Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část čtvrtá

19. února 2012 v 8:00 | Very |  Pomíchané vztahy
Překvapení, dnes mám pro Vás povídku od Mušú. Pokračování její jednorázovky. Jejda to zní vtipně. Smějící se Pět dílů má i Splněný sen a má vlastní rubriku, takže ať už se bude další částí jednat o poslední, nebo ne, hned, jakmile budu mít trochu času, vytvořími této povídce vlastní rubriku. Užijte si vzeušující pokračování od naší Mušú. Vaše Very. Mrkající

PS: Stále mi ještě nejde uložit tvůj obrázek, takže je mi líto, ještě ho nemohu přidat. Jakmile se mi to podaří, přidám ho.



Pomiešané vzťahy
Časť IV.
V minulej časti..
Krátka časť z pohľadu Poncha: Počas tejto Aninej návštevy som zažil akýsi obrat v mojom živote. Chcel som jej to povedať, ale ona vyzerala vystrašene a zmetene.. Ja hlupák som ju pobozkal namiesto toho aby som ju upokojil, ale bohužiaľ ovládnuť som sa nevedel. Bol to ten najkrajší bozk, v mojom živote..Ale realita prišla veľmi rýchlo, keď ma tam Anahí nechala samého ako kostolnú myš..
Dulce: Na ceste domov ma premohla zvedavosť, čo by som sa asi dozvedela, keby som tam ostala a vypočula si Uckera. Bola som už doma asi desať minút, keď zazvonil zvonček. Nevedela som kto by to tak mohol byť, ale na zlomok sekundy som si priala, aby to bol Ucker. Zase tá moja naivita. Otvorila som dvere uplakanej Anahí. "Zlato moje, čo sa Ti stalo? Poď ďalej" Anahi mi vyrozprávala čo sa stalo.. "Ty nerob nič moja pekná, teda rob ale až zajtra, dnes ostaň spať u mňa" navrhla som Anahí a ona súhlasila..
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dulce: Anahí bola u mňa už pár minut, za ten čas mi stihla povedať čo sa stalo. Ostala som dosť v šoku, ale priznám sa že jej a Ponchitovi by so neskutočne pristalo. Bolo už dosť neskoro a tak Any ostala u mňa, šla som nachystať periny, keď opäť zazvonil zvonček. "Nebolo tých nočných návštev akosi dosť?" spýtala som sa so smiechom Anahí. Položila som jej perinu na gauč a šla otvoriť. "Poncho???" Vystretlilo zo mňa. "ééhm, Dulce čau. My dvaja sa ešte porozprávame, ale teraz hľadám jednu krásnu blondýnku, čo si u mňa nechala kabelku".. "Káámo, padla mi sánka, nebudem Ti klamať, ale poď ďalej, je tu čo riešiť" Poncho vošiel a zobrala som ho za Any do obývačky, vedela som, že je spôsobim trošku šok, možno viac jako trošku, ale strašne si prajem nech sú spolu ..
Anahí: Stále mi bolo z toho všetkého do plaču. Keď šla Dul otvoriť, nemala som šajnu, kto to je, ale keď s tým človekom prišla do obývačky môj tep opäť prekonal rekord v tĺčení srdca. "Poncho" zamrmlala som si popod nos. "Čo ty tu?" Spýtala som sa už hlasnejšie "určite si prišiel porozprávať sa s Dulce o dnešku, nechám Vás" dopovedala som a s bolesťou v srdci som chcela odísť do kuchyne. Poncho ma však chytil za ruku a pri jeho dotyku mnou preletel elektrický prúd. "Prišiel som hovoriť o dnešku.. ale s tebou, navyše si si u mňa nechala kabelku. Prepáč ale potom, čo sa stalo som to nevydržal a sledoval Ťa.." Ostala som v šoku, ale snažila som sa to skryť. Slová sa stratili a nevedela som čo povedať, ozvala sa Dulce. "Okey tak teraz som tu navyše ja, nechám Vás decká" a akože nenápadne žmurkla na Poncha, neviem čo mal znamenať ten signál, ale Dul odišla a my sme v jej obývačke ostali sami .. "ďakujem.. za kabelku, ale nemusel si sa obťažovať, počkalo by to do zajtra".. "To bola radosť, nie starosť a okrem toho bola to len záminka, tá kabelka. Chcel som Ťa vidieť a vysvetliť si niečo s Tebou".."Neviem o čom hovoříš".."Ahá, jasné.. nevieš. Asi před hodinou sme sa u mňa houkávali a ty nevieš. Anahí v takomto mladom veku tak rýchlo zabúdať?".. "Na to sa zabudnut nedalo" vyletelo zo mňa akosi. "No Veď práve o tom hovorím, cítila si to čo ja. Ja to viem. V tom bozku bola chémia, vášeň a.. a.. láska".. chvíľu som rozmýšľala, človek, ktorého milujem už dlho mi hovorí toto? Načo sa tomu bránim? Prečo sa tomu nepoddám a niesom konečne šťastná? Bála som sa, bála som sa, že ak to začne tak to aj skončí a to by som neprežila a bála som sa, že som len náhrada za Dul. Ale on prišiel za mnou, nie za ňou .. teda možno si to s ňou chcel vysvetliť, ale neviem .. bola som ako medzi dvoma mlýnskými kameňmi. "Bola.. bola máš pravdu" odvetila som nakoniec. "Tak potom?" spýtal sa.. "Potom čo?".. "Priznaj to, miluješ ma" nemalo zmysel niečo priznávať, ale ešte väčší zmysel nemalo niečo tajiť. "Priznaj najskôr ty" povedala som so skloneným zrakom a v zápetí som začula tie dve dokonalé slová.. "Milujem Ťa" Pozrela som mu do očí a slová boli zbytočné.. pobozkala som ho..
Dulce: Zašila som sa do kuchyne, aby som hrdličkám, nechala trošku súkromia. Prišlo mi to trochu ľúto priznávám, pretože Poncho prišiel za Anahí, ktorá mu ušla. Ja som ušla Uckerovi a on sa neobťažoval prísť za mnou. Určite ho to ani len nenapadlo, z toho vyplíva, že mi nechcel povedať nič dôležité, ani milé. Šibe, načisto mi šibe. Aj tak ma zaujímalo, čo mi to chcel povedať. Rozhodla som sa, že nemôžemm byť taká hnusná jako doteraz. Trochu priateľskej náklonnosti nezaškodí, veď dnes sa mi zdal Ucker, až na pár detailov, celkom milý. Uvidím zajtra na natáčaní. Boli tam už akosi dlho, nie že by som ich chcela vyrušovať, ale bála som sa či sa nepozabíjali. Šla som sa tam teda pozrieť a pred dverami som zastala keďže som počula to krásne "Milujem Ťa" . To Poncho mne nikdy nepovedal, ale on nebol ten od koho som tieto slová chcela počuť. Je niečo pred polnocou. Poncho sa už určite nebude trepať domov, ešte že mám rozkladací gauč, asi skončím ešte pre jeden paplón. Vrátila som sa s paplónom a vošla, predtým som prirodzene zaklopala, nechcela by som ich tam nájsť nebodaj inflagranti. "Vojdi" povedala Anahí.. Usmievali sa od ucha k uchu a v mojej obývačke bolo cítiť lásku. "Načo klopeš, veď si doma" povedal Poncho. "Tak viete ako" Zasmiala som sa "Poncho tu máš paplón, už sa netrep domov, rozložím Vám sedačku".. "Nie, nie Dul to nemusíš, ja sa poberiem".. "Ale čosi, kľudne si tu všetko vysvětlíte, len mi tu z tejto izby neurobte taký ten hodinový hotelík jako sa vraví"..Any sa na mňa prísne pozrela .. "Dobre, dobre robím si srandu".."Ďakujem Dulce" povedal Poncho.. "No ták, veď nespíš u mňa prvý krát" zasmiala som sa.. "Vieš nie len za nocľach, ale za tvoje kopačky, viem znie to divne, ale uvědomil som si, že sme jako brat a sestra a že sme vždy aj boli. Najprv ma to vzalo, vieš aký som výbušný, ale teraz sa Ti chcem ospravedlniť".. "To je v pohode brácho, buchla som mu do pleca a ona ma pekne objal. "Tak a vy dvaja jako teraz že to??" smiala som sa .. "Čo to Dul?" spýtala sa Any, Poncho to zobral po svojom "Áno chodíme spolu" povedal s úsmevom a chytil Any za ruku. Potom sme sa uložili každý na spánok a ja som sa nevedela dočkať zajtrajška. Bola som šťastná, že je Poncho s Any. Za dnešný večer sa toho stalo viac než dosť a ja som už nevedela spracuvávať informácie. S mizernou bolesťou hlavy som zaspala..
Ráno sme vyrazili všetci spolu, ale každý svojím autom. Any a Poncho vošli do EWS ruka v ruka a ja za nimi. Každý jeden na nich civel s vyvalenými očami. Vrátane Uckera. Myslím, že oni nemali chuť niekomu niečo vysvětlovat a ani ja nie. Veď akoby to vyzeralo keby sa zistilo, že sme spali všetci traja v mojom byte. Trošku nepochopitelná predstava, vzhľadom nato čo sa tu udialo včera večer. Ucker bol v absolútnom šoku. Odohrali sme prvých pár scén. Ucker na mňa čudne pozeral, mali sme prestávku a potom mala prísť na pľac pusa Roberty a Diega. "Ucker, môžem s Tebou hovoriť?" odstavila som Uckera mimo ostatných. "Daj mi pokoj" povedal potichu a ľahostajne, ani sa mi nepozrel do očí. "Nie, prosím Ťa chcem hovoriť o včerejšku".. "Nie rozumieš? Nechcem sa s Tebou rozorávat, dosť čo s Tebou musím hrať tieto nechutné scény, robí mi to dosť veľký problém tak mi daj láskavo pokoj aspoň mimo natáčania" zvrieskal po mne tak naporiadok, že to počuli všetci ostatní.. Moje oči zaplavilo more sĺz, nevládala som sa ani pohnúť z miesta a na svete bola ďalšia scéna z môjho osobného života, pred celým štábom ..
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 19. února 2012 v 10:49 | Reagovat

Krásne....rychlo pokracko :D

2 Niki Niki | 19. února 2012 v 11:14 | Reagovat

Krásná povídka :) Těším se na pokráčko :)

3 robertita96 robertita96 | 19. února 2012 v 15:54 | Reagovat

ouu tak toto od  neho nebolo pekne teraz bol na Dulce fakt hnusny ona mu to chcela vysvetlit a spytat sa ho co jej chcel povedat a on jej urobi toto ale neverim ze to myslel vazne prosiiim rychlo pokracko som velmi zvedava

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama