Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Osudová láska: Kapitola LIV.

9. prosince 2012 v 12:00 | Very |  Osudová láska
Další povídka bude Osudová láska. Užijte si ji. Vaše Very Mrkající



Osudová láska
Ako náhle som im zložila, tak som vyťukala Octaviove číslo. Nebola som si istá či to číslo, ktoré mám v mobile je jeho, ale niečo mi hovorilo, že áno. Mala som strach čo mi povie a či zodvihne, ale nakoniec mi zodvihol. "Prosím." "Ahoj Octavio. Tu je Alma. Prepáč ak ťa ruším, ale chcela by som sa s tebou stretnúť a porozprávať sa o tom čo sa vtedy u mňa stalo." vyhŕkla som hneď naňho všetko čo ma napadlo. "A... A...Alma pr..prosím nehnevaj sa, ale ja.. by som sa s......tebou rád stretol, ale.......ja mám strach, že... znova urobím niečo čo by som nemal.......... a ty sa mi rozplačeš. A ja.... ja to nechcem. Ja chcem, aby si bola šťastná." "Aha, ale ja sa s tebou musím porozprávať a ak nie teraz, keď som nabrala odvahu, tak asi nikdy, lebo viac už odvahy nenaberiem." "No tak dobre, ale ja za seba nezaručujem. A ak chceš, tak sa za také dve hodinky môžeme stretnúť v kaviarni o proti tej reštaurácie kde sme boli predtým." "Tak platí stretneme sme sa v tej kaviarni čo je oproti tej reštaurácie kde sme boli predtým." "Fajn. Tak sa zatiaľ maj ty moja krásna hviezdička." "Ďakuje ty jeden lichotník." nestihla som dopovedať slovo lichotník a už som nikoho a nič nepočula.
"Fajn. Tak mám hodinu a pol nato, aby som sa prichystala a vybrala si niečo pekné na seba." mrmlala som si ako som kráčala smer moja izba a skriňa. "Martin láska moja. Prosím ťa poraď mi čo si mám obliecť, pretože ja si už neviem poradiť. Keby si tu bol, tak ty mi určite vyberieš niečo čo ma dostane a bude sa páčiť aj mne." rozprávala som sa s fotkou. "Alma ty moja pekná. Prosím ťa nevystrájaj hlúposti a zober si tie šaty, v ktorých som ťa prvýkrát videl. No vlastne obaja. Bola si v nich ako anjel. Náš krásny anjel, ktorý nás dostal na kolená a dokázal len to, že dvaja nerozluční bratia sa zamilovali do teba Alma." "Martin ty si sa zbláznil, ale prečo nie. Síce neviem ako vieš, že ich stále mám, ale asi preto, že si nikdy z tadiaľto neodišiel a hlavné je to, že si ma poznal lepšie ako ja samú seba. Vždy si vedel ako ma máš upokojiť. Ako ma urobiť tou najšťastnejšou ženou pod slnkom. Veľmi to chýba. Chýba mi tvoja láska. A mám strach, že na ňu zabudnem. Ale ja nechcem. Nechcem zabudnúť na príchuť tvojej lásky. No mám strach, že robím niečo zlé. Ale aj našej drahej dcérke sa to pozdáva, aby som nemyslela na ňu, ale na seba. Ona je šťastná. Má Diega, aj keď nie tak akoby si priala, ale má." vravela som na Martinovu fotku v rámčeku, ktorý mu urobila Roberta, keď mala desať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama