Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část dvanáctá

7. července 2012 v 13:30 | Very |  Pomíchané vztahy
A máme tady další pokračování od Mušú. Prozradím Vám jen to, že opět končí v tom nejlepším. Ale to už je u ní - a vůbec u všech našich autorek - úplně normální, že? Užívejte si prázdniny i povídku. Vaše Very. Mrkající



Pomiešané vzťahy
Časť XII.
V minulej časti..
Ucker:Pochopil som jej uštipačnú poznámku s náznakom ľahostajnosti a pokrytectva, keď v tom zrazu "Stoj!" pochabé a predstierané slovo sa vydralo z jej úst. A keď sa mi roztrepalo srdce, ako pár sekúnd pred porážkou, vedel som že sa chcem otočiť, ale NEMOHOL SOM! Zastavil som, to áno..ale bol to len zlomok sekundy. Celá táto chvíľa bola ako večnosť. Sekundy sa dali opísať v románoch a moje pocity by sa nezmestili do Pacifiku. Moje nohy začali kráčať do tmavej a čiernej noci.
Dulce: S kvapkou nádeje som čakala či sa otočí. Zmocnila sa ma triaška.. Ponchito to zbadal. "Dulce poďme dnu, lebo.." Nedopovedal a zrazu bolo počuť len škrípenie bŕzd osobného auta a slabý rachot. Preľakla som sa.. my obaja sme ostali stáť ako obarení...
Poncho ostal u mňa a ukľudňoval ma, prerozprávali sme celú noc… -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dulce: Poncho ma tak neskutočne pochopil a utešil, bola som šťastná že sa mám s kým porozprávať. Keby ma len neustále nezožieralo kde je Ucker a čo sa sním stalo .. Pustili sme si telku, poprosila som Poncha nech u mňa ostane, ani neviem ako a zaspala som mu na pleci..
Anahí: zlosť ma neprešla ani keď som dorazila domov. Ani nie zlosť ale sklamanie, sklamanie z toho aký dokáže byť Poncho výbušný a ako dokáže konať neuvážlivo a nepremyslene. Vedela som o tejto jeho vlastnosti, ale keď ste do niekoho zamilovaný, máte ho až moc zidealizovaného. Aj tak ho milujem viac ako svoj život a som si istá, že teraz ľutuje to čo povedal. Z časti mal pravdu, skoro stále sa bavíme len o Dul a Uckerovi .. Ale ako im pomôcť? Pozerať sa na nejlepších priateľov ako sa trápia a to len pre svoju hrdosť, je naozaj smutné. Keby sme sa tak mohli tešiť všetci spolu. Zajtra zase natáčanie a pozajtra koncert. Je to celkom ubíjajúce nemať čas si ani oholiť nohy. Uvedomila som si, keď som ležala na posteli a premýšľala o niečom čo mi dáva zmysel života. Ako dlho som už vlastne nevidela svoju rodinu?.. Šla som si napustiť vaňu a urobiť potrebnú hygienickú chvíľku ..
Dulce: Všade bolo bielo, keď som zrazu uvidela, ako sa ku mne blíži silueta s kvetmi. Nechápala som čo sa deje. Zrazu stál predo mnou Ucker, v krásnom bielom obleku, začal mi vyznávať lásku. Keď som ho pobozkala ako nikdy v živote so slovami "Milujem Ťa viac ako svoj život" zovšadial sa vynorili kamery a hlasný smiech ľudí. "Dul, bola to stávka, vtip, žart, ako by som ťa mohol milovať?" Vysmial ma Ucker. Smial sa stále hlasnejšie, odchádzal preč no jeho smiech bol stále hlasnejší a hlasnejší. Zaťala som zuby a zavrela oči, zrazu rachot. Pozriem sa a vidím krvavé telo mojej jedinej lásky.. Zobudila som sa s krikom!
Poncho: Dulce mi zaspala na pleci a ja som rozmýšľal nad svojou neskrotnou a výbušnou povahou. Ak kôli tomu stratím jedinú ženu ktoru milujem.. neprežijem to! Dulce som ľúbil, aj ju ľúbim ako svoju rodinu, ako najlepšiu kamarátku, ale Anahí je žena s ktorou chcem stráviť zvyšok života, len keby som na to neprišiel tak neskoro. Zrazu Dul zpišťala a zobudila sa. "Čo je Dulce?" bola celá roztrasená a uplakaná. "Poncho keby si videl ten sen".."Čo sa Ti snívalo, vyrozprávaj sa".."Chcem naň čo najrýchlejšie zabudnúť, prosím ťa buď tu so mnou".."Jasné, opri sa".. objal som ju, aby sa cítila v bezpečí a obaja sme zaspali ..
Anahí: Ráno som vstala po celkom kľudnej noci. Bolo ešte skoro a bola som zvedavá ako sa má Dulce po tom čo zistila, čo sa stalo medzi ňou a Uckerom. Kázala mi nech ju nechám včera samu, ale dnes bude mať možno chuť porozprávať sa. Nachystala som sa už na natáčanie a pobrala sa najskôr k nej. Pred jej bytom som zvonila, ale nikto neotváral. Veľmi som sa o ňu bála či neurobila nejakú hlúposť. Stisla som kľučku a vošla dnu. Bolo odomknuté čo ma prekvapilo, veď Dul sa vždy sama v noci bojí a zamiká sa. Vošla som teda a snažila sa zistiť či je niekto doma. "Dul? Si tu?" spýtala som sa potichu a srdce mi búšilo poriadne rýchlo. Nikto neodpovedal a tak som sa vybrala do obývačky. Nevedela som či mám halucinácie, či sa mi sníva. Nechcela som veriť vlastným očiam. Zrazu ma zaliala horúčava a prepadol pocit neistoty a strachu. Dulce a Poncho v objatí u nej na gauči, spali ako zarezaní. "Tak to ma podrž!" neuvedomila som si, a povedala to pekne nahlas. S iróniou a zlosťou v hlase. Dulce sa zobudila a rýchlo sa odtiahla od Poncha. On sa tiež zobudil. "Tak ako? Nevyrušujem Vás? Mohli ste sa aspoň zamknúť!!" hovorila som prísne. "Anahí, zlatko prosím Ťa, čo si myslíš?".."No to práve neviem čo si mám myslieť, Dulce ma večer vyhodí, že chce byť sama. Ty sa na mňa naštveš, že sa skoro stále bavíme len o Dul a Uckerovi a potom Vás tu ráno nájdem v objatí".."Any pokoj..".."Počkaj, akože sa bavíte o mne a Uckerovi?" skočila do reči Ponchovi Dulce. "Viete čo?.. " vzdychla som si, pokrútila hlavou, do očí sa mi nahrnuli slzy a už som nevládala dokončiť vetu. Otočila som sa a pobrala sa ku vchodu. "Anahí prosím ťa, počkaj" kričal za ňou Poncho, keď nezastavovala, vybehol za ňou a priviedol ju späť do obývačky".."Prepáč ale nerozumiem tomu".."Sadni si, zlato.. prosím" Sadla som si a nevedela som či mám chuť počúvať.
Dulce: Chvíli mi trvalo, kým som si uvedomila, prečo sa Anahí vlastne nahnevala. Až potom mi to došlo. Poncho začal Anahí vysvetľovať čo sa stalo a tak som ho dopĺňala, aby Anahí pochopila čo a ako. "Takže Ucker tu sedel pred tvojím bytom, až kým neprišiel Poncho?" Snažila sa to Anahí pochopiť.."Presne a potom som hodila uštipačnú poznámku a on odišiel, potom to auto.. a nenašli sme ho" dokončila som a tentokrát som pre zmenu mala slzy v očiach ja. "Neboj sa Dulce určite sa mu nič nestalo, veď inak by tam niekde bol.".."Nehneváš sa teda zlato? A prepáč mi aj ten včerajšok.."Povedal Poncho Anahí a hodil na ňu tie očká, ktorým sa nedalo odolať. Any mu dala malú pusinku na znak zmierenia, boli takí zlatí. "A vy mi nechcete vysvetliť prečo sa stále bavíte o mne a Uckerovi?" Zvláštne sa na seba pozreli, ale odpovede som sa nedočkala. "Mali by sme ísť, aby Pedro nebol zas nervózny." Povedala Any a tak som nemala na výber. Obliekla som sa a trochu primaľovala, aj tak mi budú robiť v maskérni celý make-up. Pravdupovediac som sa nevedela dočkať, až uvidím Uckera. Či je živý a zdravý ..
"Kde je Ucker? Mám s ním dnes hrať pokiaľ viem" spýtala som sa na pľaci, snažila som sa zahrať, že ma to zaujíma len preto, že s ním mám scénu, no moc sa mi to nedarilo. "On dnes neprišel, neviem kde sa fláka, nedá sa mu dovolať" Povedal Pedro. Mne sa začala točiť zem pod nohami, prišlo mi slabo, zbledla som. A v hlave som zase mala nehodu toho auta, tmavú ulicu, ten odporný sen a tá neskutočná noc..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 7. července 2012 v 17:52 | Reagovat

Skoncila si v tom naj rychlo pokracko :D

2 robertita96 robertita96 | 7. července 2012 v 18:29 | Reagovat

ale no taaaaaaak to si to vazne musela skoncit v tom najlepsiom  uz sa neviem dockat pokracka  prosim ryrchlo lebo asi zomriem od zvedavosti  je to take napinave  vazne super poviedka uzasna nadherna ale vzdy to skoncis v tom najlepsiom ja sa asi zblaznim prosiiim rchlo pokracko prosiiiiiiiiiiiiiiiim

3 vonyparasiempre vonyparasiempre | E-mail | Web | 7. července 2012 v 19:06 | Reagovat

woooow tak toto je strašne kráááásne :D už sa neviem dočkať pokračka :D je to nádherné :D

4 Niki Niki | 7. července 2012 v 21:43 | Reagovat

Prostě krásné a napínavé jako vždy :D Doufám, že bude pokráčko hodně brzy :D

5 Xavierka Xavierka | 8. července 2012 v 7:19 | Reagovat

Už sme si asi mohli zvyknúť, že končíš v tom najlepšom, však? :-) Prosím, čím skôr pokračovanie... Táto poviedka je úplne úžasná, koniec-koncov, to sú všetky poviedky na tomto blogu... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama