Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Já a on: Kapitola XXI. "První den"

15. února 2012 v 10:00 | Very |  Já a on
A protože jsem tak neuvěřitelně hodná... Vaše Very. Mrkající


JA A ON
Kapitola 21: "Prvý deň"
"Neverím, že už ubehli 3 týždne od toho príšerného dňa na letisku. Dnes je prvý deň natáčania môjho nového projektu. Cítim sa divne a som akosi nervózna. Bude to asi tým, že natáčania takýchto rozmerov som sa nezúčastnila už niekoľko rokov. "Anahí, toto vám prišlo!" vyrušil moje premýšľanie hlas spoza mňa. Otočila som sa a za mnou bola taká obrovská kytica kvetov, že som nevidela toho, ktorý mi ju priniesol. "Ďakujem." povedala som, prevzala si kyticu a poprosila o vázu. Potom som sa tvárou ponorila do kvetov a nadýchla. Voňali nádherne! "Miláčik, prajem Ti úžasný a úspešný prvý deň natáčania. Milujem Ťa. Christopher" bolo na kartičke, ktorú som si prečítala hneď ako mi priniesli vázu a ja som do nej položila kyticu. "Aj ja teba milujem." bolo to prvé, čo som mu povedala, keď zodvihol telefón. "Ááá, niekto už dostal kvety." zareagoval so smiechom Christopher. "Sú nádherné. To si nemusel." rozplývala som sa nad kvetmi naďalej. "Nemusel, ale chcel som." odpovedal mi. "Dúfam, že to dopadne dobre." začala som trošku stresovať. "Neboj všetko dopadne dobre." upokojoval ma Christopher. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, ale potom sme sa museli rozlúčiť, lebo už na mňa čakali maskéri. Po menšom príhovore na pľaci padla prvá klapka. Keďže som sa do Mexica vrátila až včera, tak som svojho partnera stretla až dnes. Našťastie sme kompatibilné povahy, tak by sme nemali mať žiaden neriešiteľný problém. Ani neviem ako to ubehlo, ale už tu bol obed. Všetci sme šli na obed, ale keďže ja som potom mala ešte trochu viac času, tak som si odbehla vybaviť istú vec. Keď som sa vrátila, tak som mala pocit, že sa niečo deje. "Stalo sa niečo?" opýtala som sa, ale že vraj nič. Nechala som to len tak, ale len na chvíľu, lebo aj naďalej sa správali divne. "Any, nebuď až taká egocentrická! Oni nemajú čo robiť len teba rozoberať!" skríkla som v mysli na seba. Ale aj tak mi to nedalo a vybrala som sa za povolaným na takéto veci. "Alfonso, kde si?" pýtala som sa nahlas, keď som vošla do maskérne. "Tu som Any." ozvalo sa z vedľajšej miestnosti. "Ty vieš vždy všetko. Stalo sa niečo medzitým, kým som tu nebola?" položila som mu otázku. "Nič, Any." odpovedal krátko a rýchlo. To robí vždy, ak sa snaží niečo zatajiť. "Alfonso!" povedala som dôraznejšie a s pohľadom. "Dobre. Niekto priniesol časopis a na titulke ..." nedopovedal a podal mi jeden z bulvárnych časopisov s tým, že on tomu neverí. "Skončila sa idylka? Koniec Barken? Máme nový pár?" to boli otázky ku fotke na titulke, kde sa Christopher objímal a bozkával s inou ženou. "Máš pravdu, tak tomuto ani ja neverím." povedala som, vrátila som sa naspäť na pľac, lebo ma už zháňali. Stále to tam bolo vo vzduchu, ale už som aspoň vedela o čo ide. Natáčali sme ešte niekoľko hodín. Potom konečne povedali, že pre dnešok končíme a ja som sa mohla vrátiť domov. Bola som maximálne vyšťavená a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Prvé čo som urobila bolo, že som si napustila plnú vaňu s penou a zapálila si okolo sviečky. Potom čo som si ľahla a zavrela oči, tak mi zazvonil telefón.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 robertita96 robertita96 | 15. února 2012 v 18:08 | Reagovat

waaaw to tak to je super so m zvedava na pokracovanie prosiiim rychlo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama