Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Láska či nenávist - Část první

8. února 2012 v 15:00 | Very |  Jednorázové povídky
A tady je ona druhá povídka, o které jsem Vám již jedou psala. Moc děkuji culce, že ji poslala ještě jednou. Je krásná a patří ti za ní velké díky. Klobouk dolů, je neuvěřitelně dojemná. A abyste věděli očem mluvím... Krásné čtení, Vaše Very. Mrkající


Láska či nenávist
Část první
KONCERT
Ucker
Bol to ako každý iný koncert, ktorí sme mávali a mávame, ale dnes bol koncert úplne iný. Nie vtom, žeby sme ho nevypredali alebo, žeby sa niečo pokazilo, ale bol iný vtom, že ja a moja krásna Dulce už pol roka netvoríme pár. O našom vzťahu a aj o rozchode vedeli len Any, Maite, Poncho a Chris ak nerátam moju maminu a Dulciných rodičov a jej sestry. Bolí ma, že náš krásny vzťah tak dopadol. No, ale skôr ma bolí to, že Dulce ma nenávidí a opovrhuje mnou. Keby ste chceli vidieť moje srdce, tak ho neuvidíte, lebo žiadne nie je, lebo je roztrhané na malinkaté kúsočky, ktoré do jednotlivého celku dokáže spojiť len Dulce a nikto iný.
"Tak a ide sa nato." povedal som si v duchu sám pre seba. Ľudia kričali ako blázni "BESOS. BESOS." Dulce sa na nich aj na mňa krásne usmiala. Jej podmanivý úsmev robil so mnou, že som prestával vnímať okolie a začínal vnímať iba túžbu ju opäť držať v náručí a darovať jej bozk z lásky, ktorú k mojej prekrásnej Dulce stále prechovávam aj napriek tomu, že už nie sme spolu. Zrazu sa mi podlomili kolená a spadol som na ne. Dulce sa iba prekvapene, ale s úsmevom na mňa pozerala. Veľmi dobre som vedel prečo sa to stalo, ale nemohol som, aby to Dulce zistila, tak som sa pomaly šmýkal k nej. A zázrakom Dulce so mnou spolupracovala. Už keď bola tesne pri mne, tak ma najprv pohladila a potom chytila za ruku. Ja som sa pomaličky zdvíhal a nakoniec padol už aj dlho očakávaný bozk. Bol to len malý nevinný bozk, ktorý pre Dulce už nič neznamenal, ale pre mňa to bol bozk a okamih, aby som sa aspoň na chvíľu dostal tam kam sa už ani ja a ani ona.....no vlastne spolu ako pár plný lásky nedostaneme. Dulce sa usmiala na fanúšikov a bolo po koncerte aspoň pre nás štyroch, lebo ako poslední vždy išli naša krásna Maite a náš maskot skupiny a najväčší šašo Christián. Po ich akože bozku sme vyšli na pódium a rozlúčili sa s fanúšikmi a miestom kde sme odohrali koncert. Keď sa tieto všetky fanfáry končili sme sa všetci vybrali do šatne.
Najprv som aj mienil ísť do svojej a potom počkať na chalanov, ale už som mal plné zuby toho, že ma Dulce odmieta a tvári sa akoby ma ani nepoznala. Akoby som ani neexistoval, čo ma príšerne ničí. Možno ešte viac ako to, že už nie sme spolu.
Bolo mi úplne jedno, že nás môže niekto vidieť alebo nie, ale už to viac takto nevydržím. Otvoril som dvere a ani som sa netrápil tým, že som ich skoro vyrazil z pántov. "Dulce už mám toho akurát tak dosť. Už mám toho tvojho opovrhovania plné zuby. Ničí ma to. A ani si nevieš predstaviť ako veľmi. Viem, že sme si navzájom ublížili, ale takto to nejde aspoň pre mňa. Dlho som nadtým rozmýšľal a dospel som k záveru, že pre nás oboch bude lepšie, keď odídem zo skupiny. Nechcem odísť preto, že mám aj svoje sny, ale kvôli tebe, pretože pre teba som schopný spraviť všetko. Ale, keďže mi nedávaš na výber, tak som sa nakoniec rozhodol takto. Prepáč mi to, ale naozaj to robím len a len pre nás." "Fajn. Tak si choď!!!!Ja ťa tu nepotrebujem!!!!Už nie sme ani pár a ani priatelia nie sme. Choď si snívať ten svoj sen!!!!..........."
Úplne ma tým dostala. Myslel som si, že niečo spraví alebo povie niečo, aby som ostal, ale ona ma nechá len tak odísť. "OK. Tak zavolaj baby a ja zavolám chalanov a stretneme sa ohľadom toho môjho odchodu zo skupiny o desať minút u mňa v šatni." dopovedal som a úplne šokovaný som sa vybral k Ponchovi, u ktorého už určite bude sedieť Chris. Ani som nečakal na odpoveď a tak ako som prišiel, tak som aj odišiel. No hneď ako som bol mimo jej dosahu som sa už neubránil slzám, ktoré sa mi drali na povrch a nevyhol som sa ani menšiemu buchnutiu po stene. So slzami v očiach som sa vybral k Ponchovi. Keď som stál pred jeho dverami, tak sa mi zahmlilo pred očami a odpadol som.
"Christopher. Ucker preber sa." kričal na mňa Poncho a jemne ma fackoval, aby som sa prebral. Pomaly som začal otvárať oči. "Ucker kamarát môj si v poriadku?" opýtal sa ma starostlivo Poncho. "Som. Iba som unavený z toho ako sa ku mne Dulce chová. Bolí ma to. Ani si neviete predstaviť ako." "Ucker už neviem čo ti mám povedať a ako ťa mám povzbudiť, aby si sa tým viac nezapodieval." "A ako sa tým nemám zapodievať?! Ja Dulce milujem a vždy aj budem. Ona je moje všetko. Bez nej nie som nič a bez nej môj život nemá zmysel. Viem veľmi dobre, že aj keby som veľmi chcel vrátiť čas, tak to nejde.............A ináč chcem celej skupine niečo dôležité povedať." "A kde? A čo také dôležité?" opýtal sa ma Chris. "Rád by som ti Chris povedal tú vec, ale musíte tam byť všetci, čiže aj baby." "Aha. tak poďme k tebe." povedal Poncho za mňa, lebo mne už znova nebolo bohvieako.
Zhlboka som sa nadýchol a aj vydýchol. "Tak keď sme tu už všetci, tak vám poviem načo tak netrpezlivo čakáte." "Tak hovor. Určite budú takí šťastní ako ja." povedala nahnevane Dulce. Bolelo ma to, ale musel som zakročiť. "Dulce láskavo nevyskakuj. Buď rada, že to vieš ako prvá, pretože tebe som to povedal ako prvej preto, lebo aj napriek tomu všetkému čo sa medzi nami stalo si ťa vážim a vždy aj budem."...... "Dobre vy dvaja. Už by aj stačilo!! Neprišli sme sem počúvať dvoch tvrdohlavcov ako sa hádajú, ale prišli sme sem preto, aby sme teba Ucker vypočuli, a aby sme sa konečne dozvedeli čo nám také veľmi dôležité chceš povedať." ozvali sa všetci okrem nás dvoch. "Dobre tak vám to poviem. Prepáčte mi, ale to čo vám teraz poviem zaskočí vás všetkých." "Tak sa už konečne Ucker vykokci!!!Povedz, že kvôli mne odchádzaš zo skupiny, aj keď si ja myslím, že je to len zámienka, lebo ty nás už máš plné zuby a chceš žiť svoj sen a nie nás všetkých." skríkla Dulce a následne s veľkým hnevom a buchotom odišla z mojej šatne preč. To ako reagovala ma tak vyviedlo z miery, že som chcel ísť za ňou a porozprávať sa. No, ale všetci sa ozvali a mne iná možnosť neostala ako im povedať všetko prečo chcem vlastne odísť zo skupiny. "Christopher Uckermann viem, že najradšej by šiel za Dulce, ale najprv nám musíš vysvetliť to čo povedala. Je pravda, že chceš odísť zo skupiny?!" "Áno je to pravda, že chcem odísť zo skupiny. Chcel som to povedať neskôr, ale kvôli Dulce som to povedal. Bolí ma, že tak reagovala, ale robím to kvôli nám dvom a nie kvôli tomu, žeby som si chcel splniť nejaký sen alebo, že vás nemám rád. To nie je pravda. Mám vás všetkých rád a som vďačný tomu, že som s vami skupine, a že som spoznal skvelých ľudí a hlavne super priateľov, ktorí sa vedia navzájom podržať a podporiť." "Ucker mi ťa chápeme a vieme, že ťa to bolí a trápiš sa, ale nenapadlo ťa, že keď tak nato reagovala, tak je tam náznak, že ťa má stále rada, a že nechce, aby si odišiel?!" "Možno máte pravdu, ale už som sa rozhodol. Takto to bude pre nás oboch najlepšie. A dúfam, že ma vtom podporíte." "Jasné kamarát náš. Veď ťa nenecháme vtom samého. A keď viem, tak to bude dobré asi pre všetkých z nás. Aj tak v poslednom čase toho má každý z nás dosť. Ty môj milý ty natáčaš Chameleónov. Maite natáča Nespútaného anjela. A ak dobre viem, tak aj Dulce ešte natáča tú svoju telenovelu Verando de Amor." povedala Any. "Any máš pravdu. Je toho na nás dosť. Veď aj tak sa už len na koncertoch zaskakujeme jeden druhého. A v poslednom čase už nemáme čas ani na seba a ani na rodinu." povedal som smutne. "Tak kedy chceš odísť?" opýtal sa náhle Poncho. "No rád by som chcel odísť po koncerte v Madride." "Ale veď to je o dva dni?!" "Ja viem. Ale čím skôr odídem, tým skôr sa môžem pokúsiť zabudnúť na Dulce, aj keď viem, že to asi nikdy nedokážem, lebo to sa nedá. Keď sa ti niekto dostane hlboko do srdca, tak ho tak jednoducho z neho nevieš vytrhnúť." "Hm to máš pravdu. OK. Keďže sme skupina priateľov, ktorí sa vedia podržať, tak to pekne oznámime fanúšikom na koncerte Madride, kde sa s nimi rozlúčime a poďakujeme im za krásnych šesť rokov spievania pre nich." povedala Any a mi sme na ňu pozerali ako vyorané myšky s otvorenými pusami. "Ucker mohla by som sa ťa ešte niečo opýtať?" povedala zrazu Maite. "Pýtaj sa čo chceš May." "Nechcel by si to ešte skúsiť s Dulce? Možno by sa ti to podarilo, a boli by ste spolu. Viem, že nie len ty, ale aj ona určite trpí. Poznáme ju všetci, že sa radšej bude hrať na hrdinku, ale opak je pravdou." "May rád by som to možno riskol, ale nemá to zmysel. Nám dvom pomôže len čas.........a nová láska, a to, že nebudeme spolu. Možno, keď nebudeme spolu, nebudeme sa vidieť a môcť niečo spraviť, keď ten druhý bude mať novú lásku si uvedomíme, že napriek tomu, že máme slávu, peniaze, lásku...Vlastne nemáme nič, lebo to čoby sme naozaj chceli je pre nás nedosiahnuteľné."
"Viete čo už nemyslime nato čo sa stalo a čo sa ešte môže stať. Užime si tie posledné dni spolu ako priatelia a skupina, lebo potom vyletíme ako motýľ vlastnou cestou života." "Any má pravdu. A ináč poďme už na hotel. Ja som unavený a určite aj vy." povedal som. Každý prikývol na súhlas a spolu sme sa vybrali do hotela. Mohli sme ísť pešo, keďže hotel bol len o dve ulice od miesta konania nášho koncertu.
Dulce
Sedela som v šatni a dávala si dole tie kilá make-up. Ako som tak sedela, tak do mojej šatne vbehol Ucker. Ani nemienil normálne zatvoriť dvere. Začal hovoriť o tom, že má toho plné zuby. Hlavne to, že som k nemu odmeraná. Bolí ma to, že som k nemu taká, ale nechcem, aby videl, že za tou mojou maskou odmeranej a chladnej Dulce sa skrýva naozajstná Dulce, ktorá keby mohla, tak sa mu hodí okolo krku a nechá, aby ju urobil šťastnou ako predtým. No napriek tomu aká som k nemu, tak sa ku mne správa milo a najradšej by mi zniesol modré z neba. Cítim, že on ma miluje rovnako ako ja jeho, ale obaja vieme, že vrátiť sa k sebe je už minulosťou.
Napriek tomu, že nie sme spolu pol roka ako pár, tak ma aspoň teší, že sme spolu v skupine. Niekedy ho nenápadne pozorujem, ale tak, aby to nevidel nikto zo skupiny, a hlavne, aby to nevedel Ucker. No v momente, keď povedal, že odchádza zo skupiny, že to pre nás bude takto lepšie, tak som sa nahnevala. Nie nato, že chce odísť, ale na seba, že kvôli jednej hlúpej hádke nemám lásku, ktorú tak veľmi potrebujem. A ako vždy, tak najprv konám a potom plačem nad rozliatym mliekom. A teraz to nie je výnimka. Sedím schúlená v klbku na posteli v hotelovej izbe a plačem nad chvíľami strávenými s Uckerom.
KANADA- NATÁČANIE REBELOV
Dulce
"Any vy choďte. Ja ostanem na izbe. Necítim sa nejako dobre." "Naozaj nemáme zostať s tebou? opýtala sa ma Maite. "Nie netreba. Choďte sa zabaviť. Ak mi bude lepšie, tak prídem za vami." "Dobre Dulce. A ináč nemáme poslať niekoho, aby ti robil spoločnosť, napríklad Christopher?!" opýtala sa Any so zvláštnym výrazom tváre. "Netreba Any. A ináč ďakujem. Ucker je dobrý spoločník, ale nechcem ho obrať o zábavu." "OK Dulce, tak my ideme. Keby si niečo potrebovala, tak nám v pohode zavolaj." povedali obe zborovo a potom ma silno objali. "Tak už choďte." povedala som im, keď sme sa doobjímali. Ešte raz ma objali a potom odišli.
Ako náhle zatvorili dvere som sa ešte viac zababušila do perín a zapla si svoj IPoD. Asi o takých desať minút mi niekto klopal na dvere. No keďže som nepočula, že mi niekto klope na dvere, tak tá osoba sa rozhodla vojsť asi balkónom. Ani ako asi vošla som nepočula.
Strhla som sa, keď som ucítila bozk na líce. Otvorila som pomaly oči, a keď som videla kto sedí na mojej posteli, tak som dostala skoro infarkt. "Ucker čo tu robíš? Ako si sa sem dostal? A ináč chceš, aby som dostala infarkt alebo chceš byť modrý odo mňa?" "Dulce ty moja pekná. Prepáč mi to. Nechcel som ťa takto vystrašiť a určite nechcem byť od teba modrý......No dostal som sa sem cez balkón, lebo keďže si ma nepočula ako ti klopem na dvere, tak som sa zľakol, lebo Any s Maite mi povedali, že sa necítiš dobre." "Ďakujem Ucker, že si robíš o mňa starosti, ale nechaj ma samú. Nechcem, aby si bol kvôli mne smutný. Stačí, že som ja smutná." "Starosti si robím teraz, že si smutná, a že ma vyháňaš. Bojím sa o teba. Dúfam, že sa nikomu z tvojej rodiny nič nestalo a dúfam, že tebe nikto neublížil, lebo ak áno, tak nech si ma nepraje, lebo nikto mojej krásnej Dulce nebude ubližovať." "Ucker nemusíš sa báť. Rodinka je v poriadku a mne nikto neublížil. Som celá a zdravá iba mi nie je dobre. Možno niečo na mňa lezie." "To som rád, ale tú výhovorku, že asi na teba niečo lezie ti neverím. Ty si smutná pretože ti niečo chýba a nevieš nato prísť. A možno aj vieš, ale nechceš si to radšej pripustiť." pozerala som sa na Christophera s otvorenou pusou a v duchu som si nadávala. "Dulce ako to, že všetko zistí. Vždy príde nato a teba to štve. No, ale viac ťa štve, že vieš čo ti chýba a čoby si chcela, ale na druhej strane je to hlúpy a nesplniteľný sen." "Dulce si OK?!" "Som. Som. Iba nechápem čo ťa to napadlo liezť po balkónoch." "Bál som sa o teba, tak som urobil túto hlúposť. Prepáč mi to." "Ty si blázon Ucker. A nemusíš sa mi ospravedlňovať toľko. Jednoducho sa už toľko netráp a nechaj ma samú." "A dosť Dulce!!! Už mám tej tvojej depky akurát tak dosť. Teraz vstaneš a oblečieš si niečo teplé, lebo ťa zoberiem na jedno prekrásne miesto, ktoré ti konečne vyčarí úsmev na tvári, ktorí ti viac pristane ako pochmúrna tvár čo máš teraz." povedal na mňa, tak rázne, že som mala pocit, že nie je môj kamarát, ale môj otec." "EE. Nejdem nikam." "Hm. Ty si to chcela." a začal ma štekliť. "Chris prosím ťa prestaň. Prosím ťa už by aj stačilo." pokrútil hlavou a šteklil ma ďalej. "Prosím už ma neštekli. Pôjdem s tebou von." zrazu prestal a ja som mala jedinečnú možnosť mu prekĺznuť a ísť sa schovať do kúpeľne. Tak ako ma to napadlo, tak som to aj zrealizovala.
Ucker
Keď mi Any povedala, že Dulce sa necíti dobre, tak ma premkol strach, ale nie taký, ako keď mi neotvárala. Prvá hlúposť, ktorá ma napadla bol balkón. Skôr ako som myslel, tak som skôr konal a už som bol v jej izbe. Ležala celá zababušená v posteli a počúvala hudbu. Bola prekrásna a mne sa vtom momente rozbúšilo srdce a mal som pocit, že ho mám niekde v hrdle. Nechápal som tomu, ale viac som nechápal tomu čo som spravil potom............ Jednoducho som ju pobozkal na líce, ale mal som čo robiť, aby som ju nepobozkal na pery. Na tie sladké pery, ktoré som mal možnosť niekoľkokrát pobozkať počas natáčania. Bol to zvláštny boj sám so sebou, ktorý ma miatol ešte viac ako tá túžba pobozkať Dulce bez toho, aby boli kamery, alebo, aby sme to robili preto, lebo to máme tak napísané v scenári. Nakoniec som ho vyhral a namiesto toho som ju začal štekliť, keď nechcela ísť so mnou ani nato miesto, ktoré by jej vyrazilo dych, tak ako mne, keď som ho náhodou našiel. Prosila ma, aby som prestal, ale ja som len pokrútil hlavou a šteklil ju ďalej. Prestal som len vtedy, keď povedala, že pôjde so mnou nato miesto. No nie. Ona využila to, že som prestal a utiekla mi do kúpeľne kde sa následne schovala. Hodnú chvíľu mi trvalo kým som sa spamätal, že už nie je pri mne. Vtom ma napadla ďalšia hlúposť. A to, že sa skryjem a počkám čo bude Dulce robiť.
Dulce
Bola som schovaná v kúpeľni a čakala čo sa bude diať. Prešlo päť, desať, pätnásť minút a nič. Po dvadsiatich minútach ma premkol strach či sa Chrisovi náhodou niečo nestalo. Pomaly som otvorila dvere a následne vyšla von z kúpeľne. "Chris haló kde si? Si ešte tu? Alebo si už odišiel?" kričala som na celú izbu. Na moje otázky sa neozýval jeho sladký hlas, ktorý pôsobí na mňa ako balzam na dušu. "Chris. Christopher prosím ozvi sa ak si tu. Bojím sa, že sa ti niečo stalo. Prosím povedz niečo." už som nekričala, ale sedela na posteli so slzami v očiach. "BU!!!" skríkol na celú izbu Ucker vyliezajúci spod postele. Tak ma myklo, že som skoro spadla z postele, ale nejako som sa udržala na nej.
Kým som sa ja spamätávala z toho čo mi práve spravil Ucker, tak už sedel vedľa mňa. "Christopher Uckermann ty si taký idiot!!!! Tak ja sa tu o teba strachujem. Hľadám ťa po celej mojej izbe a ty mi urobíš toto. Neznášam ťa a nenávidím. Nenávidím." kričala som na neho a bila ho. "Au!!! Dosť Dulce. Prosím ťa odpusti mi to. A nehovor mi to, že ma neznáš, a že ma nenávidíš. Bolí ma to, keď mi to hovoríš. Prosím ťa odpusti mi to. Ja ťa mám veľmi rád a si človek, na ktorom mi veľmi záleží a nechcem kvôli mojej hlúposti a škodoradosti prísť o teba. To by som naozaj nechcel." prosil ma so psí mi očkami. Prestala som ho biť a pozerala som sa naňho s údivom v očiach. "Dulce prosím odpusť mi to. Nechcem, aby si kvôli takému hlupákovi a bláznovi ako som ja bola ešte viac smutná." hovoril na mňa a v jeho očiach sa zračilo zúfalstvo, ktoré ma zmiatlo. "Ucker si síce blázon to poriadny, ale do hlupákov si prosím ťa nenadávaj a už sa mi toľko neospravedlňuj. Ja ti odpúšťam len pod podmienkou, že sa nebudeš tváriť smutne a ukážeš mi to miesto, o ktorom si mi toľko básnil."
Zrazu sa na mňa krásne usmial a objal ma až tak, že som myslela, že ma zadusí. "Chris, ale už dosť. Zadusíš ma." ako som mu to povedala, tak jeho objatie povolilo, ale s tým, že som mu bola stále v náručí. V jeho náručí som sa cítila veľmi dobre a priala som si, aby ma takto objímal stále. Nie priateľsky, ale ako objíma muž ženu, do ktorej je zamilovaný. "A dosť Dulce!!! Nemysli na také hlúposti. Ucker je síce veľmi pekný chalan, ale je tvoj najlepší kamarát, ale takto o ňom nesmieš myslieť." ohriakla som samú seba. "Ucker, ale už by si ma mohol pustiť......." "Jáj. Pre......Prepáč." koktal a následne sčervenal.
Ucker
Keď mi povedala, že pôjde so mnou nato prekrásne miesto, tak som ju objal až tak, že mi potom povedala, že ju zadusím. Objatie som povolil, ale nie až tak, žeby som ju nepustil so svojho náručia. Bol to krásny pocit ju mať tak blízko, ale zároveň tak ďaleko, začo som si nadával, že som totálny idiot za moje hlúpe myšlienky, ktoré sa týkali osoby v mojom náručí, keď tu zrazu sa ozvala a povedala mi, aby som ju prestal objímať.
"Jáj.....Pre...Prepáč." koktal som a v tvári sa mi objavila červeň s následným rozrušením a búšením srdca, ktoré tak silno bilo, že to určite počula aj Dulce. Rýchlo som vstal z postele a následne kráčal k dverám. "Tak Dulce obleč si naozaj niečo teplé, aby si mi náhodou neprechladla." povedal som a počkal na odpoveď. Ako náhle som ju dostal som sa vyparil do mojej izby, ktorá ako zákon schválnosti bola vedľa Dulcinej, ktorá vo mne vyvolávala pocity, ktorým sám nerozumiem. "Ucker ty si, ale blázon!! To len teba napadne liezť po balkóne, aby si vedel, že tvoja malá princeznička je v poriadku. Ale jediné čo nechápem ako ťa napadlo ju vystrašiť až tak, že sa rozplakala, lebo sa o teba bála. Strachovala sa či sa ti niečo nestalo. Má ťa veľmi rada a aj ty ju máš veľmi rád. Možno ešte viac akoby bolo vhodné na najlepšieho priateľa." kričalo na mňa moje srdce a rozum dokopy. "A dosť!! Už žiadne také myšlienky. Ja ju mám rád ako svoju najlepšiu priateľku ani viac ani menej. Nesmie to byť tak akoby som to možno chcel...."kričal som v duchu sám na seba.
"Ježiš Dulce. Určite ma čaká pred izbou." povedal som si sám pre seba. Šikovne som si hodil na seba prvé veci, ktoré som chytil do ruky a následne som vyšiel von kde ma už s veľkým úsmevom na perách čakala Dulce. "Christopher tebe to trvá ako tej aviváži......"a zasmiala sa. Jej úsmev a smiech spôsobil, že som sa aj ja usmial a zasmial nadtým čo mi povedala. "Tak ideme?" "Jasné." a už nás nebolo.
Dulce
"Ucker ja sa nešmyknem dolu. To je bláznovstvo." "EE. Dulce poď. Bude sranda." prosíkal ma. "Dobre pôjdem, ale len pod podmienkou, že budeš sedieť za mnou, aby si na mňa dával pozor." "Ako si želá moja princezná." bolo krásne ako ma nazval. "Dulce nemysli nato čo ti povedal a čo si potom cítila. Nie je to správne. Ste len priatelia." okrikovala som sa v duchu.
"Ááááááááá..." kričali sme obaja, keď sme sa spustili dole kopcom natom vreci, ktoré tam bolo. "Au." skríkla som, keď som ležala na snehu a Ucker ako zákon schválnosti na mne. Chcela som niečo povedať, ale zhypnotizovali ma jeho prenikavé hnedé očká, v ktorých hrali iskričky radosti. Nechápala som prečo mu tak hrajú oči a ani to prečo ma hypnotizujú aj jeho pery. Prečo mám takú obrovskú túžbu pobozkať ho, ale nie ako Roberta Diega, ale ako Dulce Maria Christophera Uckermanna. Uckera. Človeka, ktorý je môj najlepší priateľ.
Z môjho tranzu ma prebral Ucker. "Dulce prepáč mi zato čo spravím, ale už to takto dlhšie nevydržím." dopovedal to čo chcel a následne urobil niečo čoby som nečakala, že urobí. Pre istotu sa mi ešte pozrel do očí akoby sa bál, že ide urobiť niečo zlé a potom sa to stalo. Jeho pery sa dotkli tých mojich. Bol to síce len letmý bozk, ale mne stačil nato, aby vo mne vyvolal ešte viac čudných pocitov, ktoré sa týkali len a len jeho. Neviem či to cítil rovnako ako ja, ale asi hej, keďže sa znova zmocnil mojich pier. Jeho prudkosť ma vôbec nezaskočila, pretože všetky jeho bozky som mu vracala s rovnakou intenzitou ako mi ich on dával. Nechcela som tento krásny okamih skončiť ako som ho skončila, ale nešlo to ináč. Surovo som Chrisa so seba zhodila nabok a ja som zobrala nohy na plecia a utiekla na izbu, kde som sa následne rozplakala ešte viac ako som sa rozhodla utiecť.
Ucker
Keď som ležal na Dulce a pozeral sa do tých jej hnedých iskričiek, tak som sa už nedokázal ovládnuť a letmo som ju pobozkal. No ešte predtým som jej povedal, aby mi to odpustila to čo chcem spraviť. Bol som prekvapený, že moje následné vášnivé bozky mi vracia s rovnako vášňou a prudkosťou aké som jej ich dával ja. No tento okamih trval len krátko, pretože ma Dulce zo seba skopala dole a utiekla preč. Dlho mi trvalo kým som sa spamätal z toho čo sa vlastne práve stalo. No a keď som chcel zakričať na Dulce nech neuteká predo mnou, že jej to vysvetlím, aj keď neviem ako, lebo sám sebe neviem vysvetliť tie bozky a ten prekrásny pocit, ktorý som cítil. No, ale už bolo pozde, pretože moja hviezdička bola dávno preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mušú Mušú | 8. února 2012 v 20:22 | Reagovat

.. Krásne veruže :) Pokračko rýchlučko prosím ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama