Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pokoj - Část třetí

19. prosince 2011 v 14:00 | Very |  Jednorázové povídky
A dnes jsem pro Vás připravila závěrečnou část jednorázové povídky Pokoj. Taky se Vám tato povídka líbí tolik jako mě? Nepochybně. Užijte si poslední díl. Vaše Very. Mrkající



Izba

Celý čas ako som čakala na odpoveď Uckera, tak som sa pozerala na neho. Chcela som sa mu pozerať do očí a vidieť tam niečo čo som veľmi dúfala, ale celý čas sa očnému kontaktu so mnou vyhýbal. Túžba vedieť, že to čo povedal bola pravda a nie sen ma viedla k tomu čomu ma viedla. "Ucker prosím ťa mohol by si mi to zopakovať? Prosím..............." žiadala som ho. Ucker bol bledý, ale aj tak povedal niečo čo som asi nečakala, že povie. "Naozaj to chceš počuť?!" Prikývla som, aj keď som sa veľmi bála odpovede. No, ale boj so strachom som nakoniec vyhrala. Ucker sa pozrel či sme sami akoby sa bál, že keď tu bude niekto, tak to nepovie. Keďže som to videla na ňom, tak som ho jemne pohladila po tvári a povedala, že sa nemusí báť ničoho, že aj keď povie niečo čo by ma mohlo zraniť, tak to zoberiem v pohode a budem vedieť, že aj s Uckerom mám jedno tajomstvo.
Ucker
"Tak dobre Dulce." nadýchol som sa a pokračoval. "Keď ste sa ma pýtali čo chcem robiť po rozpade RBD, tak som ušiel a povedal, že ja neviem. No nebolo to tak, že ja neviem. Ja viem čo chcem robiť. Chcem sa naďalej venovať hudbe a herectvu. No chcem, aby tu bol niekto kto pre mňa znamená všetko. Znamená sen. Tým snom myslím teba Dulce. Môjho krásneho anjelika, do ktorého som sa hneď na prvom stretnutí zamiloval. Najprv som si to nevedel a nechcel priznať, ale nakoniec som si to priznal......Spomínaš si nato ako si ma presviedčala, aby som spal s tebou v jednej posteli, že ja radšej budem spať v kresle, pretože mám strach?" Dulce s nemým úžasom prikývla. "Nechcel som s tebou spať v jednej posteli, pretože som mal strach, že sa zobudím a ty tu nebudeš. že už tu nebudú dve iskričky na mňa pozerať. Už tu nebudú tvoje úsmevy, ktoré robia, že sa mi podlamujú kolená. Už nebudú žiadne tvoje pohladenia a žiadne miesta, ktoré by ma pálili. Už nebudú objatia, pri ktorých sa cítim akoby som bol v siedmom nebi. Už nebudú žiadne bozky, ktoré boli len hrané, ale pre mňa znamenali všetko. Milujem ťa. Milujem ťa ako blázon, ale desí ma predstava, že som zamilovaný do nesprávanej osoby. No, ale mätie ma to, že si bola ochotná byť so mnou. Navrhnúť, aby sme spali v jednej posteli a hlavne to, že si sa zaujímala o to prečo som bol smutný a prečo som plakal. Plakal som kvôli tebe a asi budem znova, pretože som spravila asi najväčšiu chybu, že som ti to povedal."
Dulce priložila prst k mojím perám. "Ššš. Ucker ty môj krásny blázonko. Nespravil si chybu, že si mi to povedal, pretože si sa nezamiloval do nesprávnej osoby." "Dulce......ako to myslíš??! Ja ťa nerozumiem." "To je jednoduché. Keď si tak náhle odišiel od nás, tak ma to rozhodilo. Trápilo ma to, prečo si od nás odišiel. Tak som sa vyhovorila, že som unavená, a že idem spať. Ale pravda bola taká, že ma hnala túžba vedieť prečo si tak reagoval. A keď som ťa videla ako sedíš na posteli a plačeš, tak mi išlo puknúť srdce. Najprv som sa bála, že keď spravím to čo som spravila, tak budem ľutovať, ale opak sa stal pravdou. Neľutujem to. Neľutujem, že som spala v jednej posteli s osobou, ktorú nadovšetko milujem a milovať budem. Že mi doniesol svoju košeľu, ktorú dostal odo mňa. A ak ti mám povedať pravdu, tak ja ju ani nedokážem oprať, pretože mi pripomína teba. Pripomína mi tvoje očká. Tvoj krásny úsmev a bozky, v ktorým sa topím. A to, že bozky boli hrané, tak to nie. Prvé možno, ale ostatné boli skutočné. .....Do každého jedného bozku som dávala všetku moju lásku, ktorú som ctila a stále cítim a aj budem. Milujem ťa. Milujem."
Už som sa nedokázal neusmiať sa, pretože môj plamienok mi povedal, že ma miluje. Ona ma miluje, tak ako ja ju. "Dulce mohla by si mi to ešte raz zopakovať, pretože ja som tie posledné dve slová zle rozumel." Dulce na mne videla, že sa pri tej vete usmievam, tak sa usmiala aj ona. "Milujem ťa. Milujem." "Aj ja ťa milujem. Veľmi ťa milujem."........
Už som neváhal ani na sekundu a pritiahol si ju k sebe bližšie a daroval jej hádam ten najkrajší bozk aký som jej mohol dať. Bol to bozk, do ktorého som dal všetku moju lásku. Moju lásku, v ktorej nebol žiadny strach, že keď sa zobudím, tak tu už ona nebude. Že už tu nebudú jej krásne hnedé plamienky, jej úsmevy, objatia a bozky. Teraz viem, že keď sa zobudím, tak tu budú na mňa pozerať dve čokoládky. Budú úsmevy, pri ktorých odpadávam. A bozky, pri ktorých mám pocit, že sa strácam. Ale to najhlavnejšie, že tu bude moja krásna Dulce aj napriek tomu, že skupina RBD bude dávno minulosťou.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 19. prosince 2011 v 17:55 | Reagovat

krásne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama