Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Diego a Roberta: Kapitola X. Přítel - Část první

23. ledna 2012 v 16:15 | Very |  Diego a Roberta
Během mé neaktivity přišlo i pokračování od Dadushy Dulce. Krásné jako vždy. Užijte si i toto. Vaše Very. Mrkající



Kapitola X. Přítel - Část první
Nechcela som im to povedať, no ony to zo mňa vypáčili. "Roberta, si si istá že v tom nie je žiaden háčik? Vieš, len pred necelou hodinou tu bola Vico a chcela, aby si dala ruky preč od jej frajera," Lupita sa na mňa prestrašene pozrela. "Za prvé, Lupe, nejdem sa vydávať. Akurát sme sa bozkávali. A za druhé, išlo len o manéver. Poznám také ako je Vico. Chcela, aby sme proste neboli spolu," vysvetlila som im. "A...ste teda spolu?" spýtala sa José a pohojdávala nohami. "Neviem," priznala som. "Teraz určite nie. Ale....čo nie je môže byť." "A chcela by si s ním byť?" pýtala sa ďalej. Toto sa vysvetľovalo zložitejšie. Áno, chcela som s ním byť. Niečo ma k nemu ťahalo, stále som myšlienkami bola len pri ňom, a ten oheň čo sa vo mne rozhorel, keď ma bozkával....No aj nechcela. On ma skôr či neskôr odkopne a ja ostanem sama. So zlomeným srdcom. Nebolo by lepšie stále to takto naťahovať, stále prežívať ten sladky pocit zamilovanosti? "Vlastne neviem," povedala som im. "Nechám to na osud." José si odfrkla. "Ja na osud neverím," povedala. "José, nepovedala som, že na osud verím. No niečo na tom bude. A vôbec, prečo to tu riešime?" "Pre nič. Lne mi príde čudné že ty a on....no, nikdy by som to na teba nepovedala." "José, už som ti povedala, nejdem sa vydávať. Prečo mi nedovolíš trochu si užiť? Mladá budem iba raz. No tak, poď sem a prestaň sa správať ako moja mama. Napokon, aj ty si pekná. Prečo si ja ty nenájdeš nejakého chlapca?" nadhodila som a objala ju rukou okolo pliec. "Daj pokoj," vytrhla sa mi, "títo tu sú totálni idioti. Nechcela by som ich za nič, rozumieš? Všetko sú to len bohatí chlapci, ktorí si myslia, že keď majú bohatých rodičov, môžu všetko. Nechcem ich!" "Kristepane, José, kto hovorí o vážnom randení? Trochu si zaflirtovať, užiť, to môžeš s hocikým, no nie?" snažila som sa ju trochu dohnať k činu. "Keby mi pri pohľade na nich nebolo na zvracanie tak áno, máš pravdu," pozrela na mňa José akoby som sa zbláznila. "No tak dobre. A čo štipendisti? No tak, tí predsa nie sú takí. Čo taký Miguel? Nie je na zahodenie," pokrútila som vlasmi. "Nie, nie, nie. Proste ma to k nim neťahá, jasné? A vôbec, dajte mi pokoj," zamračila sa a vybehla z izby. "Čo jej je? Buď už niekoho má a nechce to priznať, alebo je, no veď vieš...."žmurkla som na Lupitu, "inak orientovaná." "Roberta!" zvolala šokovane Lupe. "Čo je? Nie je to preda jej chyba, taká sa už narodila." "Roberta, prestaň s tým, nie je to pekné. Čo keby si sa radšej sústredila na literatúru, hm? Zajtra píšeme ten test a okrem Miróna nepoznáš nikoho." "To už zajtra?" zhíkla som. "Ale ten čas letí...." "Áno...."
‹‹‹‹‹‹‹
Nasledujúce ráno bolo stresujúce. Prebudila ma Lupita, ktorási monotónne opakovala všetko, čo bolo na dnešný deň potrebné. "Zomrieš na infarkt, Lupe," zvolala som ešte z postele. "Dobré ráno aj tebe," prerušila svoj monológ Lupita, no hneď sa k nemu vrátila. "Lupe, prestaň s tým, znie to akoby si z Roberty vyháňala diabla," zvolala José zo schodov. "Dobré ráno! Čo tak zavčas rána a hneď aj vykúpaná?" zvolala som. "Proste som dostala chuť na rannú sprchu a tak som si ju dala. Dnes je veľmi horúco," povedala José a rýchlo zbehla dolu schodmi. Bola som však presvedčená, že nevraví pravdu. "Ale čo, José? Tak ranná sprcha, vonku je horúco....Zaujímavé, že včera vonku horúco nebolo." "Pozri sa, Roberta, nebudem ti nič vysvetľovať, jasné?" "Nemusíš, veď ja to už zistím," zamrmlala som si potichu. "Dievčatá! Povedzte mi rýchlo, v ktorom roku sa narodil Alfonso Reyes!" vybafla Lupita. "Au, Lupe, skoro ma trafil šľak. Si v poriadku? Koho trápi nejaký Reyes? Ani neviem kto to je," znechutene som zamrmlala. "To by ťa malo, lebo bude na teste," poučila ma Lupita. "Vážne? Zaujímavé," nadchýnala som sa. "Nuž, moja milá Gudalupe, to má profesorka asi smolu, lebo ja neviem o Andrésovi Reyesovi absolutne nič." Vybiehala som hore po schodoch aby som si dala sprchu, keď som začula Lupitine zavolanie: "Nevolá sa Andrés, ale Alfonso!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Paula Paula | E-mail | Web | 23. ledna 2012 v 17:04 | Reagovat

juuj prekrásne to je :D konečne si to tu rozbehla

2 robertita96 robertita96 | 23. ledna 2012 v 17:28 | Reagovat

jeeej tak to je super dufam ze sa Diego s Robertou daju do kopy  prosiiiim rychlo pokracko

3 Dulce_6 Dulce_6 | 23. ledna 2012 v 18:34 | Reagovat

Rychlo pokracko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama