Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Láska hory přenáší: Kapitola XV.

26. srpna 2012 v 13:00 | Very |  Láska hory přenáší
Další pokračování k povídce Láska hory přenáší. Doufám, že se Vám bude líbit. Vaše Very. Mrkající

Ahoj!

Tak nejako som stihla napisať ešte jedno pokrračovanie, a tak ho vám hneď aj posielam, užite si ho! Za pripadné chyby sa ospravedlnujem. Rebelka :)



Kapitola XV.
..Roberta.. "No tak Roberta, to nám naozaj nič nepovieš?" spýtala sa ma už asi 3 krát Lupita. Ustavične sa ma vypytovali ako bolo s Giovannim, ale mne sa o tom rozprávať nechcelo. Nechcela som počuť: "mi sme ti to hovorili...", áno hovorili. Povedali mi že to bude katastrofa no ja som o tom počuť nechcela... Ostáva mi len dúfať že Govanimu jedno rande bude stačiť... "A čo chcete počuť? Veď ste mi povedali že to bude strašné a mali ste pravdu" priznala som. Jose sa zachichotala. "Bolo to až také zlé?" spýtala sa ale to už sme boli v kaviarni. Najprv som sa poobzerala koľko ľudí tu na víkend ostalo. Boli tu Teo, Santos, MIguel, Mishel, Raquel, Thomas, Diego, a ako som aj čakala, Giovanny. Prekvapilo ma že ostala aj Mia s Vico a Celinou. Odkedy som v škole na víkend tu ešte ani raz nezostali. S babami sme si sadli k stolu a od Majri si vypýtali raňajky. "Je tu aj Giovanny" ozvala sa provokujúco Jose. "Všimla som si" povedala som a skryla si tvár do dlaní. Ne preto že by ma hnevalo že ho vidím ale preto že som vedela že sa tu príde a že bude otravovať svojimi rečmi. "Dobre ráno krásky" Miguel. Ešte že tak. "Dobre ráno" pozdravili sme ho zborovo. Miguel dobre vie ako mi zlepšiť náladu, už len tím že je tu. "Tak ako?" spýtal sa "Dobre a ty?" spýtala sa ho Lupita "Výborne" odpovedal jej Miguel " Čo je Roberta? Je ti niečo?" spýtal sa ma Miguel keď si všimol že nie som veľmi vysmiata. "Spamätáva sa zo včerajšieho rande" odpovedala za mňa Jose. Miguel vyvalil oči. O tom "rande" som mu schválne nepovedala, vedela som že z toho tiež nebude veľmi nadšený, pretože ani on Giovaniho veľmi nemusí... "Čože? Ty si mala rande?" vypytoval sa "Prečo si mi o tom nepovedala?" Super, tak predsa o tom musím hovoriť... "Pretože by sa ti to nepáčilo" priznala som "Prečo by sa mi to nemalo páčiť?" spýtal sa. Pozrela som sa na baby. Obidve sa na mňa usmievali. Sú presvedčené že by Miguel spravil čokoľvek ak by mal pocit že mi hrozí nebezpečenstvo. Aj keby to nebezpečenstvo mal byť Giovanny. "Pretože som bola s Giovannim" povedala som "Čože? S Giovannim? Zbláznila si sa?" vykrikoval mi. Vedela som že to bude takto, preto som mu nič nepovedala. Myslí si že Giovanny je sukničkár a že dievčatá len využíva. A to isté si myslí aj o Diegovi a Thomasovi. A nemyslí si to len on ale aj Santos s ktorým je teraz, dokonca aj s Teom, najlepší kamarát. "Nie, nezbláznila som sa. Pozval ma a tak som šla" povedala som, nakoniec to tak aj bolo. "Čo nevieš čo je zač aj tými jeho kamarátmi?" "Viem, ale pravdu povediac mi sním nebolo až tak zle, bol celkom milí" Mala lož. Nechcem aby si Miguel myslel že potrebujem opateru. Nie som malá. "Och, tak to prepáč, to je potom niečo úplne iné" prehodil ironicky. "Miguel prestaň! Ja nepotrebujem tvoju opateru, viem sa o seba postarať" povedala som vážne, hnevalo ma že si myslí že potrebujem jeho kázeň. Ak som sa rozhodla že pôjdem von s Giovanim bolo to moje slobodné rozhodnutie. Nikto ma do ničoho nenúti. Dokonca ani Giovanni.... "Nehovorím že potrebuješ opateru. Chcem len povedať že on nie je práve najlepšia spoločnosť..." povedal. Všimla som si že baby len prikyvovali na každé Miguelove slovo. "Do toho vás nič nieje!" povedala som nahnevane a vyskočila so stoličky... Vo chvíli čo som sa postavila sa predo mnou zjavil Giovanny. "Zlatko, ahoj" pozdravil ma ako inak so širokým úsmevom. "Ahoj Gioavanny" ozdravila som. Všimla som si Miguela, prekvapene a zároveň nechápavo sa na mňa pozeral. "Ako sa máš kuriatko?" Miguel prevrátil oči a baby len krútili hlavami. Ani jednému nešlo do hlavy ako môžem byť s Giovannym a pravdu povediac som to ani ja nechápala.. "Dobre a ty?" odpovedala som s hraným úsmevom "Veľmi dobre, nechceš sa isť prejsť po záhrade?" spýtal sa ma. Prehltla som hrču ktorá sa mi nazbierala v hrdle. Na chvíľu ma zamrzelo ako som vyskočila na Miguela. Ale ja naozaj nepotrebujem aby sa o mňa niekto staral, celý život som bola sama a zvládla som to, "Áno, prečo nie." súhlasila sa. Giovanny sa usmial, zazrel na Miguela, chytil ma kolo pásu a spolu sme vyšli na záhradu....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nikinkira Nikinkira | Web | 26. srpna 2012 v 13:42 | Reagovat

Velmi povedený díl, už se těším na další pokráčko :)

2 Dulce_6 Dulce_6 | 26. srpna 2012 v 14:22 | Reagovat

krasne...rychlo pokracko :-D

3 robertita96 robertita96 | 26. srpna 2012 v 23:38 | Reagovat

super ako vzdy uz sa neviem dockat pokracka ako Diego  zareaguje a ajo bude ziarlit to bude zabavne haah :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama