Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Láska hory přenáší: Kapitola VII.

31. prosince 2011 v 19:00 | Very |  Láska hory přenáší
Tahle povídka se mi líbila od samého začátku (ostatně jako všechny), ale moje sympatie si získává stále víc a víc. Nevíte proč? Tak honem do čtení. Okamitě pochopíte. Do půlnoci nám zbývá už jen pět hodin. Není to vzrušující? Nemám ráda, když něco končí a mrzí mě, že končí rok 2011, ale přesto se těším na ohňostroj a nové zážitky, které nový rok přinese. Je prá věcí, které bych ve starém roce změnila, ale nic se nedá vrátit nazpátek. Dost mých řečí, raději se pustěte do čtení. Vaše Very. Mrkající

Ahoj. Tak tu je ďalšie pokračovanie mojej poviedky. Snaď sa bude páčiť :-) Rebelka



Kapitola VII.
..Diego..S letiska ma otec zaviezol rovno do školy. Hneď ako som vošiel do vstupnej haly skočili na mňa Thomas s Giovannim "Diego, kamoš konečne si sa vrátil" privítali ma na raz. "Čaute, tak ako?" "Super, sme radi že si sa vrátil, bola tu bez teba otrasná nuda. Len Vico za nami v kuse behala, že kedy sa vrátiš" povedal Thomas "Veru. Ale keď mám pravdu povedať tak veľmi nám to nevadilo" priznal sa Giovanni. Musel som sa zasmiať "O tom nepochybujem" Zrazu sa môj pohľad zastavil na dverách našej triedy. Práve odtiaľ vychádzali 3 dievčatá. Dve z nich som už videl na otvorení školského roka ale tu 3, tu vďaka ktorej sa mi prúd myšlienok stratil, tu som tu videl prvý krát. Nechápal som prečo ma úsmev toho dievčaťa priviedol do takéhoto tranzu...Vyzerala obyčajne, no pritom výnimočne... Vidím ju prvý krát v živote a už ma neuveriteľne priťahuje. Žiadna baba, ktorú som doteraz stretol, ma tak nepriťahovala...Do teraz som sa na dievčatá pozeral pretože má dlhé nohy alebo sexi zadok..No teraz som sa sústredil len na jej tvár a krásny úsmev..."Chalani, kto je tá baba?" spýtal som sa "ktorá?" spýtal sa nechápavo Giovanni a začal sa obzerať okolo seba. "To je Roberta, ta nová" povedal Thomas "Ach, moja krásna Robertita" usmieval sa Giovanni. Tak to je Roberta. Giovanni ju opísal ako anjela. Vôbec mi neprišlo na um že sním budem súhlasiť. "Čo na ňu povieš?" spýtal sa Giovanni "Je ako anjel..." V noci som nemohol spať, potreboval som na vzduch. Dobré viem že toto je zakázané ale keďže je už dávno po nočnej kontrole a Gaston už určite spí, nevidel som vtom problém. .. Vyšiel som až na záhradu a keď som prišiel bližšie k bazénom zbadal som niekoho sedieť na lehátku. Až po chvíli som toho človeka spoznal, bola to Roberta, sedela na lehátku a zamyslene pozerala na nebo..Bola ešte krajšia ako keď som ju videl pri triede. "Je zakázané prechádzať sa v noci po škole!" ozval som sa po chvíli. V sekunde stála na nohách a vystrašene na mňa pozerala... ..Roberta.. Keď som zbadala Diega všetky moje zmysli prestali fungovať , nevedela som sa ani pohnúť, nič povedať bola som akoby s hypnotizovaná. Vôbec som nechápala prečo som s toho chalana tak mimo, prečo sa mi pri jeho pohľade roztrasú kolená a tak strašne rozbúši srdce... "ja... myslela som že je to Gaston" povedala som roztraseným hlasom. Usmial sa a vložil si ruky do vreciek v teplákoch "hm... tak to by si mala väčší problém" povedal " takže, teraz mám akože menší problém?" konečne som sa spamätala s jeho prítomnosti a rozprávala ako normálny človek. "to nie, nemáš žiaden problém" povedal a priblížil sa viac ku mne. "Tak potom nerozumiem..." priznala som. Stál tak blízko a tak nenormálne krásne sa usmieval... Sklonil hlavu akoby nevedel čo povedať , vybral ruky s vreciek a znovu sa na mňa pozrel "myslím že sme začali zle, takže odznova- som Diego" natiahol ku mne ruku. Bez toho aby som si to uvedomovala zdvihla som ruku a spojila ju stou jeho "Roberta" povedala som a prvý krát sa usmiala "veľmi ma teší ,Roberta" povedal s úsmevom. Úplne som zabudla, že sa stále držíme za ruky, znovu ma s hypnotizoval. Nemohla som sa prestať pozerať pozerať do tých najkrajších hnedých očí aké som kedy videla... Až po chvíli som sa spamätala a vytrhla ruku s tej jeho "ehm, takže teraz keď sa poznáme môžeš mi povedať, ako si to myslel keď si povedal že by som mala väčší problém keby ma tu našiel Gaston?" spýtala som sa, chcela som to vedieť, zaujímalo ma to. "No, ono to nebolo myslene nijak. Všimol som si že si sa zľakla a tak som predpokladal že v tom bol trochu problém" vysvetlil "Ahá, no je pravda že si ma vystrašil" priznala som s nevinným úsmevom "to ma mrzí, prepáč" "nie, nemusíš sa ospravedlňovať" povedala som a sadla si na lehátko na ktorom som sedela predtým ako som prišiel Diego. Cítila som na sebe jeho pohľad, vedela som, že sa na mňa pozerá no nedvihla som hlavu. Pozerala som sa na nebo ktoré bolo plné hviezd. Po chvíli si Diego sadol vedľa mňa nič nepovedal, ozval sa až po chvíli "To nebo je nádherné" Prikývla som. Pohľad na nebo plné hviezd ma odmalička fascinoval. Vždy som tam videla milióny malých svetielok ktoré svietia len pre mňa... Keď som bola malá mama mala psíka ktorého som mala veľmi rada, bol môj jediný a najlepší priateľ. Vždy keď mala mama koncert sedela som v jej šatni, pospevovala si jej piesne a hrala sa s malým Jeckim. Zomrel keď som mala 10. Znášala som to veľmi ťažko stále som len plakala a plakala žiadna z mojich opatrovateliek ma nevedela utíšiť. Až keď ku mne prišla mama a povedala mi že Jecki odišiel do neba a že vždy keď sa pozriem v noci na nebo jedna stých malých svetielok bude môj Jecki. Od vtedy tam vidím jeho. Bol to síce len pes, no bol môj najlepší priateľ a znamenal pre mňa nesmierne veľa... "Môžem vedieť prečo si tu?" spýtal sa ma Diego a tým prerušil moje myšlienky. Pozrela som sa naňho nadvihla plecami a povedala: "nemohla som spať" "a ty? čo tu robíš o tomto čase?" spýtala som sa ho po chvíli. Usmial sa a odpovedal "potreboval som na vzduch aj keď je to zakázané" prikývla som na znak že mu rozumiem veď aj preto som tu "Nerozumiem prečo je to zakázané. Nie každý človek dokáže v noci spávať" povedala som. Diego nadvihol plecami "Sú to pravidlá..." povedal "Riaditeľ mi o tých pravidlách rozprával a každé jedno sa mi zdalo hlúpe" povedala som. Zasmial sa "To hej, Pascual to berie príliš vážne" Pozrela som sa naňho a s úsmevom sa spýtala "Takže ak sa niekto dozvie že sme boli v noci pri bazénoch, budeme mať problém?" Prikývol, v zapätí sa mu na tvári objavil krásny úsmev po ktorom povedal "Bude to naše tajomstvo" Neubránila som sa úsmevu, takému naozajstnému úsmevu a súhlasné som prikývla...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 31. prosince 2011 v 19:16 | Reagovat

Krasne...rychlo pokracko :D

2 rrebeldee rrebeldee | Web | 31. prosince 2011 v 20:30 | Reagovat

ahoj SB :) chcem ti popriať všetko naj do roku 2012 :) prajem aby si dostala všetko po čom túžiš a aby sa ti darilo s blogom :)

3 robertita96 robertita96 | 1. ledna 2012 v 0:59 | Reagovat

bomba  super parada je to super prosiiim rychlo pokracko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama