Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část sedmnáctá

21. října 2012 v 20:00 | Very |  Pomíchané vztahy
Mušú měla trochu času a tak napsala pokračování k povídce Pomíchané vztahy. Určitě máte velikou radost, i já ji měla, když jsem to zjistila. Tady Vám tedy přidávám pokračování. Užijte si ho. Vaše Very Mrkající



Pomiešané vzťahy
Časť XVII.
V minulej časti..
Poncho: Nerád by som sa uvidel v nejakom časopise infla-granti s Tebou v tom najlepšom" "O tom ani nahlas neuvažuj zlato, veď bola tma predsa a.." upokojovala ma Anahí. "Vieš dobre, že v dnešnej dobo môžeš fotiť už aj pod vodou, žiadna tma nerobí paparazzom problém." "Zlatko, naozaj si nechcem kaziť spomienky na včerajšú noc. Mali by sme už ísť." Zamyslel som sa. Vedel som, že nemá zmysel o tom hovoriť. Už to nezmeníme. "Milujem Ťa" povedal som jej, keď som sa zahľadel do jej krásnych oceánsko-modrých očí, ktoré vo mne zapaľovali plamene vášne..
Ucker: Pedro mi vyčistil žalúdok, okamžite som oľutoval všetko čo som mu povedal. Uvedomil som si našu neprofesionálnosť. Bolo načase to zmeniť. Možno to aj lepšie bude, keď sme už s Dulce priatelia. . Za toto dopoludnie sme stihli viac ako za celý tento týždeň. Pedrovi sme sľúbili väčšiu profesionalitu, sľúbili sme aj, že si všetci kupíme hodinky a stihol som sa mu aj ospravedlniť. RBD si spoločne s Pedrom dalo obed a začali sme sa pripravovať na večerné vystúpenie.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Anahí: "Milujem takéto obedy!" zvolala som radostným hlasom, keď sme sa len my šiesti vracali z obeda domov. "Ty naša blondýnka" Zachichotal sa Christian a roztrapatil mi vlasy. Niekedy sme boli celkom ako deti. "Nechaj ju!" Zvolal Poncho, buchol Christiana do pleca a vzal ma pod svoju ochranu. Ruku si obkrútil okolo môjho krku a ja som sa cítila hneď spokojnejšia. Ale aj keď som na tvári mala blažený výraz, z toho ako sa dnešný deň zatiaľ vydaril, stále mi vŕtalo v hlave to nočné fotografovanie. Bála som sa pozrieť na hocijaký novinový stánok, či tam na titulke neuvidím niečo.. niečo osobné.
Dulce: "Tak, tešíš sa na večer?" pristála na mojom krku niečia ruka. Hlas som okamžite spoznala. Ucker ma chytil okolo ramien a milo sa mi prihovoril. Cítiť jeho dotyk po tom všetkom bolo zvláštne. Najprv som naňho mrazivo pozrela, akosi som nevedela prelomiť ľady. Za iných okolností, by som sa okamžite vymanila z jeho zovretia, ale predsa je toto priateľské gesto nie? Nahodila som úsmev do celej tejto viac než čuchej situácie a odpovedala som na celkom jednoduchú otázku. "Tak deň sa začal, aj pokračuje sľubne. Hádam to zakončíme v tom najlepšom" usmiala som sa a to že ma drží okolo pliec som sa snažila brať za normálne. Samozrejme som si hneď uvedomila, ako si naši priatelia všimli náš postoj.
Anahí: "Čo to má byť?" spýtala som sa Poncha, keď som uvidela v akej polohe kráčajú Dulce s Uckerom. "Zrejme sa daria naše majstrovské plány dať ich dokopy." Šepol mi do ucha. "Veď sme zatiaľ nič neurobili!" "Tak je to potom priateľské gesto?" "Chceš mi povedať, že aj mi teraz ideme ako priatelia? Veď ma držíš presne tak isto ako Ucker Dul".. "To vieš, že nie .. ja ťa držím s oveľa väčšou láskou, zlatko" "Ale naozaj tomu nerozumiem, ešte včera by sa pozabíjali." "Veru, akosi sme už mimo obraz, mali by sme sa však prvorado sústrediť na naše večerné vystúpenie" "Mám strach" "z vystúpenia? Zlato, veď sme mali už x koncertov" "Nie nemyslím z koncertovania Ponchito, z našej včerajšej noci v tom aute." "Sama si mi ráno povedala, že to bola tá najkrajšia noc v tvojom živote, keby z toho malo byť fopa, tak už by bolo" upokojoval ma Poncho ..
Dulce: Všetky moje emócie boli akosi zosilnené, nedokázala som plynule odpovedať na jeho otázky. Jediné čo som cítila boli jeho ruky na mojom tele. Jeho prsty mi kĺzali hore dolu po pleci a ja som vedela, že sa chceje každučký nerv môjho tela. Privádzal ma do šialených rozpakov, v mokách myšlienkach nebolo nič iné jako vášnivá noc, ktorú sme spolu prežili. Bola to len jedna jediná noc, ale najkrajšia v mojom živote. Nemala som predstavu, ako dnes zahrám falošné bozky na scéne. "Haló? Je niekto doma?" zrazu som sa spamätala a prebrala sa z mojích myšlienok. Uckerova ruka ma už nehladila po pleci, ale mávala pred očami. "Pýtam sa Ťa niečo" "Aha, hej prepáč, čo si hovoril?" "že jako večer prídeš na koncert".. "Asi autom" "Nemám sa pre Teba zastaviť?" jeho ponuku som si musela v hlave prehrať ešte aspoň zo 5 krát. "Tak mohol by si, ak pôjdeš okolo.".. "To vieš že pôjdem, však mám tade cestu" .."Ucker nepôjdeš so mnou? Potreboval by som Tvoju pomoc" Vyrušil nás Poncho a odviedol si Uckera preč. Pomaly sme sa rozpŕchli každý svojím smerom. Nastúpila som do svojho auta a snažila sa pochopiť, ako zo mňa a z Uckera môžu byť priatelia. Nenávideli sme sa, potom sme sa spoli vyspali a zrazu ide pre mňa domov, aby ma hodil na koncert. Dosť paradox, v tomto čudnom živote..
Anahí: "Decká, vy ste ma uniesli" smial sa Ucker, keď sme boli na ceste k Ponchovi v jeho aute. "Tak prepáč, ale máme s Tebou veľkú reč" ozvala som sa. "Poncho potrebuje nejakú pomoc nie?" "Ale to som vravel len tak, čo to má znamenať ty a Dul?" "Čo ako ja a Dul?" "No boli ste akísi prítulní k sebe, sme celý nedočkaví či sa to medzi vami nejako vyvinulo" "Poncho ty si zvedavejší ako Any, a to už je čo povedať!" zasmial som sa a pokračoval.. "Nič, sme priatelia.. akosi sme sa dohodli, že budeme priatelia" "Tak a teraz máš vynikajúcu príležitosť posunúť to ďalej." "Nejdem nič posúvať" "Ale veď ju miluješ" "Okey to stačí Poncho jasné?!! Myslím, že som Vám o svojích citoch nemal nič hovoriť. Dulce ma neznáša a ja nebudem za idiota." "Si si nejaký istý tým, že ťa nenávidí!" šepla som potichu, keď som videla aký je Ucker nahnevaný. "A mám dôvod myslieť si niečo iné? Veď aj teraz som cítil ako bolo Dulce nepríjemné, keď som sa jej dotýkal.. ledva mi odpovedala na moje otázky" nemohla som povedať Uckerovi pravdu o Dul, zabila by ma. Nemohla by som takto zradiť kamarátku, ale mohla som zariadiť, aby sa môj kamarát rozhýbal a spravil prvý krok. Keď Poncho zastavil pred jeho domom navrhli sme Uckerovi čo by mohol urobiť. "Ak jej dnes na koncerte vyznáš lásku, neodmietne ťa.. nie pred miliónom ľudí." "Tak ma možno nedomietne hneď tam, ale určite to na druhý deň nebude brať vážne. Bolo by to pre mňa veľmi ponižujíce" "Nesmieš takto rozmýšľať Ucker, pozri kde by som dnes bol keby som nevyznal lásku mojej Anahí? Možno by som bol stále v nezmyselnom vzťahu s Dulce a nikdy by som si neuvedomil, že ona je ako moja malá sestra. Ľudia si musia hovoriť o svojích citoch bezohľadu na následky, nikdy by som nezistil, čo je skutočná láska, keby ma Dulce neposlala k vode. Láska je dôležitá, ľudia potrebujú ľúbiť a byť ľúbení!!" sama som bola prekvapená ako krásne mu to Poncho povedal. Po nejakej chvíli, už Ucker musel ísť.. museli sme ísť na generálku a poriadne sa vychystať na koncert. "Musím ísť pre Dulce.." "Čože? Vy ste sa dohodli, že pôjdete spolu? Hej to ťa určite nenávidí, keď súhlasí, aby ste šli spolu na koncert" tvrdila som ironicky.. "To len zo slušnosti, nechcela odmietnuť len zo slušnosti..".. "Držím palce kámo" povedal Poncho a objal Uckera.. Ucker ma pobozkal na líce, na rozlúčku .. a odišiel..
Ucker: Nastúpil som do auta, pobral sa domov hodiť sprchu, zobrať si veci a šiel som po Dulce. Celý čas som rozmýšľal o tom, čo mi navrhol Poncho a Anahí..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 21. října 2012 v 20:09 | Reagovat

krasne....rychlo pokracko :-D

2 Niki Niki | 21. října 2012 v 20:22 | Reagovat

Krásné, těším se na další díl, doufám, že už jí vyzná lásku :)

3 Miriama Miriama | 21. října 2012 v 21:40 | Reagovat

super teším sa na pokračko,snáď sa dajú do kopy :-)

4 robertita96 robertita96 | 21. října 2012 v 22:20 | Reagovat

jeej suepr dafam ze  uz jej konecne povie ze ju miluje a ze budu spolu neviem sa dockat pokracka velmi sa tesim :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama