Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část devátá

23. dubna 2012 v 9:30 | Very |  Pomíchané vztahy
Nemyslete si, že jsem zapomněla, že před rokem, týdnem a dvěma dny tenhle blog vznikl. Vlastně byl vytvořen trochu dříve, ale měli nějakou poruchu a nešlo s ním pracovat, takže první články přibyly až 14. dubna roku 2011. Toužila jsem připravit nějakou oslavu, ale můj časový rozvrh a částečně i moje lenivost mi to nedovolila. Snad později. Jsem ráda, že jsem splnila své předsevzetí a zvládla u blogu vydržet celý rok, ačkoli jen částečně. Nemám teď moc času, ale chtěla bych přadnastavit dvě povídky, takže dost řečí. Tady je povídka od Mušú, která přišla právě v den prvních narozenin blogu rebelove-povidky. Užijte si ji. Vaše Very. Mrkající

PS: Jsem moc ráda, že sis na tyhle narozeniny vzpomněla, Mušú. Ačkoli nevědomky jsi poslala "dárek" přesně v daný den, psala jsi mi, že víš, že teď někdy tomu bude rok, co si pohrávám s weby a povídkami. Moc si toho vážím. Mám tě ráda. Usmívající se



Pomiešané vzťahy
Časť IX.
V minulej časti..
Ucker: "a teraz Vám to tu hovorím, Milujem ju viac než čokoľvek, asi by som to mal povedať jej, ale keď som už už nabral odvahu a povedal jej čo cítim ona ušla a nepočula moje vyznanie. Vtedy som sa zaťal a chcel som svoju lásku k nej zmeniť na nenávist, bol som na ňu hnusný hlavne v tej kaviarni kde sme sa mali stretnúť a vy ste neprišli. Strašne som sa tam opil a bez rozmýšľania som sa vybral za Dul a stalo sa to najhoršie.. našiel som ju na mol opitú a neviem ako sa to stalo ale milovali sme sa spali sme spolu a ona.. ona si to nepamätá" dohovoril som Anahí a Ponchovi..

Anahí: Ja som rozmýšľala o tom, či si tú noc Dulce naozaj nepamätá, alebo sa bojí povedať Uckerovi, že o tom vie. Rozhodla som sa, že dám veci do pohybu, že navštívim Dul a porozprávam s s ňou..
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dulce: Darmo som sa po natáčaní vybrala domov. Myslela som si, že keď sa zavriem sama doma bude mi lepšie, ale opak bol pravdou. Všetko to na mňa doľahlo. Čo si to stále niekto šušká? Kam do pekla šla Any, Poncho a Ucker? Videla som ich ako spolu odchádzajú. Myslia si, že som až taká blbá? Ach ja krava.. Asi milión otázok sa mi blúdilo hlavou a stále som sa vracala len k jednej veci, ku tomu čudnému snu s Uckerom. Z myšlienok ma vytrhol zvonček.
Anahí: Dovečerali sme. Ucker sa pobral domov s miernou depresiou. Ani sa mu nečudujem, veď ja keď som sa trápila kôli Ponchovi chodila som ako živá mrtvola. Ucker naozaj veľmi trpel. Ja som musela ísť za Dul a dozvedieť sa o čo jej vlastne ide. Bol v tom len jeden háčik, Ucker chcel aby sme mu sľúbili, že o jeho citoch nikomu nepovieme. Hlavne nie Dul. A tak som ako medzi dvoma mlýnskými kameňmi - Uckerovi nemôžem povedať, že ho Dulce miluje a Dulce nemôžem povedať, že ju miluje Ucker. Ako im mám potom pomôcť, aby sa netrápili? Bohužiaľ som až moc lojálna nato, aby som ich podrazila. Keď niečo sľúbim, musím to dodržať. "Any, láska nejdeme ku mne?" spýtal sa ma po večeri Poncho "Mala by som ísť za Dul".."No asi áno, ale nemôžeš jej povedať čo nám vyzradil Ucker".."Nie, veď to by som neurobila, ale nechápem prečo sa Dulce robí, že si to nepamätá. O čo jej ide?".."To netuším, ale odveziem ťa k nej" Súhlasila som a už už som jej zvonila na dvere..
Dulce: "Anahí" vyšlo zo mňa keď som otvorila dvere.. "Čo už vám skončilo posedenie?" spýtala som sa ironicky, lebo som nemala najmenšiu chuť sa s ňou baviť. Otočila som sa a vybrala sa do obývačky, dvere som nechala otvorené na znak toho nech vojde. "Dulce čo ti je?" spýtala sa ma. Počula som kroky, takže bolo jasné, že ide za mnou. "Nič, len vy si idete s Ponchom a Uckerom neviem kam. Kto vie či s Vami nebola aj Mai a Chris a ja sedím doma".. "Ale Dul, to nebolo tak. Boli sme sa len najesť, len mi traja a Teba sme už nezastihli, hlad je hlad".. "mhm, jasné" povedala som a nemala som chuť sa o tom baviť "Načo si prišla?" spýtala som sa.. "Vieš Dulce, myslela som si, že sme kamošky".."Veď aj sme a najlepšie, len toto ma trochu vytočilo".."To ťa hnevať nemusí, len mi povedz prečo mi tajíš dôležité veci? Ako chápem, že je to osobné, ale nezaslúžila by som si to vedieť?".."Anahí, prepáč, ale ja neviem o čom hovoríš".."Nerob sa, veď to nie je len tak čo bolo medzi tebou a Christopherom".."A čo bolo? Poslal ma dokelu najviac ako vedel, vtedy v tej kaviarni som sa cítila ako úplna krava, lebo jeho výsosť nemá chuť čakať na Vás v mojej spoločnosti".."Dulce ja nehovorím o tomto, ale o tom čo sa stalo potom".."Ochh, prepáč mami, že som Ti neoznámila to, že som sa opila ako prasa s prepáčením".."Ty môžeš piť kedy chceš, aj keď to nemusíš prehánať".."Dopekla Annie, ja naozaj neviem o čom hovoríš?!!".."Pozri Dulce, ja chápem, že si na tom zle kôli Uckerovi aj tak, ale nemusíš tu po mne ziapať, len si to priznaj!".."Čo si mám priznať Anahí?".."Prečo normálne nepriznáš, že si spala s Uckerom?".. "Čože som????" Priam som po nej zvreskla, ako sa opovažuje mi tvrdiť, že som spala s Uckerom? Je toto normálne?? O Tom by som musela asi najprv vedieť ja sama nie?.."Čo trepeš Anahí?".."Čo sa mi tu snažíš popierať? Že to tajíš pred ním v pohode, ale o čo Ti ide pri mne?".."Anahí, nehnevaj sa ale si normálna? Ja som nikdy nespala s Uckerom!!!" Tvrdila som a stála som si za svojím. "Panebože..." Povedala Annie a výraz jej tváre sa akosi zmenil. "Čo?" Nechápala som.. "Ty si to naozaj nepamätáš.." Teraz som ostala prekvapená a šokovaná aj ja. Nesmelo a bojazlivo som sa spýtala "Čo si akože nepamätám?".."Tú noc.." odpovedala Any.. "Ho-ho-ho, nerob tu zo mňa blázna. Ja som s Uckerom nespala".."Dul pozri sa na svoj krk" Keď som si ho chytila, až ma zabolel. Vedela som, že ho mám celý fľakatý, ale myslela som si, že som si proste niekde oblížila. Keď som sa pozrela do zrkadla zjavil sa mi ten obraz - Ucker vošiel do mojích dverí, vrhol sa na mňa. Vášnivo ma bozkával po krku a začal ma vyzliekať.. "To nie je možné" šepkala som a sadla som si na gauč, okamžite mi oči zaplavili slzy..
Anahí: Do poslednej chvíle som neverila, že Dulce si to nepamätá, už som chcela na ňu nakričať a normálne by som bola schopná sa s ňou pohádať. Ale uvidela som na nej tú beznádej, nemala šajnu o čom hovorím a keď sa pozrela do zrkadla na svoj krk zmohlo ju to. Ja som sa chytila za ústa v nemom výkriku, neviem si predstaviť čo by som robila ja v jej situácii. Bolo mi jej strašne ľúto, zistiť, že ste sa milovali s milovanou osobou v úplne opitom stave. Nepamätať si to! To musia byť muky. Dulce bolo do plaču, v tichosti sedela na sedačke a ja som si sadla k nej.. "Dul..".."Nie, nehovor mi nič.. ako sa to mohlo stať?" hovorila cez slzy.. "ľahko moja zlatá… z lásky".."Nie Any, kôli alkoholu.. tak veľa som pila.. on tiež.. panebože.. spomínam si na to .. tu .. na tomto koberci" povedala a zdvihla si nohy zo zeme. Objala si ich a nevedela čo povedať. Ja som tiež nemala slová, najradšej by som jej vykričala, že mi to sám Ucker povedal aj to že ju miluje viac než čokoľvek.. "Anahí, chcem byť sama".."Nie ja ťa tu samu nenechám".."Prosím.." prosíkala.. nechcela som ju tam nechať, ale asi by som jej nijako nepomohla keby som tam ostala. "Sľub mi ale, že neurobíš žiadnu hlúosť, inak tu ostanem".."Nie neboj sa a ďakujem, že si mi otvorila oči".. pobozkala som ju na líce a odišla som.. Trhalo mi srdce ju tam tak nechať, ale nemala som na výber..
Dulce: Anahí odišla, chytila som si krk. Jedinú spomineku na tú noc. Zavrela som oči, ale ani tak som nezabránila tomu, aby mi stekali slzy. Postupne sa mi vynárali všetky detaily, tie najvzrušujúcejšie momenty môjho života. Ako som na ne mohla zabudnúť? Sedela som na gauči a obklopovali ma len osoplené vreckovky..Takže to nebol sen..tá osudová noc..
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mušú Mušú | 23. dubna 2012 v 15:02 | Reagovat

Very, já ťa mám tiež moc rada :).. spomenula som si na blog veruže a som aj rada že som takto náhodne poslala darček :).. Prajem ešte veľa takých rokov tomuto blogu :P

2 Dulce_6 Dulce_6 | 23. dubna 2012 v 16:29 | Reagovat

Krásne....rychlo pokračovanie...skoncila si v tom naj :-)

3 rebelka rebelka | 23. dubna 2012 v 18:52 | Reagovat

nádherné, pokračovanie..:D rýchlo! :D

4 vondyparasiempre vondyparasiempre | E-mail | Web | 23. dubna 2012 v 19:03 | Reagovat

wau je to fakt strašne ako všetky ostatné časti :D už sa neviem dočkať pokračka :D a samozrejme aj ja blahoželám Very k blogu a dúfam že tento blog bude fungovať ešte veľmi dlho a že tu bude stále viac aviac poviedok :D

5 robertita96 robertita96 | 23. dubna 2012 v 20:10 | Reagovat

waaaaw tak to je prekrasne ako vsetky casti az som sa ku koncu rozplakala uz sa neviem dockat pokracka prosiiim rychlo pokracko prosiiiim prosiiim ukoncila si to v tom najlepsiom

PS:a aj ja Very prajem vsetko najlepsie k narodeninam blogu a prajem este vela dalsich rokov a vela krasnych poviedok ako je tato

6 Niki Niki | 26. dubna 2012 v 15:44 | Reagovat

Krásné, nemůžu se dočkat pokráčka :) A samozřejmě blogu taky gratuluju :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama