Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Láska hory přenáší: Kapitola VIII.

23. ledna 2012 v 15:45 | Very |  Láska hory přenáší
Takže tady je pokračování od Rebelky - Láska hory přenáší. Ať se líbí. Vaše Very. Mrkající

Ahojte, posielam 8. kapitoli mojej poviekdy láska hory prenáša. S touto častou niesom veľmi spokojná ale čo už. Snáď sa vám to aj tak bude páčiť. Za chyby sa ospravedlnujem. :) Rebelka



Kapitola VIII.
Keď som sa až niekedy nad ránom vrátila do izby cítila som sa inak, tak... zvláštne... Moja nespavosť sa odrazu zmenila. Netúžila som po ničom inom len zavrieť oči a snívať...Ta chvíľka s Diegom pri bazéne, ma niečím pobláznila. Ten jeho úsmev, a náš krátky rozhovor sa mi stále- dookola prehrával v hlave, neviem čím to bolo ale páčilo sa mi to... "Hej! Roberta! Vstávaj! Prídeme neskoro na hodinu" zobudil ma Josin vankúš, ktorý do mňa hodila a následne aj jej krik "Veď hej, už vstávam" povedala som rozospato bez toho aby som sa zdvihla s postele "Roberta! Naozaj, ak prídeme neskoro Julia bude zúriť" No jasne Julia naša profesorka literatúry- je otrasná. Keď som ani po chvíli nevstala, na hlave mi pristal ďalší vankúš po ktorom som doslova vyskočila s postele. Na okamih mi prišlo divné že sa Jose tak strašne ponáhľa na hodinu, skôr by som to povedala na Lupe ale tá si len pokojne zapínala gombíky na uniforme. Neriešila som to, bola som príliš unavená nato aby som rozmýšľala v čom to bude...V kúpeľni som sa umyla a samozrejme namaľovala a obliekla uniformu. Keď som zišla dole Jose a Lupita na mňa netrpezlivo čakali, zobrala som si ešte nejaké knihy a spolu sme odišli do triedy. ..Diego.. "Ktorý z vás mi ukradol nohavice?" spýtal sa Giovanni ráno keď sme sa všetci 3 chytali na vyučovanie. "Načo by sme ti brali nohavice Giovanni, máme predsa svoje" odpovedal mu Thomas. "No nato aby ste ich mali dve milí Thomasko, nato" "Netrep Govanni!" ozval som sa zo smiechom. Nato že som šiel spať až nad ránom, necítil som sa unavený, práve naopak, bol som oddýchnutý a výnimočné som sa tešil na vyučovanie, aj keď vôbec netuším čím to bude. "Dobre chalani, ja idem, vidíme sa v triede" ozval sa Thomas a odišiel s izby. Giovanni ešte stále pobehoval polonahý a nadávajúc hľadal svoje nohavice... "Giovanni?" oslovil som keď som si viazal kravatu "hm?" zamrmlal s pod postele... "Tá Roberta,..."odmlčal som sa "...páči sa ti?" spýtal som sa zvedavo "páči, páči" prikyvoval "veď sám si videl že je úžasná" prikývol som "a už si sa ju pokúsil zbaliť?" "Pokúšam sa o to odkedy je tu" priznal sa "..no pozri sa, a že vraj mi ich neukradol" zakrútil hlavou keď s Thomasovej skrine vyberal svoje nohavice...Ignoroval som to a snažil som sa vrátiť k pôvodnej téme "a? ako to dopadlo?" spýtal som sa, došlo mu že nehovorím o jeho nohaviciach ale o Roberte "no nijako, vieš Robertita je tip baby na ktorú treba ísť pomaly, veľmi pomaly" povedal. Viac som sa ho nepýtal, pravdu povediac tušil som že sa Giovanni snaží zbaliť Robertu, keďže onej toľko básnil, a priznám sa že ma sklamalo, keď to potvrdil... Keď sme s Giovannim vošli do tiedy hneď sa na mňa zavesila Vico "Diego, miláčik konečne si sa vrátil!" Pobozkala ma a objala okolo krku. S Vico spolu nechodíme aj keď si to ona očividne myslí. Nevadí mi to, skôr lichotí. Vico je pekná baba a každý chalan zo školy je z nej mimo. "Ako sa máš Vico?" spýtal som sa s úsmevom. "Výborne, ani nevieš ako si mi chýbal" usmiala sa a znovu ma pobozkala. Po chvíli som prešiel okolo nej až k svojej lavici a sadol si na svoju stoličku. Vico si bez zaváhania sadla na moje kolená a objala ma. "Čo robíš Vico? O chvíľu príde profesorka" upozornil som ju. "Keď príde, presadnem si." Povedala a pobozkala ma na líce. V triede už boli takmer všetci, chýbala už len Roberta a jej kamarátky. V tom vošli do triedy. Keď som ju zbadal usmial som sa, spravila to isté no vzápätí je úsmev s tváre zmizol. Sklonila hlavu akoby ju niečo prekvapilo alebo zarmútilo. Prešla uličkou a sadla si do 3 lavice pri okne. Bolo to zvláštne, najprv sa usmieva a potom sa tvári tak to divne... ..Roberta.. Hneď ako sme vošli do tiedy mi pohľad zastal na Diegovi, dnes vyzeral naozaj dobre. Keď ma zbadal usmial sa,úsmev som mu opätovala. Až potom som si uvedomila že mu na kolenách sedí tá namyslená Vico. Objímala ho a bozkávala. Určite spolu chodia, inak by sa k sebe tak nesprávali. Sklonila som hlavu a prešla k svojej lavici. On má frajerku... "A čo si si myslela? Že sa mu nebodaj páčíš? Nebuď hlúpa Roberta! Diego je syn politika zatiaľ čo ty dcéra menej slávnej speváčky. On je obľúbený a všetky dievčatá mu ležia pri nohách. Ty si tu nová a chlapca si mala naposledy v materskej škôlke, ak sa to dá tak nazvať... Dnes v noci bol k tebe milí len zo slušnosti, nič to neznamenalo" "dohovaral mi môj rozum. A mal pravdu. Je normálne že má Diego frajerku. Nemôžem sa naňho hnevať ani nič podobné. "Roberta" oslovila ma Lupita.Otočila som sa k nej a čakala čo mi povie "Zabudla som sa ťa nato spýtať, kde si bola v noci?"spýtala sa zvedavo. "Čože?"spýtala som sa nechápavo " No vieš, v noci som sa zobudila a ty si nebola v posteli ani nikde v izbe kde si bola?" spýtala sa znova. Už viem očom hovorí. Skor ako som im povedala o mojej nočnej vychácke, zoznámení s Diegom a následne o našom rozhovere spomenula som si na našu dohodu že nikomu nič nepovieme. Dobre viem že by oni nikomu nič nepovedali ale ja som nechcela túto dohodu porušiť. Aj keď som si nebola istá či tak nespravil Diego. Možno otom povedal svojej frajerke... "No vieš, zobudila som sa nato že som smedná a keďže v izbe nemáme nič na pitie šla som niečo pohľadať do kaviarne"povedala som napokon. Lupita mi nato nestihla nič povedať lebo do tiedy vletela profesorka Julia "všetci si sadnite na svoje miesta!"skríkla. Vico ktorá doteraz sedela Diegovi na kolenách hneď vyskočila a sadla si na svoje miesto. "Otvorte si knihy na strane 65 a prečítajte si životopis Pedra Calderóna de la Barci! Na budúcu hodinu si napíšeme test" prikázala. Zo zadných lavíc bolo počuť nejaké nadávanie, ale keď profesorka zdvihla zrak aby zistila kto to je všetko hneď stíchlo. Vzdychla som si a začala čítať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Paula Paula | E-mail | Web | 23. ledna 2012 v 17:11 | Reagovat

prekrásne už sa teším na ďalšie pokračovanie  :D :D

2 robertita96 robertita96 | 23. ledna 2012 v 17:17 | Reagovat

jeeej pekne  velmi pekne uz sa tesim aako sa  to medzi Diegom a  Robetouu vivinie prosiiiim rychlo pokracko

3 Dulce_6 Dulce_6 | 23. ledna 2012 v 18:27 | Reagovat

Krásne...rychlo pokracko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama