Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola XLI.

18. února 2012 v 14:00 | Very |  Osudová láska
Vždy byly dvě povídky a culka36 naštěstí poslala svou, tak to vidím tak, že se dnes ještě pustím do přednastavování článků... Užijte si povídku, Vaše Very. Mrkající



Osudová láska
Roberta
"Diego prečo si mi to povedal. Prečo si mi to povedal? A čo ja? Ty si myslíš, že ja som kvôli tebe neplakala. A ešte ako. Milujem, ale nechcem ťa stratiť. Nechcem stratiť jediného človeka, ktorý ma dokáže urobiť naozaj šťastnou. Dokáže to čo druhí nevedia. Dokážeš ma vyniesť do oblakov, ale vzápätí z nich aj zniesť." kričala som pomedzi vzlyky na celú hotelovú izbu, keď vtom sa ozvalo nesmelé klopanie.
"Roberta prosím otvor mi. Chcem sa s tebou porozprávať a chcem, aby si mi odpustila. Nechcel som tak reagovať, ale vieš veľmi dobre, že sa niekedy neviem udržať na uzde a poviem presne to čo cítim. Prosím odpusti. Odpusť mi..." opakoval Diego.
Rozmýšľala som či mu otvoriť alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla, že mu otvorím. Utrela som si posledné zbytky po plači a šla som mu otvoriť. No keď som mu otvorila, tak Diego kľačal pred mojimi dverami a v jeho krásnych hnedých očkách mal slzy. "Roberta láska moja prosím odpusti mi to. Prosím............." .................... "D.........Diego ty si, ale blázonko. Poď dnu a nekľač pred mojim dverami. Chceš, aby to bolo všade v novinách?!" ....... "A keby aj. Tak čo?"......... povedal a postavil. ...... "Nič, ale poviem ti to, keď vojdeš dnu." "OK....." a rukou som mu ukázala, že môže vojsť. Hneď ako vošiel, tak sa ma nato opýtal. "Čo by sa stalo, keby nás spolu odfotili?!" "Veľa by sa stalo. Tak po prvé. Ublížila by som tým Jackovi, ktorý ........Radšej nejdem hovoriť čo by urobil........" "Roberta čo tým myslíš? Dúfam, že ti neublížil, lebo ak hej, tak nech si ma nepraje!!!!! Nikto nebude mojej jedinej láske ubližovať!!!" vravel s hlasom plného hnevu a zlosti...... "Diego upokoj sa. Nebuď nahnevaný." "A prečo?!!!! Prečo by som nemal byť nahnevaný. Hm?" "Lebo nechcem. Chcem, aby si sa usmieval." "Tak ja sa budem usmievať, keď........." "Keď čo?" a usmiala som sa na neho a pohladila o po líci.
Diego nič nepovedal, len moju ruku, ktorou som ho hladila po líčku mi chytil, pohladil a pobozkal. Potom sa ešte viac ku mne priblížil, že som na svojej tvári cítila jeho teplý dych. Pozeral sa mi priamo do očí. No potom ich zatvoril a nežne sa obtrel svojimi perami o tie moje. Bol to len malý letmý bozk, ktorý trval krátko, ale pre mňa trval asi večnosť. Bola som smutná, keď sa odo mňa odtiahol. "Roberta poď ideme za Pedrom. Dohodneme sa čo budeme spievať a spoznáš sa z dvoma vynikajúcimi spevákmi, ktorí sú známy po celom svete." "Ach......Dobre tak poďme." povedala som, a aby nespoznal, že som zosmutnela, tak som vyčarovala aspoň aký taký úsmev. "Roberta je ti niečo?" "Nie. Nič mi nie je, len som zvedavá kto to je." "Hovor si čo chceš, ale tebe je niečo. Ako som ťa pobozkal, tak si zosmutnela..A ty, že nič." "Ale choď. To sa ti len zdá. Ja som veselá." "Nie a nie si. Ale už budeš." povedal a spravil niečo čo som nečakala. Otočil si ma a vsunul mi hádam ten najkrajší bozk aký som kedy od neho dala, a ktorý som mu s láskou vrátila. Ešte mi dal jeden a potom sa na mňa s plamienkami v očkách usmial.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama