Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Láska hory přenáší: Kapitola XIII.

8. července 2012 v 13:30 | Very |  Láska hory přenáší
A další pokračování bude od Rebelky. Opět skvělé. Vaše Very. Mrkající

Ahojte.
Tak čo ako prázdniny? :) Je dosť možné že moju poviedku teraz veľmi posielať nebudem, pretože ja si prázdniny užívam na plno. :) No mám tu ešte jedno pokračovanie, dúfam že sa vám bude páčiť. Komentáre ma veľmi potešie, veď tak ako vždy :)Želám vám krástne prázdniny, veľa slnka, vody, zábavy a hľavne Rebelujte :D Užite si to! Rebelka



Kapitola XIII.
Otočila som sa a pozrela sa na tvár toho človeka. Samozrejme Gaston, stál oproti mne, ako vždy, rukami zloženými na prsiach "Kam si myslíte že idete?" spýtal sa ma "Von. Je predsa piatok, máme voľno" povedala som bez strachu "Vidím, že táto časť školského poriadku Vám neušla" usmiala som sa. Vedela som že ma Gaston chce vyprovokovať a tým mi spraviť problémy. No ja sa nedám, poznám svoje práva. "Nejdete von trochu neskoro?" spýtal sa "Ani nie, vychádzku máme do 23:00, dva hodinky mi budú bohato stačiť." povedala som. Myslím že sa mi práve podarilo Gastona nahnevať... "Prepáčte, ale ak Vám to nebude vadiť už ma čakajú" 100krát račej byť s Giovannim, ako sa pozerať do tváre tohto "Pána." "Choďte. Ale ak tak dobre poznáte školsky poriadok snažte sa ho aj dodržať!" "To Vám sľubujem, dovidenia" slušne som sa pozdravila a pokračovala v ceste. "Kuriatko, no konečne" Giovanny stál presne pred východom a ako som aj čakala, hneď prišiel ku mne, objal ma a pobozkal na líce "prepáč, stretla som Gastona a ten ma trochu zdržal" povedala som. Všimla som si že Gionanniho to veľmi nezaujímalo, rovno ma ťahal do taxíka ktorý už čakal pred školou. "Nádych, výdych" opakovala som si v duchu. Najradšej by som bola zutekala, no bolo už neskoro. Ani som si to neuvedomila a už som sedela v taxíku ktorý smeroval Bohvie kam. O niekoľko minút taxík zastal pred barom, vedela som že je to bar keďže vonku stáli kopu ľudí a znútra sa ozývala hlasná hudba. To sa dalo čakať, Giovanny nie je typ na romantiku. Vystúpili sme s taxíka a a namierili sme si to rovno dovnútra. Giovanny nám objednal niečo na pitie, samozrejme to "niečo" bolo s alkoholom a sadli sme do boxu ktorý bol hneď oproti tanečného parketu. Toto miesto vo mne zbudzovalo divné pocity, bola som už v mnohých baroch ale tento bol divný, taký... špinavý. A to ani nehovorím o hudbe ktorá tu hrala... Nepáčilo sa mi tu. No bolo vidieť že Giovanimu áno, usmieval sa na každého kto okolo nás prešiel. Ale aj napriek tomu som väčšinu jeho pozornosti som mala ja. "Tak čo hovoríš?" spýtal sa po chvíli "Noo... Je to tu také divné" priznala som. Na chvíľku sa zatváril sklamane no po chvíli sa už znovu usmieval "Prečo?" spýtal sa. Neodpovedala som, a on sa znovu nepýtal, namiesto toho sa postavil a natiahol ku mne ruku, cez ten hluk som ho vôbec nepočula no bolo mi jasné že chce aby sme išli tancovať. Najprv som nechcela ísť, veď na niečo také sa ani tancovať nedá. No Giovanny sa nedal odbiť a tak som nakoniec musela ísť... Bolo to strašné! Giovanny sa na mňa v jednom kuse lepil niekoľko krát som sa dokonca pozrela na svoje tričko či na ňom náhodou nemám lepidlo...v kuse ma chytal za zadok a pri každej príležitosti ktorá sa mu naskytla sa ma snažil pobozkať. To sa mu však nepodarilo pretože som zakaždým otočila hlavu, čo sa mu veľmi nepáčilo... Snažila som sa hýbať do rytmu tej hudby no veľmi mi to nešlo. Bolo to niečo ako Hip-hop, Rep a neviem čo ešte.. na niečo také proste neviem tancovať... S baru sme odišli niečo po pol 11 aj to preto lebo som na Giovanniho naliehala, naozaj nestojím o problémy s Gastonom.. Giovanny ma odprevadil až po moju izbu kde sa ma snažil znovu pobozkať, dovolila som mu však len bozk na líce no ani ten mi nebol veľmi príjemný.. "Dobrú noc Giovanny" lúčila som sa "ďakujem ti za dnešný večer" úsmev a pokus byť milá. " Nemáš začo kráska, sladké sníčky, uvidíme sa zajtra" Tento krát sa o nič nepokúsil vedel že neuspeje. Posledný úsmev a potom som už len zavrela za sebou dvere do izby. "Konečne" povedala som sama pre seba, potichu aby som nezobudila Jose a Lupitu. Po špičkách som vyšla po schodoch do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, pretože som sa cítila akoby som práve vyšla s udiarne. Po sprche som si ešte umyla zuby obliekla si pižamo a zaliezla do postele.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 8. července 2012 v 13:37 | Reagovat

Rychlo pokracko :D

2 Niki Niki | 8. července 2012 v 14:41 | Reagovat

Krásné! Taky ti přeji krásné prázdniny a snad si v nich najdeš i chvilku na napsání nějakého pokráčka :D :)

3 robertita96 robertita96 | 8. července 2012 v 21:29 | Reagovat

krasne ako vzdy uz sa velmi tesim na pokracko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama