Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část šestnáctá

24. srpna 2012 v 13:00 | Very |  Pomíchané vztahy
Jelikož Pomíchané vztahy končí poslední dobou velice napínavě, přidávám hned další díl, který mi autorka Mušú poslala. Užijte si ho. Vaše Very. Mrkající



Pomiešané vzťahy
Časť XVI.
V minulej časti..
Anahí: Vrhol sa na mňa. Bol to pre mňa hádam ten najvzrušujúcejší zážitok. V aute s osobou, ktorú nadovšetko milujem. Nehorázne sme si to obaja užívali, bolo to naše poprvé .. až kým nás nevyrušil blesk fotoaparátu..
Ucker: Bol som na ceste domov od Dul. Cely dnešný večer sa mi v hlave opakol aspoň milión krát. Buďme priatelia..priatelia..priatelia. Znelo mi stále v hlave. Miloval som s ňou a mám byť s ňou kamarát? Doma som zaspal, potreboval som sa pripraviť na zajtrajší náročný deň, kedy budem s Dulce len kamarát. Nič viac.. ale je to pokrok, alebo skôr zmena. Lepšie ako predstierať, že ju nenávidím..
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Poncho: Keď som sa ráno zobudil a uvedomil si čo sa včera večer stalo, bol som najštastnejší vo svojom živote. Ležala mi na hrudi a ja som mohol len tak hladiť jej hebké vlasy. Mohlo byť toto ráno ešte krajšie ? Toto som s Dulce nikdy nezažil. Vlastne ako som aj mohol, keď som ju nikdy skutočne nemiloval? "Zlato, už si hore?".. "Áno,..aké je prekrásne sa takto zobudiť" Povedala mi Any, pretrela si tvár a pobozkala ma na líce. "Chcel by som to takto každé ráno" šepol som jej do uška. Krásne sa na mňa usmiala a spýtala sa: "Koľko je hodín?" "Neboj, ešte máme čas. Natáčanie začína až o hodinu" "No, Ale Pedro nám mohol dať dnes voľno, veď večer koncertujeme." Sťažovala sa moja malá princezná. "Veď vieš ako to bolo v posledných dňoch. Nespravili sme skoro žiadnu robotu. Mali by sme byť viac disciplinovanejší".. "To áno, ale povedz to tým dvom, ktorý na seba stále gánia.." Keď sme sa umyli a najedli, musel som vytihanuť tú tému, ktorá mi stále lietala po rozume. "Čo to malo včera byť?" spýtal som sa. "To bola predsa najkrajšia noc v mojom živote" Rozkošne sa na mna usmiala moja Anahí. "To vieš, že aj moja.. ale hovorím o tom fotografovi, alebo fotografke" "Pfú, to mi ani nespomínaj. Snažila som sa na to zabudnúť." "Aj ja, ale stále mi to vŕta hlavou. Nerád by som sa uvidel v nejakom časopise infla-granti s Tebou v tom najlepšom" "O tom ani nahlas neuvažuj zlato, veď bola tma predsa a.." upokojovala ma Anahí. "Vieš dobre, že v dnešnej dobo môžeš fotiť už aj pod vodou, žiadna tma nerobí paparazzom problém." "Zlatko, naozaj si nechcem kaziť spomienky na včerajšú noc. Mali by sme už ísť." Zamyslel som sa. Vedel som, že nemá zmysel o tom hovoriť. Už to nezmeníme. "Milujem Ťa" povedal som jej, keď som sa zahľadel do jej krásnych oceánsko-modrých očí, ktoré vo mne zapaľovali plamene vášne..
Dulce: Mohlo byť toto ráno ešte čudnejšie? Moja myseľ bola plná Christophera Uckermanna. Naozaj smiešne. Konečne sme uzavreli svetový mier a mne stále nestačí. Nemala by som byť šťastná, že sa možno konečne zbavím tých hádok a budeme priatelia? Keby mi to priateľstvo s ním tak stačilo. Ale keď sa nato pozriem spetne, naša noc pravdy mohla skončiť oveľa väčšou katastrofou. Až sa čudujem, že sme sa porozprávali s takým kľudom a rozvahou. Popri tom ako som pila rannú kávu a pozerala von oknom, nemyslela som na nič iné ako na neho, na naše priateľstvo a na koncert plný falošných bozkov.. ktorý nás dnes večer čaká. Musela som na seba hodiť nejaké handry a pobrať sa na pľac. Srdce mi tĺklo od vzrušenia z toho, čo ma dnes čaká ..
Ucker: No super. Naozaj milujem, že všetci majú hodinky presné ako .. ako hodiny. Nemali sme dnes začať náhodou o ôsmej? Ako vždy nikde nikoho, čakal som pred zamknutou EWS - bodovou v ktorej nakrúcame. Aj tak sa nám tu neoplatilo dnes chodiť. Doobeda nič nenakrútime, pretože už len kým sa všetci pozbierame bude obed. Potom sa treba chystať na koncert. Bolo pár minút po ôsmej a dorazil Pedro. "Fajn, Ucker dal si si nadčas" privítal ma miesto pozdravu. "Keby tak urobili všetci" odvrkol som podráždene. "Ale no ták, prečo tá zlá nálada? Veď je krásny deň" usmieval sa Pedro a popritom si pískal. "Vieš možno by som mohol mať aspoň kľúče, keď si všetci dávajú tak nadčas. A okrem toho, sa nám tu dnes neoplatilo ani chodiť na jedno doobedie. Veď predsa nič nestihneme, len kým sa pozbierame bude obed" Bol som naozaj dosť podráždený zavčas rána. Pedra moje neukontrolovateľné reči trochu vytočili. "Vieš, keby bolo na mne, mali by ste dnes voľno jasné?!! Po kom asiže kričíš kamarát? Nie som to ja, kôli komu sa ruší každé druhé natáčanie. Ty s Dulce.. a vôbec aj s Ponchom a Anahí do toho celého moc pletiete súkromie. Ako sa neustále raz hádate, raz milujete. Ktorý šéf by Ti toleroval to, že si prídeš na pľac úplne rozbitý? Po opici a po neviem akých nočných radovánkách?!! Naozaj si to vyprosím.." Pedro mi vyčistil žalúdok, okamžite som oľutoval všetko čo som mu povedal. Uvedomil som si našu neprofesionálnosť. Bolo načase to zmeniť. Možno to aj lepšie bude, keď sme už s Dulce priatelia. Chcel som niečo povedať, ale Pedro potreboval zakončiť svoju reč. "Láskavo si dajte doporiadku svoje pomiešané vzťahy .. a vôbec. Toto bolo doposiaľ tak krásne ráno." Chcel som sa už už začať ospravedlňovať a sľúbiť Pedrovi oveľa lepší prístup k práci, keď v tom zaparkovalo Dulcine auto a mne sa z hlavy vytratili všetky okolité myšlienky. Dokázal som sa koncentrovať len a len na ňu a nevedel som ako sa začať chovať priateľsky, tak aby to nevyznelo až milostne. Na chvíľu som si pomyslel, že jednoduhšie bolo predstierať nenávisť. Zadychčaná pribehla, zrejme si všimla Petrov nazlostený výraz. "Prepáč Pedro, že meškám.. o čo som prišla?" Pedro sa medzitým snažil odomknúť hlavnú bránu EWS. "O nič, nikto tu ešte nie je." Odpovedal som zaňho vlastne aj preto, aby som na seba upútal pozornosť. Dul ma totiž zatiaľ ani nepozdravila. "Och, Ahoj Ucker, prepáč ani som si Ťa nevšimla.. veľmi som sa ponáhľala. Nechcela som prísť neskoro." "Nič sa nestalo Dulce" Odpovedal tento raz Pedro, asi si naozaj všimol, že sa veľmi ponáhľala a mrzelo ju to. Pedro šiel pred nami a tak sme mali chvíľku na krátky rozhovor. "Tak ako si včera došiel domov?" "V pohode, hneď som zaspal a ráno skorý budíček" usmial som sa, nie viac ako priateľsky, ale klamal som pretože som v noci nemohol ani oko zažmúriť. Stále som na ňu myslel. "Ja som tiež dobre spala, len tieto skoré vstávania sú pre mňa trochu hektické" "To sme si hádam už aj zvykli" zasmial som sa. Naša prvá, krátka, priateľská debata prebehla celkom na úrovni. Do pol hodiny prišli všetci na ktorých sa čakalo a padala jedna klapka za druhou. Za toto dopoludnie sme stihli viac ako za celý tento týždeň. Pedrovi sme sľúbili väčšiu profesionalitu, sľúbili sme aj, že si všetci kupíme hodinky a stihol som sa mu aj ospravedlniť. RBD si spoločne s Pedrom dalo obed a začali sme sa pripravovať na večerné vystúpenie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nikinkira Nikinkira | Web | 24. srpna 2012 v 14:52 | Reagovat

Krásné :) Těším se na pokráčko :)

2 rebelka rebelka | 24. srpna 2012 v 15:53 | Reagovat

krásne, teším sa na pokračovanie :)

3 Dulce_6 Dulce_6 | 24. srpna 2012 v 18:39 | Reagovat

uz sa neviem dockat pokracka :-)

4 robertita96 robertita96 | 24. srpna 2012 v 20:50 | Reagovat

jeeej kraaasne ako vzdy uz sa neviem dockat pokracka :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama