Kdo si hraje nezlobí! Takže hurá do psaní a čtení povídek!

13. 4. 2011 Založení blogu Povídky - Rebelde

30. 4. 2011 Komentářová povídka - Dulce a Christopher



Chceš-li se s námi podělit o svoje povídky, máš-li nějaké návrhy na vylepšení webu, nebo umíš-li pracovat s photoshopem napiš na adresu rebelove-povidky@seznam.cz. Budu se těšit!

Text k epizodám Rebelde je překládán dle předlohy na stránkách http://rebeli.markiza.sk/.

Buďte aktivní a zapojte se!

Chci inspirovat!!!

Pomíchané vztahy: Část devatenáctá

8. února 2013 v 21:00 | Very |  Pomíchané vztahy
Tento rok ještě moc povídek nepřibylo, že? Je mi to líto, ale je opravdu náročné soustředit se na vše, co potřebuji. Každopádně po RBD nastupuje pokračování k Pomíchaným vztahům. Snad jsem Vás tím potěšila. Já a samozřejmě především Mušú. Užijte si povídku. Vaše Very Mrkající



Pomiešané vzťahy
Časť XIX.
V minulej časti..

Dulce: Začal sa ku mne približovať a ja som zabudla na všetkých tých ľudí, ktorí boli okolo a upadla som hádam do nejakého tranzu. Náš bozk trval o dosť dlhšie než by mal. Ostatní už spievali refrén, no my sme sa stále bozkávali..
Ucker: Po koncerte sme oslavovali úspech ešte dlho do rána. Rozhodol som sa ísť za Dulce a povedať jej čo cítim. Ale predtým, priznám sa, musel som si dať niečo na povzbudenie. Obrátil som do každnej nohy pohárik whisky a šiel ju násjť.
Dulce: "Čo by si chcel?" opýtala som saUckera. "Taký bozk sa nemal stať tam!" zvolal. "No to sa teda nemal" zašomrala som s miernou dávkou sarkazmu. Očividne ten bozk ľutoval. "Tak som to nemyslel. Taký bozk sa mal stať tu, v súkromí. Mal som ťa tak pobozkať niekde inde" prehovoril na mňa a ja som zacítila alkohol. Nechcela som aby sa stalo niečo zase v podnapitom stave. Jeho pery sa zažali obtierať o tie moje, len letmo, lebo som mu viac nedovolila. Nechcela som aby ma bozkával, lebo som vedela, že po každom bozku ho milujem stále viac a viac...
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dulce: "Prestaň, toto nemôžeme robiť!" Snažila som sa precediť pár slóv pomedzi bozky, ktorými ma obdaruvával. "Prečo by sme nemohli?" "Lebo si opitý, a ja nechcem aby sa znova niečo stalo pod vplyvom alkoholu!" "Dulce, nie je to tak, naozaj to nie je alkoholom. Prečo je pre Teba tak ťažké uveriť mi?" V momente som sa odtiahla. "Ucker, ja..niekedy neverím už ani sama sebe. A okrem toho.." rýchlo som sa snažila zmeniť tému: " sa teraz nemám jako dostať domov, keďže ty si očividne pil." "Prepáč, to som si neuvedomil. Ale predsa nemusíme..teda nemusíš ísť domov." "Ako to myslíš?" "O dva bloky ďalej, je hotel. Neubytujeme sa?" "Prosím? Ja s Tebou?" "Dulce, teraz si poď pripiť s otatnými a potom to doriešime." Vzal ma za ruku a odtiahol do salónu, kde všetci oslavovali. Nato, že to bol pre nás náročný deň a na to, že bolo už po polnoci, boli všetci plní energie. Samozrejme, všetci spozorneli, keď sme s Uckerom vošli - ruka v ruke.
Vypila som si pár drinkov, koncert dopadol úžastne a zarobili sme toľko, že ak by sa nám nechcelo, nemuseli sme robiť, hádam aj celý mesiac. Nálada bola skvelá, ostali sme ešte asi hodinu. Bolo zvláštne sledovať ako sa Anahí a Poncho k sebe láskyplne túlia a vymieňajú si zamilované pohľady. Sem tam si ukradnú bozk bez výčitiek a nepohnú sa jeden od druhého na krok. Naozaj mi len toto chýbalo ku šťastiu? Opätovaná láska? Jediný človek s ktorým som si toto vedela predstaviť bol Christopher Uckermann, no napriek všetkému som sa bála čo i len pomyslieť na to, žeby sa to stalo skutočnosťou. Bol to strach zo vzťahu, strach z odmietnutia, strach z toho, žeby sa so mnou iba zahráva. "Poviem Ti Dulce, veľmi zaujímavo to medzi vami vyzerá!" Podišla ku mne Anahí v podnapitom stave, jednu ruku si prehodila okolo môjho krku a krkolomne na mňa prehovorila. "O čom to hovoríš?" "Netvár sa že nevieš.".. "Poď Dulce mali by sme ísť." Skočil nám do rozhovoru práve ten, o ktorom Any hovorila. "A Vy Any idete ako?" Spýtala som sa Anahí s nádejou, že možno by som sa s nimi mohla zviesť. "My ideme taxíkom ku Ponchovi.Vieš ako dlouhá noc!" Zachichotala sa. Vidno, že alkohol hovoril za ňu. A za mňa začínal hovoriť tiež. "Možno by som mohla ísť tiež taxíkom" Snažila sa prehovoriť triezva časť môjho mozgu. "Nechcem už nič počuť, tu máš svoje veci."
Kráčali sme ulicou, držali sa za ruky. Nesnažila som sa vymaniť moju ruku z jeho zovretia. V tej chvíli mi to prišlo ako najdokonalejší moment v mojom živote. Kráčali sme potichu, cestu osvetľovalo žiarenie pouličních lámp a kde tu v diaľke bolo počuť zvuk motorov, okoloidúcich áut. Noc to bola príjemná, vánok sa pohrával s mojími vlasmi a alkohol sa rozlieval po mojom tele. A keď dorazil ku končekom prstov, prestala som mať zábrany. Môj mozog bol opitý celý a prestal rozmýšľať. Na konci druhého bloku, tesne pred hotelom som zastavila a prerušila našu chvíľu ticha. Pustila som Uckerovu ruku a zahľadela sa mu najhlbšie do očí. Bolo to pod jednou lampou, pod jednou pouličnou lampou, ktorá svietila len na nás dvoch. Zatlačila som ho ku nej, aby mi nemohol utiecť. Keď narazil o lampu môj pohľad bol ešte hlbší a úprimnejší, vedela som čo chcem urobiť! Nemohol sa ani pohnúť, rukami som objala jeho telo a bez premýšľania, bez toho žeby som to plánovala som ho začala bozkávať. Tak ako ešte doposiaľ nikdy. Jeho dotyky rozpaľovali moje telo. "Poďme dnu" ozval sa po nekonečnej dlhej chvíli, ktorá sa mi javila krátka ako keď hviezda padne. "Naozaj už nemáte voľné žiadne dve izby?" bola som prekvapená, že Ucker pýta dve izby, práve potom ako som sa zachovala před pár minutami. Cítila som sa trochu trápne, ledva som stála na nohách. Pridržiavala som sa Uckera, aby som nespadla a snažila som sa tváriť maximálne triezvo. "Je mi ľúto, naozaj tu máme len poslednú voľnu izbu." "No fajn, tak ju teda vezmeme." Nejako sme sa dostali do izby, Ucker sa šiel umyť a keď sa vrátil, bol ticho. Podišla som k nemu a začala si rozopínať svoj sveter. Pomaly, gombík po gombíku. "Dulce čo to robíš?" "Vyzliekam sa" Bola som tesne, tesne vedľa neho. Prehltol, pozeral sa ponad moju hlavu, dýchal sťažka a počula som tlkot jeho srdca. "Nerob to!" povedal potichu. Nepočúvla som, vyzliekla som si sveter a zvalila ho na postel. Bozkávala som ho, po krku, po hrudi. Začala som mu rozopínať košeľu. "Nie Dul, teraz to musím zastaviť ja!" "Prečo?" "Pretože teraz si opitá ty, zase nevieš čo hovoríš a naposledy keď sme to obaja prehnali s alkoholom si si nič nepamätala. Nechcem to zažiť znovu, nie za takýchto okolností." Medzitým ako rozprával, si sadol na okraj postele a začal si zapínať svoju košeľu. Začala som sa cítiť blbo, ale ten trápny pocit sa dostaví určite až keď vytriezviem. V tej chvíli som nechcela počuť nič, len cítiť Uckerovo telo, jeho dotyky, jeho blízkosť. Namiesto toho, som ostala ležať na posteli ako ohrdnutá milenka a po pár minutách ticha som zaspala.
Ucker: Len chvíľku som ostal sedieť na posteli, otočený chrbtom k nej. Bola dosť opitá, nemohol som to urobiť, aj keď každá bunka môjho tela po tom neskutočne túžila. Otočil som sa k nej, pričom som stále čakal na nejakú odpoveď, ale ona zaspala. Spala sladko ako princezná. Prikryl som ju a ľahol si vedľa nej, s rukami za hlavou som premýšľaľ aké by to bolo, keby som to nezastavil. Búrlivý sex v podnapitom stave? Alebo milovanie plné citov a lásky? Zrazu sa Dulce prevalila v spánku práve tak, že priľahla moju hruď a ja sa nemohol pustiť oči z tej krásy. Jednou rukou som ju objal, zaspávalo sa mi ako v tom najkrajšom sne..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dulce_6 Dulce_6 | 9. února 2013 v 10:17 | Reagovat

Nechyba tam nahodou  koniec?

2 Mušú Mušú | 9. února 2013 v 10:43 | Reagovat

.. hej tá časť je ešte o dosť dlhšia :P Very sa asi pomýlila a nedala to tu celé :)

3 Miriama Miriama | 9. února 2013 v 11:41 | Reagovat

Je to krásne a dúfam,že si budeme môcť prečítať aj koniec :-P

4 Very Very | E-mail | Web | 9. února 2013 v 13:39 | Reagovat

[1]:

[2]:

[3]: Omlouvám se. Seznam trochu pozměnil přijímání souborů a já si dosud nezvykla na zvláštní fomátování a trochu s tím bojuji. Doufám, že se nezlobíte.

5 Dulce_6 Dulce_6 | 9. února 2013 v 13:53 | Reagovat

Krasne... Rychlo pokracko :)

6 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 9. února 2013 v 17:22 | Reagovat

Krásné!!! Těším se na pokráčko :)

7 Paula Paula | E-mail | Web | 10. února 2013 v 11:24 | Reagovat

nádherné, už sa neviem dočkať pokračovania :-)

8 robertita96 robertita96 | 11. února 2013 v 11:23 | Reagovat

jeeej to je kraaasne uz sa neviem dockat pokracka dufam ze bude coskoro

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama