Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část čtrnáctá

25. července 2012 v 10:00 | Very |  Pomíchané vztahy
Nepochybuji, že jste napnuti k prasknutí, proto Vám přidávám bez dalších dlouhých textů pokračování povídky Pomíchané vztahy. Užijte si jej i prázdniny, Vaše Very. Mrkající




Pomiešané vzťahy
Časť XIV.
V minulej časti..
Ucker: Bol som ako beštia bez srdca. Aj tak už zrejme žiadne nemám, ak áno tak rozlámané na kúsky, ak áno tak také, ktoré nie je schopné cítiť. Už nechce cítiť pretože city ho zabili. Láska ho spálila. Ľahol som si na lavičku, ani neviem kde som bol a zaspal som…Ráno som šiel domov, osprchoval sa a pobral sa na natáčanie, na ktoré už aj tak dosť meškám..
Dulce: Ešte slabšie mi prišlo, keď mala prísť scéna, na ktorú všetci dlho čakajú. Ako Diego vyzná Roberte lásku v lietadle, cestou na koncert. Bola to hrozná predstava, opäť sa sním bozkávať.. bozkávať len akože, len to hrať…Asi mi preplo v hlave, ale po tej scéne som sa normálne rozplakala. "Dulce čo ti je?" prišiel ku mne ten, ktorého by som najemenej čakala. "Ahoj Ucker, neuveríš ale ja neviem" Neviem ako to vedel, neviem ako vedel čo potrebujem. Objal ma a ja som mu plakala na pleci, ako malé dieťa. Bolo to trápne, cítila som sa zle, ale nevedela som to zastaviť. "Mám ťa odviesť domov?" prikývla som, na znak súhlasu…
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ucker: Aj keď som sa snažil najviac na svete, nedalo sa. Nedalo sa tváriť, že mi je jedno prečo Dulce plače. Tak som sa vykašľal na všetko, horšie mi už aj tak nemôže byť. Nič som sa od nej nedozvedel a tak som ju len objal, keby som nebol taký hlúpy, nerobil by som to. Predsa pri láske každý trochu osprostie. Najviac prekvapený som ostal, keď súhlasila aby som ju hodil domov..
Dulce: Neuveriteľné, ako mi s ním môže byť tak krásne. Sama neverím, že som súhlasila, aby ma odviezol. Mala som na ňho toľko otázok a tak som v aute spustila. Veď môže to byť medzi nami ešte horšie? Môže byť táto atmosféra ešte dusnejšia ako je teraz? Bála som sa prehovoriť, ale čo som mala robiť, keď on bol stále ticho. "Spomínaš si?".."Načo?" spýtal sa za jazdy.."Na tú noc.." poriadne som ani nedopovedala a Ucker prudko zabrzdil a zastal na kraji odľahlej cesty...
Ucker: Nevedel som, ako sa s ňou mám začať baviť. Stále som premýšľal nad témou, ktorá by bola adekvátna k tejto situácii. Stále mi vŕtalo v hlave prečo Dulce plakala. V tom sa to spýtala, opýtala sa ma na tú noc. Nemohol som uveriť, neodšoféroval by som to, pretože som sa celý roztriasol, prudko som zastavil na kraji odľahlej cesty..Vydýchol som, otočil sa smerom k nej a snažil sa jej pozrieť do očí. Ona však mala hlavu sklonenú a vyhýbala sa môjmu poľadu. Nechcel som priamo odpovedať.. "A ty?..".."Pýtala som sa prvá" nevedel som, čo mám odpovedať, no ona dodala: "Ale keď sa ťa na ňu pýtam, tak asi si spomínam, no nie?" na okamih sekundy sa na mňa pozrela svojími krásnými očami. "Prečo si zastavil?" spýtala sa počas toho okamihu.. "Neodšoféroval by som to.." povedal som a tentokrát som pozrel do zeme ja. Náš rozhovor prerušovali sekundy ticha, ktoré sa zdali ako hodiny. Večer by bol málo nato, aby sme si povedali všetko čo sme chceli. "Áno, spomínam si.. veľmi dobre" a zase to ticho. Mal by som niečo povedať? Ale predsa som odpovedal na jej otázku, zožieral som sám seba..
Dulce: Dočkala som sa odpovede a bolo mi všetko jasné. Je to vonku, ani jeden z nás sa už nemôže tváriť že sa nič nestalo. Predsa sme sa milovali. "Takže, asi by sme si mali o tom pohovoriť, akosi sa už nemôžem tváriť že sa nič nestalo"..sama som sa čudovala, odkiaľ sa vo mne berie tá trúfalosť a tá odvaha. "Súhlasím" neodpovedal nič viac .. "Tak čo to vlastnee ?? Malo znamenať ?" opýtal sa.. "Ucker já,..bola som veľmi opitá, osamelá a ty zrejme tiež" klamala som..
Ucker: Snažil som sa spracovať informácie.. osamelá, opitá. Aha. "Hej.. hej, na tom niečo bude" snažil som sa rozhovoriť. "Dulce, ale niečo sa stalo a teraz to necháme len tak?".."Neviem čo chceš s tým robiť, bola to chyba" ..chyba, takže chyba.. hej chyba. "Asi áno" nemal som čo iné povedať. "No, nestáva sa každý deň že ľudia, ktorý sa nenávidia sa spolu vyspia" povedala. Berie to tak, že sme sa spolu vyspali. Tak hnusne povedané, vyspali sme sa spolu. Jedna noc, žiadne city, len sex. Sex z opilosti a aby som nezabudol, z pocitu samoty. "Veru.." trochu som sa zasmial, nech nevyzerám ukrivdený..
Dulce: Jeho jednoslovné odpovede ma už prestávali baviť. Snažiť sa udržať túto konverzáciu by bolo asi zbytočné. Klamala som najlepšie ako som vedela, aby som to odľahčila a zahrala to tak, že to pre mňa nič neznamenalo. Preda Ucker je veľký sukničkár a takto spáva s každou sukňou. Pre ňho to bola len jedna z mnohých nocí. "Ešte sa Ťa chcem niečo spýtať Dul..".."Nech sa páči".."Keď sme sa na druhý deň po tej noci rozprávali, tvárila si sa, že si nič nepamätáš..".."Ani som si nepamätala, mala som okno. Nechápala som moje červené fľaky na krku, ale ani vo sne ma nenapadlo, že by sme ty a jaa.." zase som klamala, o mne sa Uckerovi sa mi snívalo skoro každú noc, aj tú osudovú noc som si myslela, že je to sen. Chytila som si krk, ktorý bol takmer celý už fialový. Z tých cucflekov mi ostali poriadne podriny ".. to až Anahí mi viacmenej pripomenula čo a ako.."
Ucker: Preľakol som sa, Bože čo všetko povedala Any Dulce? "A čo Ti ešte Anahí povedala?".."Vlastne nič, len mi otvorila oči..".."A bolí to?".."Čo myslíš?".."Tvoj krk" Keď som si všimol aký ho má, spomenul som si jako vášnivo som ju bozkával po celom tele. "Nie, to je v pohode" usmiala sa, tak milo.. "To je zvláštne".."Čo myslíš?".."No že sa tu takto otvorene bavíme.. o.. o tej noci".."Tak, mylsím že je to lepšie akokeby sme sa tvárili, že sa nič nestalo" povedal som jej. Už som bol schopný šoférovať, tak som naštartoval auto. "Už si schopný šoférovať?".."Už áno, len si ma vyviedla na chvíľku s rovnováhy" Ale to ty zvykneš dosť často.. pomyslel som si nakoniec. Zvyšok cesty som bol ticho, myslím že sme sa obaja cítili trochu trápne. Aj keď sme to prebrali, Dul na to rýchlo zabudne. Veď pre ňu to bola určite len jedna z mnohých nocí..
Zastavil som pred jej domom. Otvoril jej dvere a v hlave mi vŕtala ešte posledná otázka. Keď sme už mali ten večer pravdy, musel som sa spýtať. Keď vystúpila a stáli sme pri jej aute, opýtal som sa: "Dulce? A prečo si dnes po natáčaní plakala?".. Milo sa usmiala a zdá sa mi, že chvíľu rozmýšľala nad odpoveďou. "To sa už netýka tej noci, nato už nemusím odpovedať" zatvárila sa lišiacky a diplomaticky. "Chápem, tak.. tak dobrú noc".."Ucker?" zastavila ma.. "Smiem ťa o niečo poprosiť?" prikývol som. "Buďme priatelia, veď sme sa ..mi-mi..noo, nejako sme sa zblížili v tú noc a .. " Nenechal som ju dopovedať. "V poriadku" vydralo sa zo mňa strohé "V poriadku".."Dobrú noc, kamarátka".. slovo kamarátka som zdôraznil a pobozkal ju na líce..
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 25. července 2012 v 11:18 | Reagovat

Krásne...rychlo pokracko :D

2 vondyparasiempre vondyparasiempre | Web | 25. července 2012 v 12:07 | Reagovat

woooooow to bolo prekráááááááásne :D a ta veta : "Spomínaš si?" wooow tak to bolo super :D už sa neviem dočkať pokračka :D

3 Nikinkira Nikinkira | Web | 25. července 2012 v 15:27 | Reagovat

wow, krásné, nemůžu se dočkat pokráčka :)

4 Xavierka Xavierka | 26. července 2012 v 20:39 | Reagovat

Tak tento večer (alebo cesta?) úprimnosti bol skvelý... len tak ďalej, a už sa tak ako mnohí nemôžem dočkať pokračovania... :-)  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama