistú a voňavú." povedala som a z nejakého dôvodu som mu dala opäť pusu na líčko. "Ja už idem." povedala som mu so smútkom v hlase a vybrala sa do svojej izby
Ucker
Kráčal som aj s raňajkami do mojej izby. Pomalým pohybom som ich otvoril a zbadal ako sa Dulce vyberá preč, a ako plače. Položil som raňajky na nočný stolík a v okamžiku som stál pri nej. "Dulce. Princezná moja prečo plačeš?! Neplač prosím ťa. Usmej sa. Úsmev ti viac pristane." dohováral som jej, ale nepomáhalo to. No, ale ja som nevzdával. "Dulce. Ty moja hviezdička. Plamienok prosím ťa neplač. Usmej sa.....Aha. Pozri sa. Urobil som nám raňajky. Síce nie sú to bohvieaké raňajky, ale sú robené z lásky preto najkrajšie dievča z celej planéty. A vlastne z celého vesmíru." dopovedal som a následne ju objal. Vycítil som, že odmieta moje objatie, ale v jednej sekunde ho prijala a ja som si ho mohol naplno užívať.
No zrazu sa roztvorili dvere na mojej izbe a do vnútra vletel Chris. "Ucker prosím ťa hybaj do kuchyne a vysvetli Ponchovi,......" nedopovedal, pretože sa v polovici sekol. "SORRY. Asi som ťa....vlastne vás v niečom vyrušil." Dulce sa mi vymanila z náručia a povedala niečo čo ma prekvapilo a zároveň zranilo. "Ale nie. v ničom si nás nevyrušil. Ucker ma objal ako na podporu, že dnes končí dlhých spoločných šesť rokov nás." "Aha. Tak Ucker ty príď prosím ťa do kuchyne. A ešte raz prepáč." povedal a už ho nebolo.
Chcel som niečo povedať, ale Dulce ma zastavila. "Ja viem. Prepáč. Veľmi pekne ďakujem za raňajky, ale už musím ísť. A neboj sa. Tvoju košeľu ti vrátim opratú a čistú." Povedal som sotva počuteľne, ale Dulce to zrejme počula. "Nie Ucker. Ja ti ju vrátim čistú a voňavú." povedala a z nejakého dôvodu, ktorému som nechápal mi dala pusu. "Ja už idem." povedala so smútkom v hlase, ktorý tam bol, a ktorý ma ešte viac zmiatol.
Ako náhle odišla z mojej izby, tak som sa celý nazúrený vybral za Ponchom do kuchyne. "Poncho mohol by si mi láskavo vysvetliť čo také ti mám vysvetliť!!!!!" nevravel som. Ja som doslova kričal. "Ucker prosím ťa upokoj sa." dohováral mi. "Nie. ja sa neupokojím. Keby si neposlal Chrisa do mojej izby, tak ............" a zrazu som si uvedomil čo som mu chcel povedať, tak som radšej hneď stíchol. "Keby som neposlal Chrisa za tebou, tak potom čo?!" "Nič. Poncho nič." "Akože nič Ucker?! Prosím ťa povedz mi to." "Ach dobre." poobzeral som sa či sme v kuchyni sami a začal hovoriť." "No vieš.........chcel som dať pusu Dulce." "Riadnu alebo len takú na líčko?" "Poncho čo ti šibe?! Jasné, že len na líčko." "No to vieš komu hovor. Veľmi dobre viem, že ty našu Dulce miluješ. A to poriadne." "Poncho to, že ty si svoje city k Any povedal a ste teraz spolu neznamená, že sa to môže stať aj mne. Mám rád Dulce, ale len ako svoju kamarátku a nie ako dievča, do ktorého by som bol až po uši zamilovaný." "Ach Ucker. keby si to nepriznáš a nepovieš Dulce ako ju veľmi miluješ, a že nechceš, aby skupina rozpadla." "Alfonso Herrera prosím ťa netáraj sprostosti. Ja by som sa do Dulce nikdy nezamiloval!!! Nikdy!!!!!! A prosím ťa už ma nechaj tak!!!!!" "Veď dobre Ucker, ale potom si poriadny zbabelec." "Nie som. No a konečne by si mohol povedať čo si to vlastne chcel odo mňa?!" "No chcel som sa ťa opýtať či by si mi nešiel za svedka na mojej svadbe?!" "Čo????????! Aká svadba????" "Dobre si počul. Áno svadba. Chcem požiadať zajtra Any o ruku." "Ach čo by som ja dal zato, keby som ja žiadal ruku môjho anjelika. No, ale to nikdy nebude možné, aj keď by som si to prial z celého srdca.".....
"Tak čo Ucker pôjdeš mi za toho svedka?" "Ale jasné, že pôjdem za tvojho svedka......a veľmi rád." "To som rád Ucker." "Aj ja. A ináč prepáč Poncho, že som na teba tak vyskočil, ale mám obrovský strach." "Ty???!! A z čoho prosím ťa???!!" "Áno ja. Presne ten čo vyhlasuje, že sa ničoho nebojí má strach z toho čo príde. Najradšej by som vrátil čas dozadu a nikdy neprišiel do dňa kedy sa naša šesťročná púť končí. Pretože na začiatku vzniku RBD som bol ustráchaný, ale vy piati ste ma toho veľa naučili. Dali ste mi pocítiť ako chutí ozajstné priateľstvo, pri ktorom viem, že keď budem niečo potrebovať, tak mi pomôžete a budete stáť pri mne v dobrom i zlom........" "Fúha Ucker. ja nemám čo povedať. Možno len toľko, že aj napriek tomu, že skupina končí a my začíname písať novú etapu života, tak vedz, že ani ja, Any, May, Chris, a ani naše slniečko nebudeme chýbať v tvojom živote. Možno, že sa už neuvidíme tak často, ale napríklad narodeniny, Vianoce a Silvester budeme spolu." dopovedal Poncho svoj dlhý monológ, keď vtom prišli baby.
"Dobré ráno chalani." pozdravila sa nám May. Any podišla k Ponchovi a dala mu pusu na líce. No len Dulce bola ticho a nejako v úzadí. "Dobré ráno aj vám slniečka naše. A hlavne tebe láska." povedal za mňa Poncho, ale hlavne za seba a vrátil pusu Any. A ja? Ja som tak ako Dulce bol ticho. Chcel som niečo povedať, ale nevedel som čo. "A vy dvaja čo?! Prečo ste ticho....?!" opýtala sa nás Any.
Dulce
"No......ja......." koktala som... "No..........ja...........Ucker mohol by si ísť prosím ťa nachvíľu so mnou?" Ucker, ale aj ostatní na mňa prekvapene pozerali. Hlavne Ucker. "Dulce a čo chceš od nášho Uckera? opýtala sa ma so zvláštnym výrazom v tvári Any. "Ale nič také dôležité." "Aha." dopovedala a pozrela sa na Uckera. "Ucker prosím ťa choď s Dulce." "Dobre idem." odpovedal Any tak zvláštne.
"Ucker prosím nehnevaj sa na mňa, ale potrebujem si ujasniť jednu vec, ktorá mi nedá konca." "Tak sa pýtaj Dulce. Ty sa ma môžeš spýtať všetko." "Fajn...Tak.......neviem kde mám začať. Prosím ťa Chris nemaj ma za blázna, keď to poviem." "Dulce. Princezná moja toho sa báť nemusíš. Ja ťa nikdy nebudem považovať za blázna. Ja som ťa vždy považoval a považujem za nežný kvietok v našej skupine. Niečo také krásne a výnimočné v jednej osobe."
Pri jeho slovách som ostala stáť ako socha a nemo sa na neho pozerala. Potom som sa spamätala a začala tam kde som skončila, čiže nazačiatku. "Chris stalo sa ti niekedy, že v sne ti niekto vyzná lásku, ale má strach, že sa zaľúbil do tej nesprávnej, aj keď to tak možno nie je?!.......Pretože mne sa to dnes stalo. Mala som pocit, že všetko čo si Ucker v sne povedal bola pravda a mňa to na jednej strane potešilo, ale na druhej strane poriadne zmiatlo. Tak preto sa ťa chcem opýtať či by si mi to nemohol povedať ešte raz." dopovedala som svoj dlhý monológ a čakala na odpoveď.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 17. prosince 2011 v 11:32 | Reagovat

nádherné, pokračovanie :D

2 Dulce_6 Dulce_6 | 17. prosince 2011 v 16:32 | Reagovat

krasne...rychlo pokracko:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama